Rodos (ostrov)
Z Wikipédie
 |
Na tomto článku sa práve pracuje. Jeho autor však nemá námietky voči jeho dopĺňaniu inými redaktormi. |
Rodos (po grécky.: Ρόδος - Rodos; po taliansky.: Rodi; ladino.: Rodi alebo Rodes; po turecky.: Rodos) je grécky ostrov v Egejskom mori, najväčší z Južných Sporád (Dodekanéz). Leží pri pobreží pobreží Malej Ázie, od ktorého ho delí 10 km široký prieliv. Pre svoju bohatú históriu a prírodné krásy patrí k najvyhľadáanejším turistickým cieľom v Európe.
Obsah |
[úprava] Geografia
Rozloha ostrova je 1398 km² (4. najväčší grécky ostrov: po Kréte, Euboji a Lesbose), dĺžka pobrežia 220 km, dĺžka ostrova 78 km, šírka takmer 30 km, najvyššia nadmorská výška 1215 m nad hladinou mora (Ataviros). Patrí k ostrovnému mostu, spájajúcemu Peloponéz s Malou Áziou.
Počet obyvateľov je približne 110 000. Hlavné mesto je Rodos (~ 60 000 obyvateľov).
[úprava] Doprava
[úprava] Letecká doprava
Najväčšie letisko, ktoré slúži najmä pre chartrové lety, sa nachádza 16 km juhozápadne od hlavného mesta Rhodos. Rodos, ktorý je štvrtým najväčším gréckym ostrovom, má však aj pravidelné vnútroštátne (Atény, Karpathos, Kasos, Kos, Kréta, Mykonos, Santorin, Solún a ďalšie) i medzinárodné letecké spojenie.
[úprava] Lodná doprava
Z ekonomického hľadiska a pre miestne obyvateľstvo je hlavným spôsobom dopravy a spojenia s okolitými ostrovmi, pevninským Gréckom, Talianskom, Tureckom a severnou Afrikou. Rodos má pravidelné lodné spojenie s Benátkami, Aténami, všetkými ostrovmi Dodekanéz, trajektové spojenie má i s Tureckom (Marmaris).
[úprava] Dejiny
Osídlenie ostrova je doložené už v neolite. Kultúrny rozmach zaznamenal v období kolonizácie dórskymi Grékmi. Lindos, Ialysos a Kameiros partili k Hexapolisu (dórsky zväz šiestich miest), podriadenému Peržanom. V 5. stor. pred Kr. sa Rodos stal členom Aténskeho námorného spolku. Hlavné mesto Rodos bolo založené v roku 408 pred Kr. podľa stavebného plánu Hippodama z Milétu.
Symbolom bohatstva ostrovného štátu sa stal Rodský kolos, jeden zo siedmych divov sveta. Stál však len 67 rokov - v roku 225 pred Kr. ho zničilo zemetrasenie.
V období rozmachu Rímskej ríše Rodos čiastočne stratil svoj obchodný význam. Ako kultúrne centrum však ovplyvňoval stáročia celú stredomorskú oblasť. Známy bol napríklad svojou rečníckou školou, ktorej "absolventami" boli aj Gaius Julius Caesar a Cicero. Rodský pôvod má aj súsošie Laokoonta, dnes vystavené vo Vatikánskych múzeách v Ríme.
V stredoveku o vládu nad ostrovom bojovali Arabi, Gréci, Byzantínci a Janovčania. Nakoniec sa dostal do rúk rádu johanitov, ktorí z hlavného mesta vybudovali veľkú pevnosť a ostrov bránili proti Egypťanom a Turkom. V roku 1523 však museli Rodos prenechať tureckému sultánovi Sulejmanovi I.. Turecká nadvláda trvala takmer 400 rokov.
V roku 1912 je ostrov obsadený počas Tripoliskej vojny Talianmi. V roku 1947 sa stáva súčasťou vtedajšieho gréckeho kráľovstva a dodnes je súčasťou Gréckej republiky.
