Kreativita
Z Wikipédie
Pojem kreativita je odvodený od latinského slova creatio, Äo v preklade znamená tvorbu. V odbornej literatúre robia citlivejÅ¡Ã autori istý rozdiel medzi tvorivosÅ¥ou a kreativitou. Kreativitou sa rozumie schopnosÅ¥ Äloveka vytváraÅ¥ akékoľvek nové a pôvodné myÅ¡lienky, ktoré ich pôvodca prv nepoznal.[1] Kreativitou sa zaoberá kreatológia.[2]
NajdlhÅ¡iu už prekonanú tradÃciu malo užšie chápanie tvorivosti ako elitnej aktivity talentovaných vyvolencov osudu zaoberajúcich sa umenÃm, vedou a vynachádzanÃm.[3] Dnes je už známe, že každý jedinec je prirodzeným spôsobom tvorivý. TvorivosÅ¥ nie je vopred daná vlastnosÅ¥ len niektorých ľudÃ, ale každý Älovek má istý stupeň tvorivosti a tvorivosÅ¥ sa dá do znaÄnej miery rozvÃjaÅ¥.[4] Teraz je taktiež zrejmé, že pole tvorivosti je oveľa Å¡irÅ¡ie a vyskytuje sa v každej ľudskej aktivite (organizaÄnej, poznávacej, produkÄnej, umeleckej, výchovnej, zdravotnÃckej, pri poskytovanà služieb, poriadkovej, Å¡portovej, ...).
E.Ullrich (1987) vyjadril kreativitu ako: schopnosÅ¥ poznávaÅ¥ predmety v nových vzÅ¥ahoch a originálnym spôsobom (originalita, nová kombinácia), zmysluplne ich použÃvaÅ¥ neobvyklým spôsobom (flexibilita), vidieÅ¥ nové problémy tam, kde zdanlivo nie sú (senzitivita), odchyľovaÅ¥ sa od navyknutých schém myslenia a nepojÃmaÅ¥ niÄ ako pevné (premennosÅ¥) a vyvÃjaÅ¥ z noriem vyplývajúce idey aj proti odporu prostredia (nonkonformizmus), ak sa to oplatÃ, nachádzaÅ¥ nieÄo nového, Äo predstavuje obohatenie kultúry a spoloÄnosti.
Kreativita je funkciou ega, dáva životu a práci zmysel, je zdrojom hlbokého uspokojenia, a je tak aj zdrojom pozitÃvneho sebahodnotenia ( S. Arieti, 1976).[5]
[úprava] Druhotná tvorivosť
V testoch tvorivého myslenia sa predkladá rad úloh, ktoré vyžadujú nové, neošúchané rieÅ¡enie, nový uhol pohľadu na známe veci, spájanie doteraz nesúvisiacich prvkov a pod. Nie je možné zakaždým vytvoriÅ¥ produkt, ktorý tu eÅ¡te nebol, ktorý by zmeral naÅ¡u tvorivosÅ¥. Existuje vÅ¡ak aj druhotná (subjektÃvna) tvorivosÅ¥, ktorá nastáva vtedy, keÄ jednotlivec samostatne vytvára produkt už kdesi známy, a pritom nevie o jeho existencii alebo nemá k nemu prÃstup.[6] B. Ghiselin uviedol, že tvorivosÅ¥ nižšieho stupňa sa zakladá na tvorenà nových spojenÃ, kombinácià z prvkov, ktoré už existujú, a na rozkladanà zásad, pojmov, ktoré sú už vytvorené, na aplikáciách v nových oblastiach. TvorivosÅ¥ vyÅ¡Å¡ieho stupňa rodà nové, cenné prvky, ktoré sú potom materiálom na vnútornú tvorivosÅ¥.[7] Teda nieÄo Äo tu eÅ¡te nebolo. VÅ¡etko, Äo vieme, ukazuje, že z niÄoho sa nedá urobiÅ¥ ani najmenÅ¡ia vec. Teda nové výtvory Äloveka vznikajú na základe starých prvkov. Základným princÃpom tvorivého myslenia je výber, pretváranie a spájanie prvkov predchádzajúcej skúsenosti formou, ktorej výsledky zluÄujú v sebe novosÅ¥ s nejakou užitoÄnosÅ¥ou.[8]
[úprava] Kreativita a spoloÄenský prospech
Vo väÄÅ¡ine literatúry sa uvádza, že kreativita musà okrem originálnosti splňovaÅ¥ podmienku spoloÄenského prospechu[9] , to že je produkt užitoÄný, slúži rozumnému úÄelu, je akceptovateľný, prijateľný, hodnotný.[10] Pri hodnotenà produktu má podstatný význam Äasový Äiniteľ. Tento Äiniteľ zaprÃÄiňuje, že spoloÄenské hodnotenie výtvoru podlieha zmenám, priÄom neraz prechádza od zaÄiatoÄného kladného prijatia cez rozliÄné fázy devalvácie alebo naopak[11]. M.I.Stein uvádza: tvorivosÅ¥ je proces prinášajúci nový výtvor, ktorý v istom Äase istá skupina hodnotà ako náležitý alebo neužitoÄný. ÄŒiže to, Äi je produkt tvorivosti spoloÄensky hodnotný je relatÃvne. Bláznivé (ak ho definujeme ako vyhýbajúci sa spoloÄenskej norme, teda až patologický), deÅ¡truktÃvne nápady sú sÃce protispoloÄenské, ale rovnako kreatÃvne. Na podporu tejto myÅ¡lienky uvádzam, že C.R.Rogers (1954) tiež uviedol, že existuje konÅ¡truktÃvna a zároveň aj deÅ¡truktÃvna tvorivosÅ¥.
