Liešťany

Z Wikipédie

Liešťany
Erb	Mapa

Základné údaje
Kraj:	Trenčiansky
Okres:	Prievidza
Región:	Horná Nitra
Poloha:	00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d.
Nadmorská výška:	333 stred obce m n.m.
Rozloha:	1642,1 ha km²
Počet obyvateľov:	1248 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva:	obyvateľ(ov)/km²
Prvá písomná zmienka:	1332
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	514144
EČV:	PD
PSČ:	972 27
Telefónna predvoľba:	0 46
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:
Web:	www.liestany-obec.sk
E-mail:	oculiestany@stonline.sk
Telefón:	046/5457 126
Fax:	046/5457 009
Politika
Starosta:	Vladimír Šopoň
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Liešťany sú obec na Slovensku v okrese Prievidza.

Hornonitrianska obec Liešťany vznikla zlúčením samostatných obcí Liešťany, Dobročná a Lomnica síce až roku 1943, ale ich dejinný vývoj je písomne dokladovaný už od začiatku 14. storočia. Možno však predpokladať, že tieto lokality boli osídlené už skôr a prirodzená kontinuita menších sídiel sa udržala aj v ďalšom období. Podiel na osídľovaní mali príslušníci rodu Diviackovcov, pričom deľba ich dedičného majetku dokladovaná v archiváliách dokumentuje najstaršie písané dejiny troch lokalít tvoriacich súčasnú obec Liešťany. Vznik Liešťan ako sídla sa prepokladá už v 11. – 12. storočí a Dobročnej a Lomnice v polovici 13. storočia. Popri iných majetkoch Diviackovcov sa už roku 1332 uvádzajú aj Lyssen (Liešťany) a Dobrochna (Dobročná). Prameň z roku 1332 zaznamenáva majetkovú deľbu medzi potomkami Kozmu a Bána. Vtedy sa Dobročná stala majetkom potomkov Kozmu I., syna Folkmara. Pri ďalšej deľbe majetkov rodu Diviackovcov roku 1348 sa uvádzajú medzi majetkami na pravom brehu Nitrice aj Lomnica (Lomnycha) a opäť Liešťany.

Na ďalšom osídľovaní sa podieľali aj hospites (hostia), ktorí si od zemepána kupovali usadlosti. Už roku 1337 požiadali potomkovia Kozmu I. panovníka o udelenie banskej slobody. Kráľ Karol Róbert im toto právo potvrdil a in villa Diuek (v Diviackej doline) sa začali hľadať a ťažiť drahé kovy. V Dobročnej vznikla baňa na ťažbu zlata. Početní potomkovia jednotlivých rodín si vzájomne opakovane rozdeľovali svoje majetky po oboch brehoch Nitrice a tak sa ich majetkové pomery v jednotlivých sídlach menili. V druhej polovici 15. storočia k sídlam strednej veľkosti prináležali aj Dobročná, ktorá mala 11 domov a Lomnica s 10 domami. Liešťany v tom čase mali 8 domov.

Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu a podľa daňových súpisov sa dá predpokladať, že pestovali ovocie, ktoré aj predávali, chovali ovce, včelárili a na okolí zberali rascu, hríby a lieskovce. Počas panovania Márie Terézie sa v Liešťanoch uvádzajú ako zemepáni Ujfalušiovci, František Beréni a Bačkádyovci, v Lomnici usadlosti patrili Ujfalušiovcom, Rudnayovcom a Bačkádyovcom. Dobročná prináležala pravdepodobne k majetkom Rudnayovcov. V 18. storočí obec Liešťany mala svoj mlyn, krčmu a slobodnú horu. Poddaní, ktorí patrili Rudnayovcom, neplatili cenzus, ale museli šenkovať panské pivo. V dedinke Lomnica sa uvádza výroba dreveného riadu a tiež prenajímanie pasienkov pre obyvateľov susednej Dobročnej.

Zmeny spoločenského diania sa výraznejšie neodrazili v spôsobe života obyvateľov týchto troch obcí na hornom toku Nitrice. Prevažne poľnohospodárska výroba nedokázala vytvárať priaznivejšie podmienky pre ich rozvoj. Vznik parnej píly patriacej firme Tonet, ktorá vyrábala ohýbaný nábytok v neďalekých Veľkých Uherciach, nedokázal vyriešiť nezamestnanosť obyvateľstva z okolia. Tak mnohí museli odchádzať na sezónne práce do Čiech, Rakúska a Francúzska.

Od zlúčenia roku 1943 sa obec územne nezmenila. Budovanie i jej rozvoj podmieňovali celospoločenské podmienky v druhej polovici 20. storočia, ktoré sa odrazili vo všetkých sférach života. K rozmachu obce prispelo nielen vybudovanie infraštruktúry, zdokonalenie dopravných komunikácií, ale aj rozsiahlejšia výstavba. Nové moderné domy spolu s objektami a zariadeniami kultúrneho, školského, športového a obchodného charakteru dotvárajú ráz tejto obce.

Dávnu históriu síce nedokladujú väčšie kultúrnohistorické pamätihodnosti s výnimkou miestnych kaplniek z 20. storočia, ale odtlačky pečatidiel na archívnych dokumentoch. Podľa nich sa dá predpokladať, že v dávnych dobách v lokalite jestvoval farský kostol zasvätený sv. Jurajovi a v Dobročnej kostol, ktorý bol zasvätený sv. Floriánovi.

Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.

Mestá a obce okresu Prievidza (4+49)

31.12.2003