Psychóza

Z Wikipédie

Psychóza je všeobecný psychiatrický termín pre duševný stav, v ktorom je myslenie a vnímanie vážne narušené. Je pre ňu charakteristická porucha kontaktu s realitou, prežívanie halucinácií, bludné, často bizarné presvedčenia (najmä grandiózne a/alebo paranoidné bludy) a správanie, zmeny osobnosti, neusporiadané a nesúvislé myslenie. Chýba vedomie ochorenia, pričom vznikajú ťažkosti v sociálnom pôsobení a problémy v interakcii s okolím.

Ľudia prežívajúci psychotickú epizódu majú pokrivený pohľad na svet, trpia falošnými predstavami alebo halucináciami a bývajú bezdôvodne podozrievaví. Niektorí zažívajú neovládateľné zvraty nálad, od hlbokej depresie až po mániu – stavu nadmerného nadšenia a prílišnej dôvery spojeného s hyperaktívnym a často výstredným správaním.

Ako psychózu jednoducho označujeme taký prejav duševného ochorenia, ktoré mení prežívanie človeka vo vzťahu k okoliu a k sebe samému. Počas psychotického ochorenia dochádza v rôznej miere k zmene všetkých základných kvalít duševného života postihnutého. Zmeny v myslení, vnímaní a citoch dosahujú často takej intenzity, že človek nedokáže odlíšiť, čo je a čo nie je skutočné.

Obsah 1 Pôvod a etymológia pomenovania 2 Rozdelenie psychotických porúch 3 Prehľad 4 Psychotické prežívanie 4.1 Halucinácie 4.2 Bludy a paranoja 4.3 Nesúvislá reč a myslenie 5 Medicínske porozumenie psychózy 5.1 Prehľad spôsobu prenosu informácie v mozgu 5.2 Vznik psychózy 5.3 Liečba psychózy 5.4 Príčiny vzniku psychózy 6 Zhrnutie 7 Pozri aj 8 Knižné zdroje 9 Externé odkazy

[úprava] Pôvod a etymológia pomenovania

Pojem psychóza prvýkrát použil rakúsky filozof Ernst von Feuchtersleben (1806-1849) v roku 1845 ako alternatívny fenomén ku šialenstvu a mánii. Pozostáva z gréckych slov psyche (myseľ) a –osis (chorobný stav). Psychóza tak v pravom zmysle slova označuje chorobu mysle.

[úprava] Rozdelenie psychotických porúch

Psychózy sa predovšetkým prejavujú pri nasledujúcich ochoreniach:

1. Duševné ochorenia

• Schizofrénia
• Schizotypálne poruchy
• Duševné poruchy s bludmi
• Akútne a prechodné psychotické poruchy
• Schizoafektívne poruchy
• Iné poruchy

2. Iné ochorenia a poruchy

• Alzheimerova choroba
• Epilepsia
• Horúčka a delírium
• Parkinsonova choroba
• Psychotické stavy spojené s užívaním alkoholu a ostatných návykových látok
• Závažná avitaminóza
• Mozgová porážka
• Mozgový nádor
• Syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti (AIDS)

[úprava] Prehľad

Podľa hlavného prúdu psychiatrie nie je psychóza psychiatrickou diagnózou sama osve, ale je prejavom určitého vážneho duševného ochorenia. Najčastejšie sa spája s ochoreniami ako schizofrénia, bipolárna porucha (manická depresia) a vážna klinická depresia. Psychóza sa tiež môže rozvinúť ako následok fyzických zmien zapríčinených zranením mozgu alebo neurologickou poruchou, drogovou intoxikáciou či vysadením drog (obzvlášť alkoholu, barbiturátov a niekedy benzodiazepínov).

Termín psychóza by mal byť odlišovaný od konceptu šialenstva ako právneho štatútu pre nesvojprávne osoby. Rovnako by mal byť odlišovaný od psychopatie ako poruchy osobnosti často spájanej s násilnosťou, nedostatkom empatie a spoločensky manipulatívnym správaním. Pri psychopatii má človek zväčšený sklon k násiliu, pričom deformácia vnímaného sveta je výrazne malá, v psychóze je táto deformácia naopak veľká a sklon k násiliu výrazne malý.

Nakoniec treba zdôrazniť, že psychóza nie je choroba v pravom zmysle slova, ale len sprievodným príznakom či prejavom duševného ochorenia. Napríklad osoby postihnuté schizofréniou môžu žiť dlhé obdobie svojho života bez psychózy, rovnako to platí pre bipolárnu poruchu či depresiu. Naopak sa však môže rozvinúť psychóza u ľudí bez chronického duševného ochorenia ako reakcia na drogu či extrémny stres.