[úprava] Divergentné myslenie
Hlavná odliÅ¡nosÅ¥ kreativity ako schopnosti spoÄÃva v odliÅ¡nosti myslenia. To znamená, že jedinec rieÅ¡i divergentné úlohy, ktoré nemajú jedinú správnu odpoveÄ na rozdiel od konvergentných úloh (napr. v matematike, fyzike), kde je možné uplatniÅ¥ len jedno východisko, jeden výsledok, existuje jediná vhodná a správna odpoveÄ. Ako uvádza vo svojej publikácii M.NakoneÄný (1998) ide o rôzne schopnosti divergentného myslenia, o divergentné mentálne akty, konkrétne o divergentné vytváranie jednotiek, tried, reláciÃ, systému, transformácià a implikácià vo sfére figurálnej, symbolickej, sémantickej a behaviorálnej. Funkciu divergentného myslenia a transformaÄných schopnostà vidÃ, v jednej zo svojich posledných prác, Guilford (1987) ako rozhodujúcich v Å¡tádiu generovania nápadov. Divergentné schopnosti v ňom poskytujú dostatok alternatÃvnych nápadov, transformácie sú základom flexibility pri reÅ¡trukturovanà informáciÃ. Táto myÅ¡lienka je podrobne rozpracovaná v modeli tvorivého rieÅ¡enia problémov Treffingera, Isaksena (1992). Znamená to prekonanie výluÄnosti divergentného myslenia ako kognitÃvneho potenciálu tvorivosti a zdôraznenie nevyhnutnosti vzájomnej prepojenosti s konvergentným myslenÃm v procese tvorivého rieÅ¡enia problémov.[12]
[úprava] Základné znaky tvorivej osobnosti (personálne aspekty)
Pre komplexnú povahu tvorivosti, ktorá presahuje oblasť kognitivity, bol vytvorený pojem tvorivá osobnosť, ktorý vyjadruje širšie osobnostné súvislosti tvorivosti.[13]
Podľa JurÄovej je problémom Å¡túdia tvorivých osôb je urÄenie spoľahlivých kritérià na ich identifikáciu:
NajÄastejÅ¡ie uplatňovanými kritériami výberu vo výskume významných tvorcov (veľká tvorivosÅ¥) boli vÅ¡eobecné spoloÄenské uznanie, resp. úsudok expertov na základe reálnych tvorivých produktov. Výber sa opieral o rating alebo nomináciu podľa zvolených kritérià (napr. stupeň, do akého otvára jeho práca nové cesty vo výskume). Mnohé charakteristiky tvorivých ľudà boli odvodené pôvodne z biografických a autobiografických údajov géniov. Dodnes je Å¡iroko uznávaný ako empiricky validný výskum architektov, ktorý uskutoÄnil MacKinnon (1970).
pozri aj:MacKinnenov výskum architektov
Medzi najÄastejÅ¡ie použÃvané kritéria výberu detà a mládeže (malá tvorivosÅ¥) patrili výkony v testoch tvorivosti. V extrémnych skupinách najoriginálnejÅ¡Ãch a najmenej originálnych sa porovnávali ich osobnostné koreláty. Nominácia alebo rating vo výskumoch najtvorivejÅ¡Ãch detà a mládeže sa opierali o úsudok uÄiteľov alebo rovesnÃkov. Zhodné výsledky empirických výskumov na veľmi poÄetných a rôznorodých vzorkách viedli k vytváraniu názoru o platnosti vÅ¡eobecných charakteristÃk tvorivých ľudà - generalizovanému obrazu tvorivej osobnosti. Odráža sa v profiloch tvorivých osôb a rovniciach tvorivej osobnosti (Cattell, Butcher, 1970), inventároch spoloÄných vlastnostà (Yarnell, 1971) bazálnych - „core“ charakteristikách (Barron, Harrington, 1981). Esenciálne (core) charakteristiky boli odvodené z desiatok rôznych osobnostných vlastnostà zÃskaných v priebehu 15-roÄného empirického výskumu ako najstabilnejÅ¡ie koreláty tvorivých výkonov a aktivÃt v rôznych oblastiach tvorivosti. Patria sem:
- široké záujmy
- zvedavosť
- vysoký stupeň výdaja energie
- sebadôvera
- afinita ku komplexnosti
- vnÃmanie seba ako tvorivého
- nezávislosť úsudku
- vysoké hodnotenie estetických kvalÃt skúsenosti
- autonómia
- intuÃcia
- zvládanie konfliktných rysov v sebakoncepte
JurÄová Äalej uvádza, že napriek závažným výhradám (Äi sú tieto vlastnosti v kauzálnom vzÅ¥ahu k tvorivému výkonu, Äi sú nevyhnutnou komponentou tvorivosti, Äi sú premenlivé v závislosti od situácie Äi Å¡pecifiÄnosti úloh atÄ.) voÄi „core“ charakteristikám sa uvádzajú opätovne aj v neskorÅ¡Ãch Å¡túdiách súbory personálnych charakteristÃk ako typických pre tvorivú osobnosÅ¥. Medzi bežne uvádzané charakteristiky tvorivých ľudà patria podľa sumarizujúceho prehľadu Twila Z. Tardif, Robert J. Sternberg (1989):
- intelektuálne riskovanie
- sklon k skúmaniu
- zvedavosť
- vnútorná motivácia
- otvorenosť k novej skúsenosti
- uplatňovanie vlastných pravidiel
- potreba kompetentnosti
- tolerancia na neurÄitosÅ¥
- tendencia hrať sa s nápadmi
- vyhľadávanie zaujÃmavých situácià ...
H.G.Gough (1964) uviedol prehľad rysov tvorivej osobnosti:
- tvorivé myslenie je flexibilné myslenie
- vnÃmanie a asociácie tvorivej osoby smerujú k menÅ¡ej vÅ¡eobecnosti a k menÅ¡ej typickosti
- tvorivý jedinec prejavuje záujem o formu a eleganciu, ktorá ho vedie k tomu, že nie je pútaný presnosťou a opatrnosťou
- tvorivá osobnosÅ¥ je intuitÃvna a emfatická (citovo pohnutý, vzruÅ¡ivý), je psychicky náladová, intraceptivny, alebo má záujem o ľudské jednanie
- tvorivá osobnosÅ¥ je skôr otvorená, než usudzujúca, viac vnÃma, než usudzuje a nachádza zaľúbenie v nových prÃstupoch
- tvorivá osobnosÅ¥ je esteticky senzitÃvna
- tvorivá osobnosÅ¥ je emocionálne a sociálne senzitÃvna
- tvorivá osobnosť je zložitá osobnosť
M. Zelina (1994) vymedzuje tvorivú osobnosť týmito charakteristikami:
- percepÄné schopnosti – vyÅ¡Å¡ia senzibilita;
- intelektové charakteristiky – vysoká inteligencia a kreativita;
- emoÄné charakteristiky – emocionálna zrelosÅ¥;
- motivaÄná vyspelosÅ¥ – vnútorná motivácia, motivácia výkonu, úspechu;
- socializácia osobnosti – komunikatÃvnosÅ¥, schopnosÅ¥ spolupráce;
- hodnotová vyspelosť – zameranosť na hodnoty tvorivosti a všeľudskej morálky;
- životný štýl – štýl regulácie charakterizovaný heuristickým spôsobom sebarealizácie.
Podstatným znakom tvorivej osobnosti je autonómia (J.P.Guilford) a snaha po seberealizácii (A.H.Maslow). Takýchto súhrnných znakov sa nachádza v odbornej literatúre veľké množstvo ( Tuma, Zelina,...).
