Sergej Vasilievič Lukianenko

Z Wikipédie

Sergej Lukjanenko, 2001

Sergej Vasilievič Lukianenko, rus. Сергей Васильевич Лукьяненко (* 11. apríl 1968, Karatau, Kazachstan) je autor desiatok poviedok a románov na tému sci-fi a fantasy.

V roku 1990 doštudoval medicínu v obore lekár – terapeut. Do roku 1996 žil v Alma–Ate, potom sa presťahoval do Moskvy. Najprv nejakú dobu pracoval ako psychiater, neskôr sa stal zástupcom šéfredaktora časopisu Svety. Od roku 1995 sa venuje výhradne písaniu kníh.

[úprava] Prvé kroky

Jeho prvé poviedky vyšli časopisecky. Zpočiatku výrazne napodobňoval ruských autorov. Veľmi rýchlo si však vypracoval svoj vlastný originálny štýl. Do povedomia širšej verejnosti sa dostal v roku 1992 vďaka zbierke poviedok Atómový sen a románu Rytieri štyridsiatich ostrovov.

[úprava] Diela

Medzi jeho najlepšie diela patrí rozsiahla trilógia utvorená z románov Hranica snov, Vládcovia ilúzií a Tiene snov. Býva označená ako netradičná space opera, niekedy dokonca za filozofickú space operu. Ďalšie trilógie tohto autora, ktoré stoja za zmienku, sú Dneska, mami! a Lord z planéty Zem.

Sergej Lukjanenko sa stal známym aj prostredníctvom internetu. Jeho kniha Bludisko odrazov sa v Rusku stala kultovou a stiahli ju desiatky tisíc ľudí. Pokračovanie knihy je román Klamúce zrkadlá. Najväčšiu slávu však Sergej Lukjenenko získal vďaka románu Nočná hliadka, na ktorý nadväzujú romány Denná hliadka a Súmračná hliadka. Príbehy o boji síl Svetla a Tmy v uliciach dnešnej Moskvy sa v Rusku tešia obrovskej popularite – obzvlášť potom, čo sa v roku 2004 objavila filmová verzia prvého dielu. Film videlo rekordné množstvo divákov a už sa chystá pokračovanie.

[úprava] Zoznam diel

Rytieri štyridsiatich ostrov (Рыцари Сорока Островов), román, 1990
Chlapec a tma (Мальчик и Тьма), román, 1994
Vládcovia ilúzií (Императоры иллюзий), román, 1995
Hranice snov (Линия Грез), román, 1995
Hviezdy sú studené hračky (Звезды - холодные игрушки), román
Bludisko odrazov (Лабиринт отражений), román, 1996
Ostrov Rusko (Остров Русь), poviedka
Planéta, ktorá nie je (Планета, которой нет), román, 1996
Princezná zasluhuje smrť (Принцесса стоит смерти), poviedka, 1996
Dneska, mami! (Сегодня, мама!), poviedka
Sklenené more (Стеклянное море), román, 1996
Hviezdny tieň(Звездная Тень), román, 1997
Studené brehy (Холодные берега), román, 1997
Cár, carevič, kráľ, králevič… (Царь, царевич, король, королевич…), poviedka
Nočná hliadka (Ночной Дозор), román, 1998
Jesenné návštevy (Осенние визиты), román, 1998
Tiene snov (Тени снов), poviedka, 1998
Klamúce zrkadlá (Фальшивые зеркала), román, 1998
Génom (Геном), román, 1999
Denná hliadka (Дневной Дозор), román, 1999
Nie je čas pre draky (Не время для драконов), román, 1999
Blíži sa ráno (Близится утро), román, 2000
Priehľadné vitráže (Прозрачные витражи), poviedka, 2000
Tance na snehu (Танцы на снегу), román, 2000
Spektrum (Спектр), román, 2001
Súmračná hliadka (Сумеречный Дозор), román, 2003
Krédo (Кредо), poviedka, 2005
Koncept (Черновик), román, 2005
Posledná hliadka (Последний Дозор), román, 2005

[úprava] Ocenenia

Okrem celého radu menších literárnych cien je Sergej Lukjanenko takisto držiteľom Aelity, najprestížnejšieho ruského Science fiction & Fantasy ocenenia, ktoré sa udeľuje za najväčší prínos do rozvoja fantastických článkov.