Sen noci svätojánskej
Z Wikipédie
Sen noci svätojánskej (anglicky: A Midsummer Night's Dream) je romantická komédia z pera anglického dramatika Williama Shakespearea, napísaná na prelome 16. a 17. storočia.
Hra rozpráva o dobrodružstvách štyroch mladých aténskych zaľúbencov a skupiny ochotníckych hercov so skupinou víl a škriatkov, ktorí žijú v tmavom lese za mestom. Sen noci svätojánskej patrí medzi Shakespearove najobľúbenejšie komédie a často sa hráva na celom svete.
Obsah |
[úprava] Vznik a prvé uvedenie
Presný dátum zrodu hry je neznámy. Predpokladá sa však, že hra nemohla vzniknúť skôr ako na jeseň roku 1594. Nachádzame v nej totiž narážku na udalosť, ktorá sa stala 30. augusta 1594 na krstinách princa Henricha, syna budúceho kráľa Jakub I. a tlač ju zaznamena až v októbri toho istého roku. Počas hostiny sa mal objaviť voz, ktorý mal ťahať lev, no pretože by v hosťoch mohol vyvolať strach, nahradila ho iná atrakcia.[1] Na ponuku tkáča Klba, že bude v interlúdiu hrať leva, reaguje postava tesára Väzbu slovami: „Ty by si reval až priveľmi a naľakala by sa kňažná aj ostatné dámy. Aj tie by sa potom rozrezali - a knieža by nás dalo za to všetkých povesiť.“ [2]
Ďalšími indíciami sú správy o prevrátenom počasí z rokov 1594 až 1596. Istý Simon Forman si o lete roku 1596 poznamenal: „June and July were very wet and wonderful cold like winter“ („jún a júl boli veľmi daždivé a podivuhodne chladné mesiace podobné zime“).[3] Jeho slová sa nápadne premietli do jednej z replík Titanie: „(...) Zima aj leto bláznia! Nastal chaos / v poradí sezón. Bielohlavý mráz / omacal čerstvý purpur v lone ruže, / bradatá stará zima na posmech / nasadila si venček z letných púpät / na sluchy s riedkym srieňom (...)“ [4]
Sen noci svätojánskej bol zapísaný do Nakladateľského registra (Register of the Stationers Company) 8. októbra 1600 – zapísal ho tam londýnsky nakladateľ Thomas Fisher. Podľa vedcov, sa prvé kvatro sa opieralo o neautorizovaný pôvodný text. Prvé zmeny sa objavili až vo fóliovom vydaní z roku 1623.
Titulná strana prvého kvatra vraví, že hra bola „niekoľko krát odohraná“ (sundry times publicly acted) pred rokom 1600. Predpokladá sa, že prvé uvedenie hry sa uskutočnilo na svadbe, keďže ide o svadobnú hru. Prvé potvrdené uvedenie hry sa uskutočnilo 1. januára 1604 na kráľovskom dvore.[5]
[úprava] Osoby
V hre vystupujú tieto postavy:[6]
- Tezeus, aténske knieža
- Hippolyta, kráľovná Amazoniek, Tezeova snúbenica
- mladí šlachtici zalúbení do Hermie:
- Lysander
- Demetrius
- Hermia, zaľúbená do Lysandra
- Helena, zaľúbená do Demetria
- Egeus, Hermiin otec
- Filostrates, Tezeov ceremoniár
- Oberon, kráľ škriatkov a víl
- Titania, kráľovná škriatkov a víl
- Víla, v službách kráľovnej Titanie
- Puk, alebo Robin Potmehúd, Oberonov zabávač
- víly v službách Titanie:
- Hrášok
- Pavučinka
- Prášok
- Horčička
- remeselníci vystupujúci v interlúdiu:
- Peter Väzba, tesár; Prológ v interlúdiu
- Kubo Klbo, tkáč, Pyramus v interlúdiu
- Fero Píšťala, opravár mechov; Tisba v interlúdiu
- Tomáš Zobáčik, drotár; Stena v interlúdiu
- Hoblík, stolár; Lev v interlúdiiu
- Martin Ihlička, krajčír; Mesiac v interlúdiu
[úprava] Dej
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!V hre sa nachádzajú tri do seba zapadajúce dejové línie, ktoré spája oslava svadby aténskeho kniežaťa Tezea a kráľovnou Amazoniek Hippolytou.
V úvodnej scéne, sa Hermia odmieta podriadiť želaniu jej otca, aby si vzala Demetria, ktorého jej on sám vybral za manžela. Egeus jej pripomína staré aténske právo, podľa ktorého sa dcéra musí podriadiť otcovi a vziať si toho pytača, ktorého jej určí otec alebo si bude musieť vybrať medzi smrťou a doživotnou cudnosťou ako mníška bohyne Diany.
Hermia a jej milý, Lysander, sa rozhodnú počas noci utiecť do neďalekého lesa. Hermia sa zdôverí svojej najlepšej priateľke, Helene, ktorá miluje Demetria, ale ten ju odmieta. Rozhodne sa ho získať a tak mu prezradí Hermiin plán. Demetrius, poslušne nasledovaný Helenou, naháňa po lese Hermiu, ktorá však hľadá Lysandra.