JurÄová uvádza, že problém nie je v tom, Äi zistené charakteristiky vystihujú tvorivú osobnosÅ¥ alebo nie, ale aká je ich jedineÄná konÅ¡telácia u jednotlivcov a ich prepojenie na situácie a reálne Äinnosti. MacKinnon (1978), Tardif, Sternberg (1989) a ÄalÅ¡Ã sa zhodujú v názore, že neexistuje žiadny jednoduchý vzorec zodpovedajúci každému, kto je tvorivý, ide o konÅ¡teláciu mnohých charakteristÃk, ktoré sa môžu vyskytovaÅ¥ u jedného, avÅ¡ak nemusia sa vyskytovaÅ¥ u iného tvorivého Äloveka. Zdôraznili tak jedineÄnosÅ¥ tvorivej osobnosti. Zo slovenských autorov jedineÄnosÅ¥ tvorivej osobnosti potvrdil M. Zelina (1995).[14]
[úprava] Tvorivá osobnosť a dynamické hľadisko
Dynamická stránka tvorivej osobnosti je vyjadrená v téze o premenlivosti tvorivej osobnosti v Äase. K objasneniu vnútornej dynamiky, a zároveň jedineÄnosti, tvorivej osobnosti významne prispel McMullan (1976) koncepciou paradoxných vlastnostà tvorivých ľudà a ich Å¡pecifickom spôsobe oscilácie medzi polárnymi vlastnosÅ¥ami. PremenlivosÅ¥, extremitu, rozpornosÅ¥ a multidimenzionalitu tvorivej osobnosti vyzdvihol tiež Hlavsa (1985) vo svojej kreativizaÄnej hypotéze. Významným dynamickým prvkom je v jeho koncepcii tvorivý vzÅ¥ah k situáciám, na ktoré tvorivý Älovek nielen reaguje, ale ich aj menÃ, resp. tvorà nové situácie.[15]
NovÅ¡ie trendy vo výskume tvorivej osobnosti zdôrazňujú interakÄné a dynamické hľadiská pri skúmanà tvorivej osobnosti. Jedna z hlavných reprezentantiek interakcionistických koncepciÃ, Amabile (1983), uvádza, že tvorivosÅ¥ je najlepÅ¡ie konceptualizovaná nie ako Ärta alebo vÅ¡eobecná schopnosÅ¥, ale správanie rezultujúce z osobitnej konÅ¡telácie osobnostných charakteristÃk, kognitÃvnych schopnostà a sociálneho prostredia [16]
[úprava] Faktory tvorivosti (kognitÃvne aspekty)
J.P.Guilford (1967) stanovil psychometricky definované faktory tvorivosti.[17] Å pecifické schopnosti, ktoré patria do tejto kategórie sú odvodené z analýz významných tvorivých osobnostÃ. Napriek ktritike (Brown 1989) nebol Guilfordov psychometrický prÃstup doteraz niÄÃm prekonaný . Ide o tieto faktory: [18]
[úprava] Figurálna a sémantická elaborácia
Figurálna a sémantická elaborácia – žiak má spracovaÅ¥ nejaký námet, schéma, dokresliÅ¥ figúru, vymyslieÅ¥ nejaký postup a to v rovine názornej aj abstraktnej[19] Tento spôsob uplatňovania kreativity, skúmal aj Torrance testom (1965) - test imaginácie (forma D ÄasÅ¥ prvá úloha 3.) „kruhy“, pri tejto úlohe sa dáva žiakom hárok s 30 kružnicami usporiadaných v radoch na jednej strane hárka. Žiak má kresliÅ¥ tak, aby kružnice tvorili súÄasÅ¥ jeho kresby.
[úprava] Slovná plynulosť (fluencia)
Slovná plynulosÅ¥ (fluencia) - testuje sa tak, že probant má napr. rýchlo vymenovaÅ¥ slova konÄiace alebo zaÄÃnajúce urÄitými hláskami, ide teda o schopnosÅ¥ vybavovaÅ¥ zo svojej slovnej zásoby rýchlo množstvo slov s urÄitou charakteristikou , nesúvisiace s obsahom.[20]
PrÃkladom je zadanie úlohy: „Tvojou úlohou je napÃsaÅ¥ Äo najviac slov zaÄÃnajúcich na pÃsmeno T. Slová sa nemôžu opakovaÅ¥.“ alebo „NapÃÅ¡ Äo najviac slov konÄiacich na koncovku -CA“
[úprava] IdeaÄná plynulosÅ¥
IdeaÄná plynulosÅ¥ - ideáciou sa tu rozumejú predstavy alebo pojmy; tento faktor sa testuje tak, že probant si má vybaviÅ¥ pojmy alebo predstavy urÄitej kategórie (napr. vodné dopravné prostriedky). Guilfordov test „tehla“ má žiak uviesÅ¥ Äo najviac rôznych spôsobov použitia tehly.[21]
[úprava] Spontánna obrazová flexibilita
Spontánna obrazová flexibilita - ide o pružnosÅ¥ vnÃmania a predstavovania, ktorá sa prejavuje napr. schopnosÅ¥ou dospieÅ¥ rýchlo k urÄÃtej optickej inverzii (stretávame sa s ňou napr. v kreslených filmoch pre deti, kde sa rýchlo menà jedna figúrka za inú, poprÃpade dochádza k celej sekvencii takýchto zmien)[22]
[úprava] Spontánna sémantická (významová) flexibilita
Spontánna sémantická (významová) flexibilita - ide o pružnosÅ¥ (flexibilitu) významu, resp. komplexných obsahov, ktorá sa prejavuje napr. schopnosÅ¥ou vymyslieÅ¥ rýchlo variantu k obsahu nejakej poviedky, návrhu, použitie urÄitého predmetu, alternatÃvne vymedzenie nieÄoho a pod.[23]
[úprava] AsociaÄná plynulosÅ¥
AsociaÄná plynulosÅ¥ – ide o schopnosÅ¥ rýchlo si vybavovaÅ¥ asociácie k urÄitému podnetu, napr. nachádzaÅ¥ k daným slovám rýchlo ich synonymá alebo protiklady, ale aj doplňovaÅ¥ vo vete chýbajúce slovo alebo v urÄitej scéne chýbajúci obrazový prvok. Spĺňajú isté obsahové požiadavky.[24]
[úprava] Dva základné spôsoby asociovania myšlienok
Tvorivé asociácie sú charakteristické svojou bohatosÅ¥ou, živosÅ¥ou, neobvyklosÅ¥ou videnia, poÄutia, cÃtenia. Nie sú tvorivé také asociácie ako napr.: jedlo – jesÅ¥; to je bezprostredná, bežná asociácia. TvorivejÅ¡ie je: jedlo – kráľ, kde rad vymedzených predstáv, asociácià tvoril stôl s dobrým jedlom, ako sa stravujú len králi.
