Prokaryoty

Z Wikipédie

Prokaryoty (po lat. Prokaryota, v niektorých klasifikáciách Monera alebo Prokaryotae alebo zriedka Prokarya) alebo prvojadrové organizmy alebo anukleobionty sú (mikro)organizmy, ktorých bunky (tzv. prokaryotické bunky) sa nedelia na bunkové jadro a cytoplazmu (čiže protoplazma jadra nie je od ostatnej plazmy oddelená jadrovou membránou), a v ktorých nie je dedičná látka (DNA) naviazaná na bázické bielkoviny, a v ktorých neexistujú organely endomembránovej sústavy (mitochondrie a podobne). Táto definícia je opakom eukaryotov.

Z evolučného hľadiska ide asi o „najpôvodnejšie“ organizmy predstavujúce veľmi skoré fázy vývoja života.

Veľké sú spravidla 0,2 až 10 μm. Prokaryoty sú vždy jednobunkové, ale často tvoria bunkové zväzy (najmä v podobe vlákna), v ktorých niekedy dochádza aj k diferenciácii buniek (na trvalé bunky, záchytné bunky a pod.)

Prokaryotom chýbajú mitochondrie a chloroplasty – ich funkciu preberajú plazmatická membrána, jej vyhĺbeniny a jednoduché chromatofory. Endoplazmatické retikulum nemajú, vakuoly existujú zriedkavo. Ribozómy v plazme sú menšie ako pri eukaryotoch – sú také veľké ako ribozómy mitochodnrií a chloroplastov eukaryotov. Ribozómy sú typu 70 S. Bunková stena je spravidla pevná. Prípadné bičíky pozostávajú vždy z niekoľkých bielkovinových fibríl, ktoré sú okolo seba ovinuté. V prokaryotických bunkách sa vždy vyskytujú plazmidy (v eukaryotických len niekedy).

Sú rozšírené po celej planéte Zem vo všetkých prostrediach a dnes už možno povedať, že aj vo vesmíre (nálezy z Marsu). Prežívajú aj v extrémne nepriaznivých podmienkach (aj napríklad pri teplotách ďaleko vyše 100 stupňov Celzia).

Ich spôsob výživy a života je veľmi rozmanitý. Môžu byť voľne žijúce či parazitické či symbiotické; aeróbne či anaeróbne či dýchajúce dusík či iné látky; a autotrofné či heterotrofné. Výživa sa vždy prijíma cez povrch bunky.