Psychotické stavy vyskytujúce sa po užití drog bývajú vyvolané drogovým predávkovaním, chronickým užívaním alebo ich vysadením. Obzvlášť kokaín, amfetamíny, PCP a halucinogény sú takými drogami, ktoré môžu v zvýšenej miere rozvinúť psychózu.

Veľmi významným spúšťačom psychotického stavu zostáva naďalej psychologický stres.

[úprava] Psychotické prežívanie

Pomocou vnímania, myslenia a emócií človek vytvára vo svojej mysli obraz sveta. Tento obraz sveta je u väčšiny ľudí podobný. Je tým daná možnosť si navzájom porozumieť. V psychóze je však kontakt s realitou narušený. Človek si vo svojom vnútri vytvára svet, ktorý je odlišný od toho, ktorý vnímajú ostatní. Vnútorný svet človeka v psychóze sa líši od toho, čo prežívajú iní ľudia. Psychóza však človeka zbavuje schopnosti to rozpoznať. Psychotik typicky považuje svoje psychózou ovplyvnené vnímanie, myslenie a cítenie za úplne normálne.

Psychotik je často veľmi vzťahovačný. Z pocitu vzťahovačnosti všetkého k vlastnej osobe sa môžu postupne vyvinúť bludné presvedčenia a časté pocity prenasledovania. To, čo bolo skôr neurčité, dostáva náhle jasný význam, často veľmi ohrozujúci. Časté sú náboženské a mimozemské zážitky, ktoré môžu prebiehať až ako extáza s mimozmyslovým vnímaním. Chorobné prežívanie síce mení realitu, ale i tak sa nestráca spomienka na normálnu skutočnosť. Chorí sa často dokážu slušne orientovať v realite, dokážu sa navonok aj prispôsobiť a psychotické prežívanie sa môže objavovať len občas a v zlomkoch. Postupne je však správanie a konanie pacienta hlboko ovplyvnené psychotickými skúsenosťami a logikou jeho vnútorného sveta. Tieto skúsenosti sú väčšinou silnejšie než tie reálne, preto im chorý úplne podľahne a naopak neverí svojmu okoliu.

Psychotické prežívanie by sa dalo zhrnúť v celku do troch faktorov – halucinácie, bludy a paranoja, nejasná či nesúvislá reč a myslenie.

[úprava] Halucinácie

Hlavný článok: Halucinácia

Halucinácia je vnem, ktorý vzniká bez súčasného vonkajšieho podnetu a má pritom pre jedinca charakter skutočnosti. Ide o vnímanie zdanlivej skutočnosti. Halucinácia patrí medzi najvýznamnejšie poruchy vnímania.

Halucinácie môžu postihnúť ktorýkoľvek zmyslový orgán – zrak, čuch, hmat, chuť, ale najčastejšie sa objavujú v sluchovej forme, keď pacient počuje „hlasy“. Niektorých ľudí, najmä spočiatku, tieto hlasy upokojujú, sú niečím, čo nie je strašlivé, iní môžu mať hlasy, ktoré hovoria hrozné a negatívne veci, alebo niečo prikazujú. Hlasy k chorému niekedy hovoria priamo, alebo hovoria o ňom v tretej osobe, či komentujú jeho konanie. Inokedy človek počuje jednoduché zvuky – zvonenie, tikanie, škrabanie. Falošné zvukové vnemy môže chorý vnímať sluchom alebo ich „počuje“ ako ozvučené myšlienky v hlave. Tieto vnemy sú väčšinou intenzívnejšie než skutočnosť a chorí často so svojimi halucináciami komunikujú a pod ich vplyvom i konajú.

Veľmi časté sú tiež intrapsychické halucinácie. Pri nich majú chorí pocit, akoby im niekto myšlienky odnímal alebo naopak myšlienky vnucoval. Chorý môže nadobudnúť tiež pocit, že jeho myšlienky sú ozvučované, zverejňované alebo súčasne niekým iným komentované. Niekedy pacienti popisujú pocit, akoby vlastné myšlienky počuli opakovať nahlas.

Pri zrakových halucináciách môže chorý vidieť farby, rôzne tvary alebo osoby a celé farebné scény. Tieto halucinácie sú časté v súvislosti s náboženskými predstavami. Čuchové halucinácie sú často spojené s chuťovými a bývajú súčasťou bludov. Chorý cíti najrôznejšie pachy, väčšinou nepríjemné. Telesné halucinácie sa týkajú hlavne zvláštnych telesných pocitov, objavujú sa pocity pálenia, elektrizovania, zmien telesných orgánov, najrôznejších dotykov a tranzu.

[úprava] Bludy a paranoja

Bludy sú pevné, chorobné a nevývratné presvedčenia, ktoré nemajú základ v realite. Vychádzajú z pocitu silnej vzťahovačnosti všetkého k vlastnej osobe. Bludné presvedčenia často sprevádzajú intenzívne pocity prenasledovania. Bludy zaraďujeme medzi poruchy myslenia.