Sú dva základné spôsoby asociovania myšlienok: „reťaz“ a „hviezda“
ReÅ¥az je založená na stupňovanà vzdialenosti od pôvodnej myÅ¡lienky, pôvodného podnetového slova, takže tvorÃme reÅ¥aze slov, asociáciÃ, napr.: chlieb – zrno – embryo – dieÅ¥a – Å¡kola – pero – drevo – strom atÄ. Asociácie sa tvoria vždy na predchádzajúce slovo, takže tvoria reÅ¥az.
Hviezda zahrňuje pôvodné podnetové slovo a vÅ¡etky ostatné slová, asociácie sú napojené na toto pôvodné a nie na iné. NaprÃklad na slovo chlieb sa takto tvoria spojenia: žito, pÅ¡enica, roľnÃk, pec, múka, jesÅ¥, dobrý, Äierny, drahý a pod., teda ide o to, Äi sa asociuje s predoÅ¡lým slovom (reÅ¥az) alebo pôvodným slovom (hviezda). Asociovanie do reÅ¥aze je pre tvorivosÅ¥ produktÃvnejÅ¡ie ako asociovanie do hviezdy, lebo viac sa tu uľahÄuje tvorba myÅ¡lienok krok za krokom, aj keÄ sú tvorivé problémy, situácie, kde sa môže efektÃvnejÅ¡ie uplatniÅ¥ aj asociovanie do hviezdy. To, že asociovanie do reÅ¥aze je obohacujúcejÅ¡ie pre tvorivosÅ¥, bolo dokázané aj experimentálne I. Levinom.[25]
[úprava] ExpresÃvna plynulosÅ¥ (fluencia)
ExpresÃvna plynulosÅ¥ (fluencia) – testuje sa napr. spôsobilosÅ¥ou vytvoriÅ¥ rýchlo krátke vety z danej zostavy pÃsmen (napr. z pÃsmen ÄŒ-A-R-E je možné zostaviÅ¥ vetu – Äo asi robà Eva)[26]
[úprava] Obrazová adaptÃvna flexibilita
Obrazová adaptÃvna flexibilita – testuje sa spôsobilosÅ¥ou rekonÅ¡truovaÅ¥ dané obrazce.[27] Prejavuje sa v úlohách, pri ktorých treba v známej kresbe zistiÅ¥ zamaskovanú figúru (nájsÅ¥ poľovnÃka na strome nakresleného tak, že spoÄiatku ho vnÃmame ako súÄasÅ¥ koruny stromu. Uplatňuje sa tu reorganizácia sústavy odrážaných vizuálnych podnetov.[28]
[úprava] Symbolická adaptÃvna flexibilita
Symbolická adaptÃvna flexibilita – ide o podobnú záležitosÅ¥, ale s tým rozdielom, že ide o sémantickú transformáciu (napr. transformácia správy obmedzená urÄitými podmienkami)[29]
PrÃkladom je úloha so zadanÃm: „12 paliÄiek tvorà 5 Å¡tvorcov (1 veľký a 4 malé). PaliÄky vÅ¡ak musia zostaÅ¥ rovnako veľké. Nakresli ako bude vyzeraÅ¥ obrázok, ktorý vznikne ak:
- odoberieÅ¡ 2 paliÄky aby ostali len 2 Å¡tvorce
- 4 paliÄky preložÃÅ¡ (prekresli) na iné miesto aby ti ostali len 2 Å¡tvorce (paliÄky ktoré si preložil nezabudni vyÅ¡krtnúť)
- 3 paliÄky preložÃÅ¡ aby vznikli 3 Å¡tvorce.“
[úprava] Originalita ako faktor tvorivosti
Originalita – testovaná osoba má napr. rozprávaÅ¥ krátku poviedku na nejakú tému alebo k danej obrazovej scéne, alebo je jej úlohou vymenovaÅ¥ najviac nepravdepodobné dôsledky urÄitej Äinnosti, vyjadriÅ¥, Äo vidà v danej Å¡kvrne a pod.; posudzuje sa pôvodnosÅ¥ výkonu.
[úprava] Rorschachov test a kreativita
Rorschachov test je jedným z nástrojov vÅ¡estrannej diagnózy osobnosti. Skladá sa zo série obrázkov symetrických atramentových Å¡kvÅ•n. Deti, ktoré dosahujú lepÅ¡ie výsledky v Å¡peciálnych testoch tvorivosti, sa v tomto teste vyjadrujú originálnejÅ¡ie, prejavujú menej realistický spôsob vnÃmania, majú fantastickejÅ¡ie a ÄudnejÅ¡ie interpretácie.[30]
[úprava] KognitÃvny Å¡týl
KognitÃvny Å¡týl predstavuje typický koncept a prÃstup zjednocujúci kognitivistické a personalistické náhľady na tvorivosÅ¥, chápe ako charakteristika osobnosti, ktorá sa prejavuje pri rieÅ¡enà problémov, vypovedá o spôsobe, akým je Älovek tvorivý, zdôrazňuje modalitu, preferencie, spôsoby, formy. KognitÃvny Å¡týl zodpovedá tomu, akým spôsobom ľudia preferujú využiÅ¥ svoju tvorivú kapacitu, potenciál, kompetencie (Isaksen, Dorval, 1993). Predznamenali ho koncepcie, ktoré vznikli už v Å¡esÅ¥desiatych rokoch: konvergerov a divergerov ako reprezentantov odliÅ¡ných kognitÃvnych Å¡týlov rozlÃÅ¡ila Hudson (1970), ktorá tvrdila, že rozdiely medzi umelecky a matematicky nadanými sú v Å¡týle a nie úrovni schopnostÃ. V umeleckej oblasti prevažovali divergeri, kým pre vedecky orientovaných (matematika, fyzika, chémia) bol prÃznaÄný konvergentný Å¡týl. Kirton (1980) uviedol koncepciu adaptorov a inovátorov, ktorà dochádzajú k tvorivému výkonu výrazne odliÅ¡nými spôsobmi. Z hľadiska preferencie spôsobov rieÅ¡enia problémov je typické pre inovátorov robiÅ¥ veci odliÅ¡ne, radikálne, inovatÃvne, prekraÄovaÅ¥ vybudované Å¡truktúry, kým pre adaptorov je typická preferencia rieÅ¡enia problémov v rámci danej Å¡truktúry.[31]
Predbežne je vÅ¡ak málo poznatkov, ktoré by pomohli lepÅ¡ie porozumieÅ¥ vzÅ¥ahu kognitÃvneho Å¡týlu a úrovne tvorivosti. Viacerà autori upozorňujú tiež na skutoÄnosÅ¥, že predbežne je veľká priepasÅ¥ medzi konceptuálnou rovinou kognitÃvnych Å¡týlov a empirickou úrovňou a na zlyhávanie operacionalizovaných mier v procese ich validizácie. Osobitý význam výskumu kognitÃvnych Å¡týlov vidà JurÄová v oblasti rozvÃjania tvorivosti. Tu sa ukazuje ako dôležité nielen poznaÅ¥ a zohľadňovaÅ¥ „silné stránky“ uÄiacich sa, ale aj kompatibilitu kognitÃvnych Å¡týlov uÄiteľa a žiaka. Vnucovanie jedného Å¡týlu myslenia, napr. konvergentného, môže byÅ¥ u jednotlivcov preferujúcich divergentný Å¡týl a naopak, zdrojom trvalého stresu a neúspeÅ¡nosti. (JurÄová)[32]
[úprava] Originálna fantázia
A. Strzalecki uvádza, že Guilfordom identifikoval len niektoré z viacej faktorov tvorivosti. Jedným zo spoloÄných prvkov tohto komplexu tvorivého myslenia je nepochybne originálna fantázia, tj. divergentné vizuálne a pojmové myslenie (M. NakoneÄný, 1998) Podľa S. Arietiho (1976) nemôže byÅ¥ originálne myslenie jednoducho identifikované s divergentným myslenÃm ako ho popÃsal Guilford, originálne myslenie je podľa Arietiho Å¡irÅ¡ia kategória.
