Jozue

Z Wikipédie

Jozue alebo Jozua alebo Iosua (z hebr. Jahve je pomoc) je jednak historicky známy bojovník a jednak jeden z prorokov Starého zákona a hlavný hrdina starozákonnej Knihy Jozue, nasledujúcej po Deuteronómiu.

[úprava] Starý zákon

Podľa Starého zákona bol Jozue nástupcom Mojžiša (5. k. Mojžišova 31, 14. 23) a vodca Izraelitov pri obsadzovaní Palestíny (Kanaanu - prisľúbenej zeme).

Kniha Jozue skreslene opisuje dobývanie Zajordánska Izraelitmi a rozdelenie Palestíny medzi nich. V skutočnosti tento proces prebiehal viacero storočí mierovou aj vojenskou cestou, ale v knihe Jozue sa zobrazuje ako sled vojenských akcií: Prisľúbená zem nebola zemou nikoho. Keď prišli Izraeliti (kniha Jozue), sídlili tu pôvodné prevažne semitské kmene (Kanaánci) a museli proti nim bojovať. Izraelitov pritom viedol Jozue. Jordán prekročili, podobne ako Červené more, suchou nohou. Tu sídlili Kanaánci, ktorí boli silnými bojovníkmi. Ich najsilnejším mestom bolo Jericho s mohutným opevnením. Podľa knihy Jozue (k. Jozue 6,13) [a 4. knihy Mojžišovej (Nm 13)] mesto padlo bez boja. Izraeliti mesto počas šiestich dní raz za deň obišli a na siedmi deň sedem krát a za sprievodu trúb a kriku ľudí a hradby Jericha sa zrútili. S božou pomocou zaujali celú zem Kanaán a Jozue ju potom rozdelil medzi 12 izraelských kmeňov a zomrel vo veku 110 rokov. Časť Kanaáncov ostala v horských oblastiach.

Kniha pozostáva približne z týchto častí:

• rozprávanie (kap. 2-11, z toho kap. 6 opisuje dobytie Jericha): vzniklo na konci doby kráľovskej spojením jednotlivých príbehov
• opisy hraníc rozdelenej krajiny a zoznamy miest (kap. 13-21): vznikli v rôznych obdobiach dejín Izraela až po obdobie kráľa Josiáša.

[úprava] Historická postava

Jozue bol efraimitský vojnový hrdina, ktorého sláva započala v 12. stor. pred Kr. pri obsadzovaní strednej Palestíny. Dodatočne vznikol dojem, že bol vodcom celého Izraela.

[úprava] Pozri aj

Zoznam kníh Biblie