Obsahom bludov sú najčastejšie pocity prenasledovania, ale môžu sa vyskytnúť aj bludné presvedčenia o výnimočných schopnostiach, obdarovaní nadprirodzenou mocou, alebo bludy o významnom pôvode či identite. Niekedy majú chorí pocit, že sú kontrolovaní nejakou silou. Častý je náboženský obsah bludov, kedy dochádza až k stavom extázy.

[úprava] Nesúvislá reč a myslenie

Ďalšou poruchou myslenia sú poruchy formy myslenia. Myslenie chorého je nesúvislé, nedokáže udržať líniu rozhovoru, rozpráva nelogicky a obšírne. Myšlienky sú zmätené a neusporiadané.

[úprava] Medicínske porozumenie psychózy

Pochopenie mechanizmu, ako vzniká psychóza, je dodnes predmetom štúdií a výskumov. V popredí sa spomína predovšetkým vplyv modulačného neurotransmiteru dopamínu.

[úprava] Prehľad spôsobu prenosu informácie v mozgu

Mozog obsahuje asi 100 miliárd nervových buniek – neurónov. Neurón obsahuje jadro s genetickým materiálom a väčšinu organel produkujúcich energiu. Z tela neurónu vychádzajú dendrity – rozvetvené výbežky, pomocou ktorých neuróny navzájom komunikujú. Neuróny vytvárajú až 10¹⁵ spojení. Dendrity majú mnoho tvarov a rôzne veľkosti v závislosti od typu a umiestnenia neurónu. Signál z neurónu sa prenáša na iné bunky obyčajne po najdlhšom výbežku – axóne, ktorý má mnoho zakončení. Zakončenie takéhoto výbežku sa nazýva synapsa. Práve tu prebieha prenos informácie pomocou malých špecializovaných membránových štruktúr. Samotný spôsob komunikácie prebieha tak, že nervové bunky menia svoj elektrický náboj, a to spôsobuje vylúčenie chemických látok v priľahkých synapsách. Chemické látky následne spôsobia zmenu elektrického náboja v jednom alebo vo viacerých pripojených neurónoch, čím sa informácia šíri ďalej. Každý neurón má priemerne viac ako tisíc synaptických spojení s inými neurónmi.

Keď teda prejde elektrický signál po axóne, zmení sa na chemický. Chemický signál sa prenáša v synaptických spojeniach pomocou molekúl, ktoré sa nazývajú neurotransmitery (prenášače).

V mozgu sa vytvára viac ako 100 rozličných typov neurotransmiterov. Vo všeobecnosti by sa dali rozdeliť neurotransmitery na tri druhy:

• excitačné (spúšťajú elektrický vzruch)
• inhibičné (utlmujú neurón, aby vzruch nevytvoril)
• modulačné (menia existujúci el. signál vysielaný z neurónu)

Neurotransmiter dopamín je vytváraný malým počtom neurónov v ohraničených útvaroch v niektorých hlboko umiestnených častiach mozgu. Aktivácia a následný vplyv dopamínu ovplyvňuje takmer celý mozog.

[úprava] Vznik psychózy

Psychotické príznaky sú následkom celého reťazca príčin a následkov. Reťazec sa dá rozdeliť do 2 základných tried:

1. Porucha komunikácie medzi neurónmi v dôsledku buď:

• znížením množstva spojov medzi neurónmi (menej než 10¹⁵)
• a/alebo narušením myelínovej izolácie výbežkov neurónov
• a/alebo že niektoré mozgové centrá sú umiestnené nie iba v jednej mozgovej hemisfére, ale v oboch, pričom vinníkom je narušený vývoj centrálnej nervovej sústavy

2. narušenie biochemických dejov v limbickom systéme mozgu, a to predovšetkým týkajúce sa produkcie modulačných neurotransmiterov sérotonínu a dopamínu

V limbickom systéme sa vyhodnocujú informácie z vonkajšieho prostredia organizmu i zo samotného tela tým, že sa emočne „označujú“. Limbický systém priraďuje dôležitým, zásadným udalostiam, javom a vnemom (informáciám) pozitívnu či negatívnu stopu. Táto chemická stopa sa realizuje práve pomocou dopamínu. Ak má limbický systém vyhodnotiť nejakú informáciu za závažnú, vyplaví sa v ňom dopamín, ktorý ju chemicky označí za „veľmi dôležitú“, pričom nezáleží či ide o pozitívnu alebo negatívnu informáciu. S takto označenými informáciami mozog následne špecificky pracuje.