[úprava] Neintelektové faktory tvorivosti
SúÄasÅ¥ou tvorivého myslenia sú aj neintelektové faktory. Podľa výskumu subjektÃvneho hodnotenia rozdielne kreatÃvnych architektov D.W.MacKinnon (1963) uvádza vo výsledkoch ako najÄastejÅ¡ie uvádzané faktory: fantázia (kladná hodnota), aktivita (kladná hodnota), citlivosÅ¥ (kladná hodnota), idealistické založenie (kladná hodnota), nonkonformita (kladná hodnota), horÅ¡ia adaptácia (kladná hodnota), väÄÅ¡ia emoÄná labilita (kladná hodnota), zodpovednosÅ¥ (negatÃvna hodnota), sebavedomosÅ¥ (kladná hodnota), vyhovujúca samostatná práca (kladná hodnota), kriticky založený (kladná hodnota), rozdiel medzi reálnym a ideálnym egom (kladná hodnota), t.z. že tvorivà architekti si boli vedomà profilu ideálneho architekta, tz. že vlastnosti, ktoré si architekti priali maÅ¥ neboli v rozpore s tými, ktoré mali, ale priali si ich maÅ¥ vo väÄÅ¡ej miere. Ako kladnú hodnotu ju uvádzam preto, lebo väÄÅ¡ina skúmaných architektov sa ohodnotilo ako nositeľ tejto vlastnosti.
[úprava] Motivácia ako neintelektový faktor tvorivosti
Neintelektovým faktorom je taktiež motivácia, ktorú s kreativitou spájal aj F. Barron (1958). Motivácia je pohnútka vykonávaÅ¥ urÄitú ÄinnosÅ¥. Je to vlastne energujúca zložka pre ÄinnosÅ¥ Äloveka, hybná sila jeho správania. Vzbudzuje ÄinnosÅ¥, aktivuje ju a riadi jej priebeh.
Vnútorná motivácia vyplýva z vlastnej potreby vykonávaÅ¥ urÄitú ÄinnosÅ¥. Pri jej vykonávanà sa potreba uspokojuje.
VonkajÅ¡ia motivácia je navodená druhou osobou (pedagóg, rodiÄia), formou pochvaly alebo odmeny za uskutoÄnený výkon, vhodné správanie a pod. Vnútorná motivácia sa považuje za vyÅ¡Å¡Ã, kvalitnejÅ¡Ã druh motivácie.[33]
[úprava] Vzťah všeobecnej inteligencie a tvorivosti
VzÅ¥ah tvorivosti a vÅ¡eobecnej inteligencie (IQ) vykazuje nÃzku pozitÃvnu koreláciu (vzájomný vzÅ¥ah medzi premennými známkami alebo vlastnosÅ¥ami 2 alebo viacerých javov, veliÄÃn; súvzÅ¥ažnosÅ¥ javov, veliÄÃn)[34], Äo Barron vysvetľuje spojenÃm tvorivosti s radou iných neintelektových faktorov a zvlášť s motiváciou. Guilford vysvetľuje tým, že obvyklé testy inteligencie merajú iba konvergentné myslenie, a nie divergentné myslenie, ktoré je podstatou tvorivosti. Je známe, že vysoko inteligentné osoby sa nevyznaÄujú vždy tiež vysokou úrovňou tvorivosti, ale vysoko tvorivý jedinci bývajú tiež vysoko inteligentnÃ[35]. Vysoko inteligentnà ľudia môžu byÅ¥ vysoko tvorivÃ, ale i celkom konvenÄnÃ. Ľudia s priemernou inteligenciou môžu byÅ¥ vysoko tvorivÃ, priemerne tvorivà i nÃzko tvorivÃ.[36]
[úprava] Testy kreativity
Testy majú verbálnu aj grafickú formu a odpovede sa hodnotia podľa viacerých premenných: fluencie, flexibility a originality. ÄŽalej bývajú testované úlohy zamerané na sledovanie ÄalÅ¡Ãch zložiek tvorivosti, akými sú redefinÃcia, senzitivita, elaborácia.
[úprava] Fluencia
Fluencia (plynulosÅ¥) je poÄet rôznych odpovedÃ. Je to schopnosÅ¥ rýchlo produkovaÅ¥ množstvo nápadov. Testuje sa bohatosÅ¥ prúdu myÅ¡lienok.[37]
[úprava] Flexibilita
Flexibilita (pružnosť, rozmanitosť) je schopnosť meniť uhly pohľadu, alebo smer riešenia.