[úprava] Adaptácie
[úprava] Hudba
- Scénická hudba: Nemecký skladateľ Felix Mendelssohn skomponoval v roku 1826 predohru inšpirovanú hrou. Neskôr, v roku 1843, bol požiadaný, aby zložil kompletnú scénickú hudbu pre nemeckú inscenáciu z toho istého roku. Mendelssohnova hudba bola následne použitá vo väčšine uvedení hry v druhej polovici 19. storočia.
- Balet: Mendelssohnovou hudbou sa inšpirovali aj choreografovia George Balanchine a Marius Petipa, ktorí prirpavili adaptácie hry pre baletné uvedenie. V januári 2006 mala premiéru v Slovenskom národnom divadle inscenácia baletu Sen noci svätojánskej v choreografii Etienna Freya a s pôvodnou hudbou slovenského skladateľa Petra Zagara. Zagarova hudba bola nominovaná na cenu DOSKY za najlepšiu scénickú hudbu sezóny 2005/2006. [1]
- Opera: Operu na námet Sna noci svätojánskej zložil britský skladateľ Benjamin Britten. Autormi libreto|libreta sú samotný Britten a Peter Pears. Opera mala premiéru 1. júna 1960 v Alderburghu.
Pre ďalšie hudobné adaptácie hry pozri aj: en:A Midsummer Night's Dream
[úprava] Film
- 1935: V réžii Maxa Reinhardta a Williama Dieterleho. V hlavných úlohách sa predstavili: James Cagney ako Kubo Klbo, Mickey Rooney ako Puk, Olivia de Havilland ako Hermia, Joe E. Brown ako Fero Píšťala, Dick Powell ako Lysander a Victor Jory ako Oberon. Vo filme bola použitá Mendelssohnova hudba, ktorú upravil Erich Wolfgang Korngold. Autorkou baletných choreografií víl bola Bronislava Nijinska. Film vyhral dvoch Oscarov za najlepšiu kameru (Hal Mohr) a najlepší strih (Ralph Dawson). Okrem iného bol nominovaný aj na cenu za najlepší film a najlepšieho asistenta réžie. [2]
- 1968: V réžii Petra Halla. V tejto adaptácii sa predstavili herci Royal Shakespeare Company; Paul Rogers ako Kubo Klbo, Ian Holm ako Puk, Diana Rigg ako Helena, Helen Mirren ako Hermia, Ian Richardson ako Oberon, a Judi Dench ako Titania. [3]
- 1982: Nazvaná ako Sex noci svätojánskej (A Midsummer Night's Sex Comedy) v réžii Woodyho Allena. V hlavných úlohách sa predstavil samotný Allen a Mia Farrow. Nejde o paródiu, avšak pôvodný dej ani Shakespearove dialógy neboli vo filme zachované. [4]
- 1999: Autorom scenára a režisérom je Michael Hoffman. V hlavných úlohách Kevin Kline ako Kubo Klbo, Rupert Everett ako Oberon, Michelle Pfeiffer ako Titania, Sophie Marceau ako Hippolyta, Christian Bale ako Demetrius, Dominic West ako Lysander a Calista Flockhart ako Helena. Dej sa však presunul z Atén do Toskánska do druhej polovice 19. storočia. [5]
Pre ďalšie filmové adaptácie hry pozri aj: en:A Midsummer Night's Dream
[úprava] Referencie
- ↑ SHAKESPEARE, William: Sen svätojánskej noci. Prel. Ľubomír Feldek. Bratislava: Ikar, 2005. 17 s.
- ↑ tamže, 36 s.
- ↑ tamže, 17 s.
- ↑ tamže, 41 s.
- ↑ Cambridge University American Stage Grou: A Midsummer Night's Dream
- ↑ SHAKESPEARE, William: Sen svätojánskej noci. Prel. Ľubomír Feldek. Bratislava: Ikar, 2005. 24 s.
[úprava] Externé odkazy
- Project Guttenberg: A Midsummer Night's Dream
- First Folio Facsimile; prepis textu z prvého fólia z roku 1623.
| William Shakespeare |
| Shakespearovské tragédie |
|---|
| Rómeo a Júlia | Macbeth | Kráľ Lear | Hamlet | Othello | Titus Andronicus | Julius Caesar | Antónius a Kleopatra | Coriolanus | Troilus a Cressida | Timon Aténsky |
| Shakespearovské komédie |
| Sen noci svätojánskej | Koniec všetko napraví | Ako sa vám páči | Cymbeline | Márna lásky snaha | Oko za oko | Kupec benátsky | Veselé panie z Windsoru | Veľa kriku pre nič | Perikles Skrotenie čertice | Komédia omylov | Búrka | Trojkráľový večer alebo Čo len chcete | Dvaja urodzení príbuzní | Dvaja veronskí šlachtici | Zimná rozprávka |
| Shakespearovské historické hry |
| Kráľ Ján | Richard II. | Henrich IV. | Henrich V. | Henrich VI. | Richard III. | Henrich VIII. |
