Jazykoveda
Z Wikipédie
Jazykoveda alebo lingvistika je veda skúmajúca (spravidla prirodzený) jazyk. Skúma ho z hľadiska jeho jednotiek, stavby, funkcií a vývinu.
Pojem lingvistika (franc. linguistique, z lat. lingua = jazyk) zaviedol švajčiarsky jazykovedec Ferdinand de Saussure na odlíšenie od dovtedajšej filológie (pozri dole) majúcej trocha iné zameranie.
Obsah |
[úprava] Články a skupiny článkov k jazykovede vo Wikipédii
Pozri:Kategória:Jazykoveda
[úprava] Členenia
[úprava] Jednoduché členenie
- všeobecná jazykoveda: zaoberá sa princípmi budovania jazyka
- jazykoveda jednotlivých jazykov a skupín jazykov (napr. slovakistika a slavistika)
- textová jazykoveda: skúma stavbu textu
- sémantika
- disciplíny uplatňujúce poznatky iných vedných odborov:
- etnolingvistika a jazykový zemepis
- matematická lingvistika
- neurolingvistika
- psycholingvistika
- sociolingvistika
- lingvokulturológia
- etnopsycholingvistika
- politická lingvistika (ako jedna z novších)
- a iné
[úprava] Podrobné členenie
- Synchrónna lingvistika (Opisná lingvistika): skúma jazyk ako systém fungujúci v istom časovom priereze (synchrónia). Osamostatnila sa po vystúpení F. de Saussura. Delí sa na:
- fonetika
- fonológia (vrátane fonotaktiky)
- gramatika:
- morfológia
- syntax
- lexikológia (vrátane frazeológie): pozri aj Slovná zásoba
- sémantika
- štylistika
- Diachrónna lingvistika: skúma jazyky v historickom vývine (diachrónia):
- Historicko-porovnávajúca jazykoveda
- Dejiny jednotlivých jazykov
- Etymológia
- Aplikovaná lingvistika:
- experimentálna fonetika
- teória prekladu
- teória vyučovania cudzích jazykov
- lexikografia
- klinická lingvistika
- interlingvistika:skúmanie aspektov medzinárodnej jazykovej komunikácie
- niekedy aj: sociolingvistika, psycholingvistika, štylistika
- Špeciálne disciplíny:
- typológia a kontrastívna lingvistika
- kontrastívna a konfrontačná lingvistika
- sociolingvistika, antropologická lingvistika, lingvistika antropológie
- etnolingvistika a jazykový zemepis (geolingvistika)
- dialektológia a areálna lingvistika
- Interdisciplinárny výskum jazykov:
- filozofia jazyka resp. psycholingvistika
- neurolingvistika
- inžinierska lingvistika
[úprava] Moderné členenie
- Kontextuálna lingvistika je štúdium toho,"ako jazyk zapadá do okolitého sveta"; zahŕňa filozofiu jazyka resp. psycholingvistiku, neurolingvistiku, sociolingvistiku, antropologickú lingvistiku, lingvistiku antropológie, klinickú lingvistiku, vývinovú lingvistiku, kognitívne vedy, rétoriku a pod.
- Nezávislá lingvistika je štúdium čisto len jazyka ako takého bez vonkajších faktorov, čiže ostatné jazykovedné odbory
[úprava] Členenie z hľadiska metód
- kvalitatívna lingvistika (systémová l., štruktúrna l.): používa tzv. systémový prístup
- algebrická lingvistika : transformačná gramatika, pozri napr. Noam Chomsky
- kvantitatívna lingvistika (štatistická lingvistika): časť matematickej lingvistiky
[úprava] Niektoré združujúce pomenovania
Matematická lingvistika je súhrnný názov pre kvantitatívnu, algebrickú a príp. aj strojovú (komputačnú) lingvistiku.
Semiotika zahŕňa syntax, sématiku a pragmatiku.
Filológia má aspoň štyri definície:
- (nevedecká) vedná disciplína zaoberajúca sa všeobecne jazykom a jeho produktami; zahŕňa jazykovedu a náuku o literatúre
- (vedecká širšia) vedný odbor skúmajúci texty istého jazyka (z hľadiska jazyka, literárnych vlastností a kultúrnohistorického obsahu)
- (vedecká úžšia) jazykovedná disciplína, ktorá skúma jazykové prejavy (príp. aj jazykové systémy), ale na ich interpretáciu využíva poznatky a postupy literárnej vedy, histórie, filozofie, etnografie a archeológie
- (nepresná) = jazykoveda
Pojem teoretická jazykoveda sa v zásade používa ako opak aplikovanej jazykovedy, niekedy však ako synonymum len pre synchrónnu jazykovedu, alebo len pre všeobecnú jazykovedu.