[úprava] Originalita
Pozri aj: Originalita ako faktor tvorivosti
Originalita znamená nápaditosÅ¥. Sú to nové, svieže, vtipné rieÅ¡enia. Originalita sa hodnotà vždy vzhľadom na celú skúmanú skupinu žiakov. ObyÄajne sa urÄuje výpoÄtom. OdpoveÄ sa považuje za originálnu, keÄ ju uviedlo menej ako 5 až 10 jedincov zo 100 (5 – 10% z celkového množstva skúmaných jedincov), ktorà sa podrobili testovaniu.[38]
KeÄ hovorÃme, že nieÄo je originálne, chceme tým povedaÅ¥, že je neobyÄajné, zriedkavé, svojské, nie je napodobenÃm. Za originálne sa pokladá také správanie, ktoré sa prispôsobuje požiadavkám danej situácie, ale vyskytuje sa pomerne zriedkavo, je nevÅ¡edné, v opaÄnom prÃpade by originálnou bola naprÃklad bez výnimky každá odpoveÄ, ktorá nereaguje na danú otázku.[39]
[úprava] RedefinÃcia
RedefinÃcia je schopnosÅ¥ produkovaÅ¥ transformácie, zmeniÅ¥ funkciu predmetu, alebo jeho Äasti, zmeniÅ¥, modifikovaÅ¥, redefinovaÅ¥ informácie.
[úprava] Senzitivita
Senzitivita, alebo tiež citlivosÅ¥ na problémy je schopnosÅ¥ vidieÅ¥ medzery, nedostatky rieÅ¡enÃ.
[úprava] Elaborácia
Elaborácia vyjadruje schopnosť domyslieť, rozpracovať detaily riešenia, doviesť myšlienku do konca[40]
[úprava] Test konzekvencie neobyÄajných udalostÃ
Guilford uvádza test konzekvencie neobyÄajných udalostÃ, ktorý vyžaduje uviesÅ¥ maximálny poÄet rozliÄných fantastických udalostÃ. [41] NaprÃklad: „NapÃÅ¡ krátke a výstižné prÃklady na to, Äo by sa stalo, keby sme mohli lietaÅ¥.“
[úprava] Test kresliarskej originálnosti
Z. Pietrasinski (1972) uvádza prÃklad kresliarskej originálnosti, ktorý zostavila Kate Francková. V teste má pokusná osoba urobiÅ¥ ľubovolné kresby, priÄom má vychádzaÅ¥ z Äiar, ktoré sú uvedené každom Å¡tvorÄeku.[42]
[úprava] Bariéry kreativity
Netreba zabúdaÅ¥, že na kreativitu majú vplyv bariéry, ktoré môžu skresliÅ¥ výsledky testov. James L. Adams vytvoril vÅ¡eobecne uznávanú kategorizáciu bariér tvorivého myslenia, ktoré rozdelil do Å¡tyroch skupÃn:
- percepÄné bariéry
- bariéry kultúry a prostredia
- emoÄné bariéry
- intelektové a výrazové bariéry
[úprava] PercepÄné bariéry
Bariéry vnÃmania skutoÄne môžu brániÅ¥ Äloveku, správne pochopiÅ¥ informácie, ktoré potrebuje na rieÅ¡enie problému, alebo naopak pochopiÅ¥ aj sám problém. Podľa Adamsa poznáme tieto percepÄné bariéry:
- nedokonalé vymedzenie problému – problém musà byÅ¥ jasne a zreteľne formulovaný, dobre vymedzený a správne ohraniÄený
- zlé vymedzenie problému – ak je problém priširoko alebo priúzko vymedzený, zapadne do spleti súvisiacich problémov
- priveľmi autokritický riešiteľ sa zahrabe do riešenia problému a napokon ani podstatu problému nerieši
- neschopnosÅ¥ posudzovaÅ¥ problém z viacerých hľadÃsk – ak chceme komplexne rieÅ¡iÅ¥ problém, musÃme rozhodne uplatniÅ¥ viackriteriálne hľadiská a multidimenzionálny prÃstup
- problém vidÃme tak ako iný chcú aby sme ho videli – správny rieÅ¡iteľ si nedá inplantovaÅ¥ rieÅ¡enie od niekoho iného, ale dokáže sa na problém pozrieÅ¥ nekonvenÄne a aj ho rieÅ¡iÅ¥ nonkonformne; stereotypnosÅ¥ je hrobom tvorivého prÃstupu
- presýtenosÅ¥ a nadbytoÄnosÅ¥ (redundantnosÅ¥) informácià – veľa informáciÃ, ktoré navyÅ¡e dochádzajú eÅ¡te aj poÄas rieÅ¡enia problému oslabuje tvorivú aktivitu rieÅ¡iteľa
- slabé využÃvanie vÅ¡etkých zmyslov – mnohé inÅ¡piraÄné podnety môžeme zÃskaÅ¥ aj inými zmyslami ako zrakom alebo sluchom a preto sa ich tiež usilujeme využiÅ¥
[úprava] Bariéry kultúry a prostredia
SpoloÄenské prostredie a jeho kultúra môžu byÅ¥ významným retardantom tvorivej práce.
- fantázia je zbytoÄná – to vÅ¡ak nie je pravda lebo bez nej je tvorivosÅ¥ nezmyselná, lebo bez nej je tvorivosÅ¥ nemysliteľná, podporuje ju intelekt a emócie
- hravosÅ¥ je len doménou detÃ? – rozhodne nie, lebo mnohé veľké diela vznikli práve v hravej atmosfére kultúrne aktÃvneho prostredia
- pôsobà humor stimulujúco? – dozaista, lebo vytvára srdeÄnú, priateľskú, otvorenú a Äasto veľmi podnetnú atmosféru „otvorených dušÓ
- tradÃcia alebo dynamická zmena? – tradÃcie majú svoj historický význam v mnohých odvetviach, ale v tvorivom rozlete a inovatÃvnosti pôsobia skôr bariérovo ako podnetne, lebo sa usilujú udržaÅ¥ predchádzajúci stav
- podmienkou rieÅ¡enia problému je tvorivé myslenie a dostatok prostriedkov – tvorivé myslenie môže posunúť naÅ¡e poznanie preto, lebo je založené na vedeckom prÃstupe, realizovaÅ¥ vÅ¡ak veľké a originálne myÅ¡lienky si neraz vyžaduje dostatok finanÄných prostriedkov
- tabuizovanie prÃstupov - tvorivý rozlet by nemal poznaÅ¥ nedotknuteľné, zakázané a tabuizované oblasti, tvorivý Älovek by mal byÅ¥ natoľko kritický, aby vÄas rozpoznal, Äo je spoloÄensky prospeÅ¡né a Äo nie
Tvorivosť možno podporovať rôznym spôsobom, ale za najdôležitejšie pokladáme prejavy dôvery, vhodnú motiváciu, primerané ocenenie výsledkov a voľnosť v konanà podmienenú dobrým výsledkom v práci.
