John Quincy Adams
Z Wikipédie
|
||
Poradie: | 6. prezident | |
Funkčné obdobie: | 4. marec 1825 – 3. marec 1829 | |
Predchodca: | James Monroe | |
Nástupca: | Andrew Jackson | |
Dátum narodenia: | 11. júl 1767 | |
Miesto narodenia: | Quincy (vtedy súčasť Braintree) Massachusetts | |
Dátum úmrtia: | 23. február 1848 | |
Miesto úmrtia: | Washington D.C. | |
Prvá dáma: | Louisa Catherine Johnsonová | |
Politická strana: | demokratický republikán | |
Povolanie: | právnik | |
Viceprezident: | John C. Calhoun |
John Quincy Adams (* 11. júl 1767 Quincy (vtedy súčasť Braintree) – † 23. február 1848, Washington D.C.) bol šiesty prezident Spojených štátov a prvý z dvoch, ktorého otec bol tiež prezident (druhým je George W. Bush).
Obsah |
[úprava] Životopis
Narodil sa v Braintree ako jeho otec (teraz je to časť Quincy), v Massachusetts, v rodine Johna Adamsa, 2. prezidenta USA a jeho manželky Abigail Adamsovej, ako druhý z piatich detí. Vzdelanie získaval v Paríži a v Laydene, keďže nasledoval svojho otca na jeho cestách, a je absolventom Harvardskej univerzity z roku 1787. Študoval právo a svoju prax začínal v Bostone, v Massachusetts.
[úprava] Politická kariéra
Už ako 14-ročný sa stal osobným tajomníkom amerického emisára v Rusku. O rok neskôr, v roku 1782, bol členom delegácie vyjednávajúcej mier s Veľkou Britániou. Potom sa vrátil do USA, aby dokončil školu. V roku 1794 bol veľvyslancom v Holandsku, o dva roky neskôr bol preložený do Portugalska a v roku 1797 pracoval v Prusku.
Bol senátorom v Massachusetts od 4. marca 1802 (do 8. júna 1808) a v tom istom roku sa neúspešne pokúsil o vstup do Kongresu. V roku 1803 sa stal senátorom v celoštátnom senáte za stranu federalistov, kde zostal až do roku 1808, kedy odstúpil a čoskoro na to vstúpil aj zo strany a prešiel k republikánom.
V rokoch 1809 – 1814 bol veľvyslancom v Rusku, v rokoch 1814 – 1815 sa stal členom delegácie, ktorá rokovala o Ghentskej zmluve, ktorá znamenala definitívnu bodku za vojnou v roku 1812. Od roku 1815 do 1817 slúžil v Anglicku. Od roku 1817 do roku 1825 bol ministrom zahraničných vecí v kabinete Jamesa Monroa. Počas svojho pôsobenia na tomto poste sa mu podarilo získať od Španielska v roku 1819 nový štát Florida, a tiež vytvoril tzv. Monroeovu doktrínu, ktorá odmietala zásahy Európanov do amerických záležitostí.
[úprava] Prezident
Vďaka svojej rozsiahlej praxi na veľvyslaneckých postoch a v rokovaniach so zahraničnými veľmocami sa stal ideálnym kandidátom na post prezidenta. V prezidentských voľbách v roku 1824 sa stretol s Andrewom Jacksonom a porazil ho. Ten ho však obvinil, že sa do funkcie dostal len vďaka korupcii a hoci výsledok volieb nezvrátil, počas celého Adamsovho funkčného obdobia robil všetko pre to, aby zmaril jeho snahy o splnenie programu na podporu výstavby ciest, vzdelania, obchodu, priemyslu a poľnohospodárstva. Zašlo to až tak ďaleko, že sa ich materská strana rozštiepila na Národných republikánov Johna Quincyho Adamsa a Demokratických republikánov Andrewa Jacksona (neskorších demokratov).
[úprava] Porážka
Voľby v roku 1828 však dopadli tento krát v prospech Andrewa Jacksona, a to i vďaka tomu, že vo svojej agresívnej kampani vytiahol i detaily z Adamsovho súkromného života. Za svoj neúspech mohol vďačiť Adams i tomu, že po otcovi zdedil neschopnosť dobre vychádzať s ľuďmi, čo nevyvážila ani jeho pracovitosť a vnútorný potenciál, takže nemal proti bezohľadnému a oveľa populárnejšiemu Jakcsonovi takmer žiadnu šancu.
No ani víťazstvo Jacksona medzi nimi vzťahy nenapravili. Napriek tradícii Jackson odmietol navštíviť odstupujúceho prezidenta a Adams zas odmietol ísť do Kapitolu s Jacksonom v jednom voze.
Od roku 1831 až do smrti bol členom Kongresu a neskôr neuspel vo voľbách na guvernéra štátu Massachusetts v roku 1834. V roku 1841 reprezentoval vzbúrených Afričanov z lode Amistad na Najvyššom súde USA a úspešne sa dohadoval o tom, kto získa kontrolu nad španielskou loďou, na ktorej boli držaní ako ilegálni otroci, pričom padlo rozhodnutie, že sa majú vrátiť späť domov ako slobodní ľudia a nie sa vrátiť do Španielska, kde z nich spravili otrokov.
Adams v Snemovni, ktorá sídlila v budove Kapitolu vo Washingtone, dostal záchvat mŕtvice a napokon po dvoch dňoch zomrel. Pochovaný je na rodinnom cintoríne v Quincy, Massachusetts.
Washington (1789-1797) | J. Adams (1797-1981) | Jefferson (1801-1809) | Madison (1809-1817) | Monroe (1817-1825) | J.Q. Adams (1825-1829) | Jackson (1829-1837) | Van Buren (1837-1841) | W.H. Harrison (1841) | Tyler (1841-1845) | Polk (1845-1849) | Taylor (1849-1850) | Fillmore (1850-1853) | Pierce (1853-1857) | Buchanan (1857-1861) | Lincoln (1861-1865) | A. Johnson (1865-1869) | Grant (1969-1977) | Hayes (1877-1881) | Garfield (1881) | Arthur (1881-1885) | Cleveland (1885-1889) | B. Harrison (1889-1893) | Cleveland (1893-1897) | McKinley (1897-1901)
T. Roosevelt (1901-1909) | Taft (1909-1913) | Wilson (1913-1921) | Harding (1921-1923) | Coolidge (1923-1929) | Hoover (1929-1933) | F.D. Roosevelt (1933-1945) | Truman (1945-1953) | Eisenhower (1953-1961) | Kennedy (1961-1963) | L.B. Johnson (1963-1969) | Nixon (1969-1974) | Ford (1974-1977) | Carter (1977-1981) | Reagan (1981-1989) | G.H.W. Bush (1989-1993) | Clinton (1993-2001) | G.W. Bush (2001-)