Jazdectvo (druh pozemných vojsk)
Z Wikipédie
Dejiny vojenstva |
Éry |
Pravek · Starovek · Stredovek · Éra pušného prachu · Vedecko-technická revolúcia · Súčasnosť |
Prostredia |
Vzduch · Vyloďovacie operácie · Sneh a ľad · Púšť · Džungla · Hory · Rieky a moria · Lyže · Vesmír · Mesto · |
Zbrane |
Delostrelectvo · Biologické zbrane · Jazdectvo · Chemické zbrane · Elektronický boj · Pechota · Informácie · Obrnené vozidlá · Atómové zbrane · Psychológia · Rádioaktivita · Ponorky |
Taktika |
Nerovnováha · Vyhladzovanie · Konvenčný boj · |
Zoznamy |
Vojny · Bitky · Občianske vojny · Velitelia · Invázie · Operácie · Obliehania · Taktiky |
Jazdectvo (alebo tiež jazda, či kavaléria - z francúzskeho slova cavalerie) je druh pozemných vojsk, ktorý používa kone pri pohybe po zemi, alebo priamo k boju. Svoj najväčší rozmach dosiahlo jazdectvo v stredoveku, no postupným zdokonaľovaním strelných zbraní a účinnej taktiky nasadenia pechoty strácalo význam a od druhej svetovej vojny sa prakticky nevyužíva. Jazdectvo patrilo k najprestížnejším jednotkám armád, často v ňom slúžila šľachta alebo príslušníci vyššej spoločnosti. V súčasnosti sa nahrádza motorizovanými alebo aeromobilnými jednotkami.
Oproti pechote se vyznačuje vysokou rýchlosťou presunu po bojisku i mimo neho. Nevýhodou je naopak vyššia cena, nutnosť zaobstarávať potravu a starostlivosť pre kone, horšia schopnosť maskovania a s tým súvisiaca zraniteľnosť strelnými zbraňami. Nižšia je tiež priechodnosť náročným terénom ako sú vysoké hory, či husté lesy. Čisto jezdecké armády sa preto vyvinuli najmä v rovinatých oblastiach, ktoré sú pre manévrovanie a nasadenie jazdy vo všeobecnosti najvhodnejšie.
Rozdelenie jazdectva:
- Ťažké jazdectvo
- rytieri
- kyrisníci
- Bojové vozy