[úprava] EmoÄné bariéry
EmoÄné bariéry Äasto pôsobia ako brzda najmä ak tvorivý Älovek kriticky skúma svoje nápady.
- strach urobiÅ¥ omyl, zlyhaÅ¥ a riskovaÅ¥ – strach je zlý radca a veľmi brzdà tvorbu nápadov; bojazlivý Älovek sa bojà riskovaÅ¥, bojà sa neúspechu a zlyhania, radÅ¡ej tvorà len v malom rozsahu, kde je menÅ¡ie riziko ale to nie je ono; tvorivosÅ¥ potrebuje iskru, zápal a odhodlanie
- nechuÅ¥ preniknúť do zdanlivého chaosu – synergetika nás nauÄila inak sa pozeraÅ¥ na chaos, ktorý chápeme ako východiskový stav, do ktorého vnášame systém; tvorivý Älovek musà vynikaÅ¥ úsilým usporiadaÅ¥ novým spôsobom to, Äo iný oznaÄujú ako chaos
- je ľahÅ¡ie nápady posudzovaÅ¥ ako ich tvoriÅ¥ – tvporivý Älovek neobľubuje ak niekto hodnotà jeho prácu kontinuálne, po etapách, lebo tým vlastne do rieÅ¡enia vnáša stres termÃnov, predÄasné hodnotenie zbavuje rieÅ¡iteľa snahy hlbÅ¡ie preniknúť do rieÅ¡enia problému
- neschopnosÅ¥ relaxovaÅ¥ a spaÅ¥ nad problémom – problém nie j možné rieÅ¡iÅ¥ systémom: Å¡tart – cieľ, skúsený rieÅ¡iteľ ráta s inkubaÄnou dobou, poÄas ktorej relaxuje a Äaká na dozrievanie rieÅ¡enia, ak to nevie kvalita výsledku je evidentne horÅ¡ia
- nereagovanie na výzvu - ak nikto aj napriek výzve nereaguje na ponuku rieÅ¡iÅ¥ problém, prÃÄinou môže byÅ¥ neschopnosÅ¥ vnÃmaÅ¥ problém, prÃpadne malá alebo nulová motivácia
- veľká zainteresovanosÅ¥ na rýchlom rieÅ¡enà – ak motivujeme rieÅ¡iteľov naprÃklad neúmerne vysokou obmenou, bude rieÅ¡enie sÃce rýchle, ale rozhodne nie kvalitné
- chybná predstavivosÅ¥ – tvorivosÅ¥ vyžaduje znalosÅ¥ dokonalej manipulácie s predstavami, ich vzájomné kombinovanie, spájanie, alebo aj fantazÃrovanie
- odlÃÅ¡iÅ¥ realitu od fantázie – fantázia musà byÅ¥ fantáziou, lebo ak sa veľmi priblÞi k realite, stratà túto vlastnosÅ¥, tvorivý Älovek nemôže existovaÅ¥ bez fantázie
[úprava] Intelektové a výrazové bariéry
Intelektové bariéry vyplývajú z nedostatoÄných intelektuálnych predpokladov a chybnej mentálnej taktike. Výrazové bariéry sú prejavom nedostatku interpretovaÅ¥ myÅ¡lienku niekomu, ale Äasto aj sebe samému.
- rieÅ¡enÃm problémov nesprávnym jazykom – netreba podliehaÅ¥ vÃzii ustáleného a jediného rieÅ¡enia problému
- použitie chybnej stratégie na rieÅ¡enie problému – ku každému zámku možno nájsÅ¥ pravý kľúÄ, len to vyžaduje zvoliÅ¥ vhodnú stratégiu a tá nemusà byÅ¥ len jedna
- nevhodný jazyk na zaznamenanie myÅ¡lienky – myÅ¡lienku musÃme vždy vyjadriÅ¥ vhodným jazykom, myÅ¡lienku na vyjadrenie ktorej potrebuje spisovateľ 2-3 strany textu, vie napr. ilustrátor vyjadriÅ¥ jednou kresbou[43]
[úprava] Iracionále presvedÄenia ako bariéra tvorivosti
Ako Å¡pecifický prÃpad bariér kreativizácie osobnosti Äi prostredia bola sledovalná miera iracionálnych presvedÄenÃ. Zvýšená miera iracionálnych presvedÄenà sa ukázala ako potenciálna bariéra tvorivosti. Súvisà negatÃvne s originalitou a fantazijnou zložkou myslenia. RozlÃÅ¡ili sa dva typy tvorivého hypoteticko-interpretaÄného Å¡týlu: 1. s uplatnenÃm fantázie, 2. vedecký Å¡týl. KvalitatÃvna analýza potvrdila diferencované vzÅ¥ahy medzi oboma Å¡týlmi (typmi). RacionálnejÅ¡ie osoby vykazujú vyÅ¡Å¡iu kvalitu tvorivej produkcie. Porovnanie dospelých a mládeže ukázalo rozdiely tak v celkovej miere iracionálnych presvedÄenÃ, ako aj vo faktoroch bezmocnosti, externálnej vulnerability a vo faktore perfekcionizmu. Faktor iracionálnej idealizácie sa ukázal ako brzdiaci kvantitu i kvalitu vedeckého typu hypoteticko-interpretaÄného myslenia (KordaÄová, 1994a, b, c). [44]
[úprava] Konformita ako bariéra tvorivosti
ÚÄinky konformity, ktorá sa považuje vo vÅ¡eobecnosti za jednu z kľúÄových bariér tvorivosti a jej protipólu - nezávislosti, sa sledovali pri rozhodovanà v pro a antisociálnych dilemách. Pri zisÅ¥ovanà vzÅ¥ahov tvorivosti a prosociálnych aspektov konformity sa ukázali pozitÃvne vzÅ¥ahy tvorivých schopnostà k nekonformnému správaniu v kvantitatÃvnych i kvalitatÃvnych ukazovateľoch. Pri rozhodovanà sa v sociálnych dilemách v smere nezávislosti Äi konformity zohráva významnú úlohu flexibilita myslenia. Významné vzÅ¥ahy vykazovala k nekonformnému správaniu u vysoko tvorivých a v ich chápanà sociálnych, resp. morálnych noriem. V kvalite argumentácie pri zdôvodňovanà prosociálneho i antisociálneho správania boli tieto významné rozdiely: u vysoko tvorivých prevažovalo zdôvodňovanie rolovým správanÃm, reciprocitou a ochotou riskovaÅ¥, nÃzko tvorivà uvádzali ako najÄastejÅ¡Ã dôvod k prosociálnemu a antisociálnemu správaniu konformitu so skupinou (Kusá, 1994a, b, c, 1995a, b, 1996a, b).[45]