Práve kontrola produkcie dopamínu je v psychóze narušená. V limbickom systéme dochádza k nekontrolovanému vyplavovaniu dopamínu. Dôsledok je zrejmý. Chemickou stopou dôležitosti sú označené aj pre mozog nepodstatné informácie. Napríklad, ak okolo chorého prejde automobil, táto udalosť, ktorá je inak bezvýznamná, nadobudne v jeho mozgu špeciálny význam. V konečnom dôsledku mozog nemá reálny základ pre určenie toho, čo je a čo nie je dôležité. Dochádza k prežívaniu inej, falošnej reality, pričom celkom pochopiteľným sprievodným javom u chorého je paranoja (vzťahovačnosť), keďže aj nepodstatné informácie sú podsúvané ako veľmi dôležité.

Mozog následne hľadá logické prepojenia medzi zväčšujúcim sa množstvom falošne podstatných informácií, ktoré sa stávajú súčasťou neuveriteľných a zložitých konštrukcií nazývaných bludy.

[úprava] Liečba psychózy

Liečba psychózy v súčasnosti výrazne napreduje a je čoraz úspešnejšia. Rozlišujeme celkom tri fázy liečby:

• zvládnutie akútnych príznakov
• stabilizácia a dosiahnutie remisie (stavu úplnej bezpríznakovosti)
• udržanie remisie a prevencia relapsu (opätovného vzniku psychózy)

Konkrétnymi krokmi liečby sú užívanie liekov a psychoterapia či socioterapia. Lieky liečiace psychotické príznaky sa nazývajú antipsychotiká. Podstatou antipsychotík je zabraňovať nadmernému pôsobeniu nekontrolovane vyplavovaného dopamínu v limbickom systéme. Umožňujú, aby dopamín po určitom čase opäť označoval za dôležité iba tie informácie, ktoré si to v reálnom kontexte zasluhujú. To vedie k postupnému rozpadu bludných konštrukcií, pričom chorý smie opäť vnímať realitu takú, akou v skutočnosti je. Antipsychotiká teda odstraňujú biochemickú nerovnováhu v limbickom systéme mozgu.

Pri liečbe ochorenia, ktoré psychóza sprevádza, následne pomáhajú antidepresíva, ktoré upravujú hladinu modulačného neurotransmiteru sérotonínu, ďalej stabilizátory nálady a anxiolytiká (lieky proti úzkosti).

[úprava] Príčiny vzniku psychózy

Pri vzniku duševných porúch je všeobecne prijatý tzv. bio-psycho-sociálny model. Pri psychózach sa vychádza z koncepcie stresu a vulnerability. Vulnerabilita (zraniteľnosť) je určitá náchylnosť organizmu na rozvoj psychotického stavu. Vulnerabilita jedinca môže byť daná genetickou poruchou rovnováhy mozgových prenášačov a/alebo pôsobením rôznych psychologických a sociálnych faktorov. Na vzniku psychózy má tak značný vplyv dedičnosť. K prepuknutiu psychózy dochádza vtedy, keď ľudia, ktorí majú vrodenú vlohu k psychotickému ochoreniu, sú vystavení takému stresu, ktorý presahuje ich psychologickú hranicu definovanú ich vulnerabilitou.

Inými narušiteľmi chemickej rovnováhy v limbickom systéme sú návykové látky, a to predovšetkým alkohol, kokaín, amfetamíny, PCP a halucinogény.

[úprava] Zhrnutie

Psychóza je všeobecný psychiatrický termín pre označenie stavu, v ktorom je myslenie a vnímanie vážne narušené. Nie je samotným ochorením či diagnózou, ale prejavom ochorenia, najčastejšie duševného.

Pri psychóze podľa dopamínovej hypotézy dochádza k nekontrolovanému vyplavovaniu neurotransmiteru dopamínu v oblasti limbického systému v mozgu, čo spôsobuje skresľovanie vnímaných informácií a ich nesprávne vyhodnocovanie. To je podnetom pre vznik paranoje a bludných presvedčení. Chorý stráca kontakt s realitou a často prežíva halucinácie, ktoré môžu postihnúť ktorýkoľvek ľudský zmysel – najčastejšie postihuje sluch v podobe počutia hlasov.

Psychóza je liečiteľná porucha. Lieči sa najmä antipsychotikami, ktoré potlačujú vplyv dopamínu v mozgu.

Príčina psychotického ochorenia nie je dodnes presne známa, avšak prijíma sa výrazný vplyv dedičnosti v kombinácii s psychologickým stresom či návykovými látkami.

[úprava] Pozri aj

• Schizofrénia
• Schizoafektívna porucha
• Duševná choroba

[úprava] Knižné zdroje

• NEDLEY, Neil: Život bez depresie. Advent – Orion, Vrútky 2004.
• LAJČIAKOVÁ Zuzana: Program od A po Z.

[úprava] Externé odkazy

• Podrobný sprievodca psychózou