Oxid uhoľnatý

Z Wikipédie

Oxid uhoľnatý
Registračné číslo CAS	630-08-0
Sumárny vzorec	CO
Mólová hmotnosť	28,01 g/mol
Teplota topenia	-205 °C
Teplota varu	-191,5 °C

Oxid uhoľnatý je bezfarebný plyn bez chuti a zápachu, je ľahší ako vzduch, nedráždivý. Vo vode je málo rozpustný. Je obsiahnutý vo svietiplyne, v generátorovom a vo vodnom plyne. Má silné redukčné vlastnosti, pri vysokej teplote odčerpáva kyslík viazaný v oxidoch kovov. V prírode je prítomný v nepatrnom množstve v atmosfére, kde vzniká predovšetkým fotolýzou oxidu uhličitého pôsobením ultrafialového žiarenia, ako produkt nedokonalého spaľovania fosílnych palív či biomasy. Je tiež obsiahnutý v sopečných plynoch. V medzihviezdnom priestore sa vyskytuje v značnom množstve. Našiel sa aj v atmosfére Marsu (0,08 %) a spektroskopiou bol preukázaný v kométach.

Oxid uhoľnatý je jed, ktorý zapríčinil pravdepodobne najviac otráv v histórii ľudstva.

Pripravuje sa spaľovaním uhlíku s malým množstvom kyslíka:

2 C + O₂ → 2 CO,

prípadne reakciou vodných pár s uhlíkom pri vysokých teplotách (príprava vodného plynu):

C + H₂O → CO + H₂.

V nepatrnom množstve vzniká aj metabolickými procesmi v živých organizmoch, a preto je obsiahnutý v stopových množstvách vo vydychovanom vzduchu z pľúc.

S kyslíkom sa prudko zlučuje (horí modrým plameňom) na oxid uhličitý:

2 CO + O₂ → 2 CO₂

za uvoľnenia značného množstva tepla. V zmesi zo vzduchom, obsahujúci od 12,5 až 74,2 % oxidu uhoľnatého, vybuchuje.

Obsah 1 Škodlivosť pre človeka 2 Použitie 3 Ekologický význam 3.1 Dopad na atmosféru

[úprava] Škodlivosť pre človeka

Oxid uhoľnatý je značne jedovatý, jeho jedovatosť je spôsobená silnou afinitou k hemoglobínu, vytvára s ním karboxyhemoglobín, čím znemožnuje prenos kyslíka v podobe oxyhemoglobínu z pľúc do tkanív. Väzba oxidu uhoľnatého na hemoglobín je približne dvestokrát silnejšia ako s kyslíkom a preto jeho odstránenie z krvi trvá mnoho hodín až dní. Príznaky otravy sa objavujú už pri premene 10 % hemoglobínu na karboxyhemoglobín. Toto je jednou z príčin škodlivosti fajčenia. Na oxid uhoľnatý sú najcitlivejšie tehotné ženy a ich plody, ďalej malé deti, osoby s ochoreniami srdcovo-cievneho aparátu a staré osoby. Otrava oxidom uhoľnatým sa prejavuje najčastejšie bolesťami hlavy, závratmi, hučaním v ušiach, sčervenaním v tvári, bolesťami končatín, búšením srdca.

K významnému uvoľneniu oxidu uhoľnatého došlo vo Východoslovenských železiarňach 27. októbra 1995. V blízkej obci Veľká Ida dosahovala koncentrácia oxidu uhoľnatého až 50 mg·m⁻³, preto museli byť obyvatelia tejto obce evakuovaní. Usmrtených bolo 13 ľudí. Ozdravenie po akútnej otrave oxidom uhoľnatým môže nastať v priebehu niekoľkých dní, nervové alebo psychické poruchy trvajú dlhšie. V niektorých prípadoch dochádza aj k celoživotným poruchám.

[úprava] Použitie

Oxid uhoľnatý sa najprv používal ako plynné palivo (svietivý plyn). Jeho zmes s vodíkom (vodný plyn) je jedným z medziproduktov používaných v ťažkom chemickom priemysle.

[úprava] Ekologický význam

Vzhľadom na jedovatosť je jednou z významných ekologických škodlivín. Pretože vzniká pri nedokonalom spaľovaní uhlíka a organických látok, je napríklad vylučovaný automobilmi, hlavne keď:

• je teplota spaľovania príliš nízka, aby mohlo dôjsť k úplnej oxidácii pohonných látok na oxid uhličitý
• čas horenia v spaľovacej komore je príliš krátky
• alebo nie je k dispozícií dostatok kyslíka

Vďaka pokroku v konštrukcií spaľovacích motorov sa emisie oxidu uhoľnatého v poslednom čase znižujú.

[úprava] Dopad na atmosféru

Oxid uhoľnatý má nekontrolovateľný radiačný dopad na atmosféru aj kvôli zvyšovaniu koncentrácie metánu a zväčšovaniu ozónovej diery kvôli zreagovaniu chemických prvkov s ostatnými prírodnými prvkami v atmosfére. Oxid uhoľnatý sa vytvára počas nedokonalého spaľovania paliva. Oxid uhoľnatý sa samovoľne oxiduje na stabilnejšiu formu oxidu uhličitého. Oxid uhoľnatý sa v atmosfére nachádza iba krátku dobu.