[úprava] Hodnotenie kreativity ako bariéra tvorivosti
Na vyhodnotenie tvorivých produktov treba maÅ¥ vedomosti a istú skúsenosÅ¥. Prirodzene, zle hodnotia tvorivosÅ¥ tà uÄitelia, ktorà neumožňujú žiakom, aby boli na vyuÄovanà tvorivý. Práca žiakov je stereotypná a uÄitelia vyžadujú najmä reproduktÃvne, konvergentné odpovede. (A.T.Woolfolk, 1980) Táto neschopnosÅ¥ pramenà z hlboko zakorenených postojov a hodnôt. (Trefinger, Ripple a Dacey, 1968). Toto vÅ¡etko sú takisto bariéry tvorivosti, s ktorými sa neustále potýkame. Dôkazom tohto stavu je E. P. Torrence (1975), ktorý uskutoÄnil 20 neúspeÅ¡ných Å¡túdiÃ, kde chcel skúmaÅ¥ metódy prostrednÃctvom ktorých by uÄiteľom pomohol rozvÃjaÅ¥ kreativitu u Å¡tudentov základných Å¡kôl. Sám považuje za prÃÄinu nasledujúce skutoÄnosti:
- osobnostné rysy uÄiteľov a ich názor na to, Äo sa od nich oÄakáva, prekážajú zmenám v Å¡týle výuky
- zmena je obtiažna, pretože priemerný uÄiteľ predpojato kritizuje a opravuje prácu svojich Å¡tudentov, namiesto toho, aby bol naklonený neobvyklým nápadom, bolo zistené, že priemerný uÄiteľ Äasto preruÅ¡uje Å¡tudentov poÄas rozprávania, aby uÄinil hodnotiacu poznámku týkajúcu sa spôsobu ich myslenia a snažiacu sa napraviÅ¥ ich prácu
- uÄitelia nepodporujú zaujÃmavé, originálne odpovede, snÃ¡Ä preto, že ich ako také nie sú schopnà rozpoznaÅ¥
- uÄitelia tiež niekedy nedokážu chrániÅ¥ Å¡tudentov s výnimoÄnými schopnosÅ¥ami tvorivého myslenia, ktorà sú Äasto vystavenà tlakom redukujúcim ich produktivitu a originalitu a ktorým sa Äasto dostáva menej dôvery, než akú by si zasluhovali za svoj pozitÃvny prÃnos k úspechu skupiny[46]
[úprava] Zdroje
- ^ Boroš, Július: Základy psychológie. Bratislava: SPN, 1977. 400 s.
- ^ Boroš, Július: Základy psychológie. Bratislava: SPN, 1987. 496 s.
- ^ Dacey, S. John; Lennon, H. Kathleen: Kreativita. Praha: Garda Publishing, 2000. 252 s., ISBN 80-7169-903-9
- ^ Gavora, Peter: Akà sú moji žiaci? Pedagogická diagnostika žiaka. Bratislava: Práca, 1999. 239 s., ISBN 80-7094-335-1
- ^ Hlavsa, Jaroslav a kol.: Psychologické metódy výchovy tvorivosti. Bratislava: SPN, 1986. 192 s.
- ^ Hlavsa, Jaroslav: Psychologické základy teorie tvorby. Praha: academia, 1985. 356s.
- ^ HniliÄková, Jitka; JosÃfko, Marcel; TuÄek, Alexander: Didaktické testy a jejich statistické zpracovánÃ. Praha: SPN, 1972. 200 s.
- ^ Ivanová-Å alingová, Mária: SlovnÃk cudzÃch slov pre Å¡kolu a prax. Bratislava: SPN, 1988. 519 s.
- ^ JurÄová, Marta: TvorivosÅ¥ - jej koncepÄný rámec a výskumný potenciál v CEVIT [47]
- ^ Kim, H. Steven: Podstata tvorivosti. Bratislava: Open Windows, 1993. 167 s., ISBN 80-85741-01-6
- ^ Kret, Ernest: UÄÃme (se) jinak. Praha: Portál, 1995. 142 s., ISBN 80-7178-030-8
- ^ Mihálik, Ladislav: RozvÃjanie myslenia, reÄi a základných zruÄnostÃ. Bratislava: SPN, 1989. 136 s.
- ^ NakoneÄný, Milan: Psychologie osobnost. Praha: Academia, 1998. 336 s., ISBN 80-200-0628-1
- ^ Prietrasinski, Zbigniew: Tvorivé myslenie. Bratislava: Obzor, 1972. 244 s.
- ^ Reynold Bean: Jak rozvÃjet tvoÅ™ivost dÃtÄ›te Praha Portál,1995
- ^ Ritomský, A.: Metodológia sociálnopsychologického výskumu. In: Kollárik, T. a kol.: Sociálna psychológia. Bratislava, Univerzita Komenského 2004, s.53-72.
- ^ Tuma, Miroslav: Tvorivý Älovek. Bratislava: Obzor, 1991. 240 s., ISBN 80-215-0177-4
- ^ Turek, Ivan: Kapitoly z didaktiky – Didaktické testy. Bratislava: Metodické centrum, 1995. 90s., ISBN 80-85185-96-2
- ^ Turek, Ivan: Kapitoli z didaktiky – Škola a tvorivosť. Bratislava: Metodické centrum, 1995. 84 s., ISBN 80-88796-08-3
- ^ Votruba, Ladislav: Výchova studentu k tvurÄà práci. Praha: Academia, 1984. 144s.
- ^ Zelina, Miron: Tréning asociácià ako spôsob rozvÃjania myslenia, tvorivosti a osobnosti, Rodina a Å¡kola 7
- ^ Zelina, Miron; Jaššová, eva: Tvorivosť – piata dimenzia. Bratislava: Smena, 1984. 205 s.
- ^ Zelina, Miron: Výchova tvorivej osobnosti. Bratislava: Univerzita Komenského, 1995. 156 s. ISBN 80-223-0713-0
- ^ Zelina, Miron; Zelinová, Milota: Rozvoj tvorivosti detà a mládeže. Bratislava: SPN, 1990. 136 s., ISBN 80-08-00442-8
- ^ Zelina, Miron: Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa. Bratislava: IRIS, 1996. 232 s., ISBN 80-967013-4-7
- ^ http://dent.ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvk/kreatologia.html