Jantár
Z Wikipédie
| Jantár | |||
|---|---|---|---|
 |
|||
| C12H20O | |||
| Trieda | Organáty | ||
| Zaradenie | IX/C.01-10 | ||
| Rok objavenia | pravek | ||
| IMA status | neprijatý | ||
| Kryštalografia | |||
| Kryšt. sústava | amorfný | ||
| Morfológia | |||
| Habitus | obliaky | ||
| Optické vlastnosti | |||
| Farba(y) | žltý, žltohnedý, hnedý, červený | ||
| Farba vrypu | biely | ||
| Lesk | živičný | ||
| Priesvitnosť | priehľadný | ||
| Index lomu | n=1,54 | ||
| Fyzikálne vlastnosti | |||
| Tvrdosť (Mohs) | 2-2,5 | ||
| Hustota | 1,05-1,15 kg.dm-3 | ||
| Lom | lastúrový | ||
| Ostatné | |||
| Rádioaktivita | nerádioaktívny | ||
Jantár je mineralizovaný zvyšok treťohornej živice ihličnatých stromov, staré okolo 50 milónov rokov. Priemerné chemické zloženie jantáru bolo určené ako C10H16O. Farbu má žltú, hnedožltú až hnedú, ale môžeme nájsť aj odrody celkom priehľadné, červené, kávové aj biele.
Nachádza sa v Európe ako skamenená živica borovíc a v Strednej Amerike a Mexiku, kde ide o živicu tropickej dreviny kopálu.
Význam jantáru je najmä vo výrobe šperkov a ozdobných predmetov. Asi najvýznamnejším projektom v tomto obore bola povestná Jantárová komnata, miestnosť obložená nádhernými umelecky spracovanými jantárovými blokmi v Petrohradskom cárskom paláci. V priebehu 2. svetovej vojny nemecké okupačné vojská Jantárovú komnatu rozobrali a odviezli na neznáme miesto. Dodnes sa po tejto kultúrnej pamiatke bezvýsledne pátra.
Ďalší význam jantáru je paleontologický. V hmote jantárových nálezov sú veľmi často perfektne zachované telá treťohorného hmyzu, peľ vtedajších rastlín a ďalšie artefakty.
Zaujímavé je, že sa dodnes nepodarilo jantár umelo vyrobiť, aj napriek tomu, že je dobre známe jeho chemické zloženie aj predpokladaný postup vzniku.
