Karol Strmeň
Z Wikipédie
| Karol Strmeň | |
|---|---|
| slovenský básnik, prekladateľ, novinár, pedagóg a literárny kritik | |
| Narodenie | 9. apríl 1921 Palárikovo, Slovensko |
| Úmrtie | 21. október 1994 Cleveland, USA |
| Pozri aj Biografický portál | |
Karol Strmeň (vl. menom Karol Bekéni) (* 9. apríl 1921, Palárikovo – † 21. október 1994, Cleveland, USA), bol slovenský básnik katolíckej moderny, prekladateľ, novinár, pedagóg, literárny kritik, vysokoškolský profesor a osobnosť slovenského exilu.
Obsah |
[úprava] Životopis
Vzdelanie získaval v Nových Zámkoch a Šuranoch, kde aj zmaturoval. Dva roky študoval teológiu v Ostrihome, odkiaľ však musel v roku 1942 kvôli národnému cíteniu odísť do Bratislavy na Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave (kombinácia slovenčina - filozofia). Po nástupe komunizmu sa rozhodol pre exil. V roku 1945 emigroval do Rakúska a po zastávkach v Nemecku a Taliansku sa v roku 1949 definitívne usadil v americkom Clevelande. Tu doštudoval a ako profesor na Clevelandskej univerzite sa začal plne venovať jazykom, literatúre, pedagogike, organizovaniu exilového života a redaktorskej práci v krajanských periodikách Ave Maria (od roku 1957), Most (v roku 1954 inicioval jeho vznik), Slovák v Amerike či Slovenské noviny. Spolu s prozaikom Milom Urbanom riadil kultúrnu rubriku týždenníka Gardista. Významne prispel k založeniu Slovenského ústavu v [Cleveland]]e. Po Nežnej revolúcii a páde komunizmu sa na Slovensko vracal, naposledy v roku 1993, zomrel však v Clevelande. Jeho meno nesie základná škola v Palárikove, v ktorej je tiež zriadená stála expozícia jeho literárneho diela.
[úprava] Tvorba
Prvé literárne diela publikoval v študentskom časopise Rozvoj, neskôr prispieval i do časopisov Slovenské pohľady, Elán, Kultúra, Smer a ďalšie. Súčasťou jeho básnického diela (vydal osem zbierok reflexie, lyriky a duchovnej poézie) je jeho prekladateľská tvorba. Venoval sa prekladom z francúzština|francúzštiny]] (Paul Claudel, Rainer Maria Rilke), angličtina|angličtiny]] (Edgar Allan Poea), taliančina|taliančiny (Dante Alighieri), ale tiež prekladal staršiu poľskú poéziu (Jan Kochanowsky, Adam Mickiewicz, Juliusz Słowacky, Cyprian Kamia Norwid) a mladšiu poľskú poéziu (Leopold Staff, Kazimierz Wierzyński, Julian Tuwim, J. Minkiewicz, T. Karpowicz, Tadeusz Różewicz, B. Czaykowski). Asi jedenásť jeho diel ostalo len v rukopisnej podobe.
[úprava] Ocenenia
Na Slovensku získal tieto vyznamenania:
- Rad bieleho dvojkríža
- Medaila Spolku slovenských spisovateľov
- Medaila Matice slovenskej
Za prínos do svetového kultúrneho dedičstva ho vyznamenalo Francúzsko aj USA.
[úprava] Dielo
[úprava] Poézia
- 1943 - Výžinok života
- 1945 - Testament
- 1950 - Putovné piesne, prvá exilová kniha (spoluautor Mikuláš Šprinc)
- 1963 - Čakajú nivy jar (Cleveland)
- 1963 - Žalm cyrilometodský (Cleveland)
- 1969 - Znamenie Ryby (Rím)
- 1977 - Preblahoslavená, zbierka lyricko-reflexívnych básní (Rím)
- 1991 - Sfinga spieva pri jasličkách, výber z celoživotnej tvorby
[úprava] Preklady
- Nového zákona
- Rímsky misál
- Dante Alighieri: Nový život
- Dante Alighieri: Peklo (časť Božskej komédie)
- 1972 - Návštevy I-II. Antológia svetovej poézie, výber zo svetovej lyriky od najstarších čias po súčasnosť, (Rím)
