Atény
Z Wikipédie
Atény (grécky: Αθήνα Athina) sú hlavné a najväčšie mesto Grécka a zároveň hlavné mesto gréckeho regiónu Atika (Attikí). Kozmopolitné moderné mesto je veľmi známe ako mestský štát a dôležité kultúrne a vzdelávacie centrum staroveku. Je pomenované po svojej patrónke bohyni Aténa.
V čase starovekého Grécka mesto nazývali Athénai (Αθήναι, množné číslo pre Aténa). V 19. storočí bol tento názov formálne prijatý za názov mesta. Od oficiálneho upustenia od kathareuskej gréčtiny v 70. rokoch 20. storočia, sa zaužívaná forma Athina stala oficiálnym názvom mesta.
[úprava] Dejiny
Hlavný článok: Dejiny Atén
Atény vznikli spojením niekoľkých malých obcí v Atike v juhovýchodnej časti stredného Grécka. Atika sa rozdeľuje na tri časti: Diakria (vysočina, na severe Atiky), Paralia (prímorie), Pedion (stred Atiky s Aténami). Najúrodnejšou časťou je Pedion, inak má polostrov málo úrodnej pôdy. Jeho nerastné bohatstvo zahŕňa striebro, mramor a hrnčiarsku hlinu. Za zakladateľa aténskeho štátu sa pokladá Théseus, ktorý vydal prvé zákony a uskutočnil rozdelenie obyvateľstva do spoločenských skupín. Po rozklade rodového zriadenia sa tu vystriedalo niekoľko foriem vládnutia (aristokracia, tyrania). Práve v Aténach bolo v 6. storočí pred Kr. zavedené vďaka Solónovej ústave nové štátne zriadenie - demokracia.
Míľniky:
- neolit: prvé osídlenie (úpätie Akropoly)
- cca. 1500-1000 pred Kr.: jedno zo stredísk mykénskej civilizácie
- 14. storočie pred Kr.: na Akropole vznikol palác
- cca. 800 pred Kr.: Atény ovládli Atiku
- po roku 500 pred Kr.: po dokončení zjednocovania Atiky najväčší duchovný a stavebný rozkvet (Solón, Peisistratos, Kleisthenes, aténska demokracia), ktorý potom trval ďalších 1000 rokov
- koncom 7. storočia pred Kr.: začiatok stavby (dnešnej) Akropolis na Akropole
- 490 pred Kr.: odrazenie perzského útoku pre Maratóne
- 478-477 pred Kr.: založený aténsky námorný spolok, následne sa Atény stali dočasne pánom východného Sredomoria
- 404 pred Kr.: Atény porazené Spartou v peloponézskej vojne
- 338 pred Kr.: porazené Macedóniou pri Chaironeii, potom súčasť ríše Alexandra Veľkého a márne boje proti macedónskej nadvláde v 4. aj 3. stor.
- 86 pred Kr.: zničené Sullovým vojskom, ale rímski a byzantskí cisári tu neskôr vybudovali veľa nákladných stavieb
- 267 po Kr.: vyplienené germánskymi Herulmi
- 4. a 5. storočie: renesancia vďaka priazni byzantských cisárov
- 529 : cisár Justinián dal zavrieť „pohanské“ filozofické školy, koniec slávy mesta
- 1204: vznik križiackeho Aténskeho vojvodstva
- 1459-1829: (po zániku Byzantskej ríše 1453) súčasť tureckej ríše
- 1834: hlavné mesto Grécka, začiatok nového rozkvetu
[úprava] Externé odkazy
- SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok
 |
Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
