Mučeník

Z Wikipédie

Mučeník (lat. martyrus) je gréckeho pôvodu a pôvodne sa ním označoval svedok, ktorý vydal ústne svedectvo o určitej udalosti. Avšak asi od polovice II. storočia nadobudol nový obsah: označuje sa ním kresťan, ktorý zomrel za vieru v Krista a tak vydal svedectvo viery preliatím vlastnej krvi (lat. effusio sanguinis). Pre kánonické dokázanie mučeníctva sa musia v rámci procesu beatifikácie identifikovať štyri konštitučné prvky: prenasledovateľ, mučeník, smrť a jej príčina.

Prenasledovateľom je fyzická osoba alebo dokonca určitý systém, ideológia, ktorá je odlišná od mučeníka. To znamená, že prenasledovateľ a mučeník nemôže byť tá istá osoba. Mučeníkom je osoba, ktorá trpela a zomrela pre Krista. Musí to byť kresťan. Po Druhom vatikánskom koncile sa uznáva, že aj iné kresťanské cirkvi majú dar mučeníctva, ale Katolícka cirkev vyhlasuje za blahoslavených a svätých iba katolíkov, čo je napokon samozrejmé. Materiálnym prvkom mučeníctva je smrť mučeníka.