Slovenský hrubosrstý stavač

Z Wikipédie

Slovenský hrubosrstý stavač
Bella z Milhostovských polí
Krajina pôvodu	Slovensko
FCI kód	7/1/320
Štandardy (linky)	FCI
Výška	57 cm (suky) 64 cm (psy)
Hmotnosť	kg
Pôvodné určenie	poľovnícky pes
Terajšie určenie	poľovnícky pes
Názov v krajine pôvodu	{{{Názov}}}
Synonymá
Zaužívaná skratka	SHS
Zoznam psích plemien
Pozri aj Psí portál

Slovenský hrubosrstý stavač je psie plemeno vyšľachtené na Slovensku. Vyznačuje sa typickou hrubou srsťou sivej farby.

[úprava] Pôvod a história plemena

Šľachtenie slovenského hrubosrstého stavača (ďalej SHS) ako nášho pôvodného plemena sa začalo približne v 40. rokoch 20. storočia. Nestor slovenskej kynológie, pán Koloman Slimák začal vtedy podchytávať hrubosrstých jedincov zaujímavého sivastého zafarbenia, ktoré sa v tej dobe v chovoch hrubosrstých plemien vyskytovali. Na procese tvorby tohto plemena sa podieľali weimarský stavač, český fúzač a nemecký drôtosrstý stavač. Potomkovia vzájomných párení týchto plemien, avšak iba hrubosrstí a jednofarební, boli zapisovaní ako hrubosrstí weimarskí stavači do experimentálnej plemennej knihy, zastrešovanej od roku 1950 Slovenským poľovníckym zväzom.

Oficiálny štandard weimarského stavača však neuznával jeho hrubosrstú formu. V slovenskom preklade štandardu ale bolo uvedené, že niekoľko jedincov sa chová na Slovensku v hrubosrstej forme. V roku 1975 nemecký Klub chovateľov weimarských stavačov odpovedal v otázke uznania tejto hrubosrstej variety slovenským chovateľom, že Nemecko, ako krajina pôvodu weimarského stavača, neuznáva jeho hrubosrstú formu. Od toho času bolo zakázané krížiť jednotlivé typy osrstenia medzi sebou, ak tak len s povolením hlavného poradcu chovu.

Početnosť hrubosrstej variety bola v tom čase vo vtedajšom Česko-Slovensku už pomerne veľká a jej obľuba u poľovníkov ešte väčšia, takže to prinútilo slovenských poľovníkov a chovateľov, aby sa pokúsili o uznanie samostatného slovenského plemena na pôde FCI. Pre toto uznanie bolo potrebné vykonať ešte veľa práce a v uznávacom konaní slovenskí zástupcovia neuspeli hneď na prvýkrát. Bolo potrebné rozdeliť populáciu do nepríbuzných krvných línií. To ale vtedajšia dostatočne široká chovná základňa bez väčších problémov umožňovala a po dopracovaní uznávacej komisii FCI predkladaných materiálov bola celá snaha vtedajších nadšencov pre chov tejto rasy korunovaná 6. júna 1983 o 18:05 hodine úspechom, kedy bol na zasadnutí tejto komisie v Madride uznaný SHS ako plemeno a jeho štandard bol vydaný pod číslom 320. Tak vzniklo naše zatiaľ najmladšie národné plemeno a obohatilo tak skupinu kontinentálnych hrubosrstých stavačov.

[úprava] Vzhľad a povaha

Štandard FCI č. 320 pre toto plemeno uvádza okrem iného aj tieto charakteristiky:

Stredne veľký až väčší pes pracovného typu, silnejšej kostry, pritom ušľachtilých tvarov, sivej farby s hrubým osrstením.

Brita z Rúženice

Bella z Milhostovskych poli, 4 mesiace, zriedkavejšie sfarbenie - beluš

Silný, odvážny pes ostrý na škodnú zver. Napriek svojej ostrosti je ľahko cvičiteľný a poslušný. Má vrodené vlastnosti pre všestranné použitie osobitne pre prinášanie, prácu na stope a vo vode. Povaha vyrovnaná, bez plachosti, bojazlivosti a agresivity.
Srsť je tvrdá, hustá a priliehajúca k telu. Skladá sa z podsady a tvrdých pesíkov asi 4 cm dlhých, rovných a pevne priliehajúcich k telu. Na spodnej časti papule a pyskoch je srsť dlhšia a mäkšia a vytvára tzv. fúz. Osrstenie na obočí je hrubšie a výraznejšie a srsť smeruje šikmo hore. Ostatné časti hlavy pokrýva kratšia hrubá srsť. Na uchu je srsť krátka a mäkšia. Chvost je dobre osrstený. Srsť má pokrývať celý povrch tela. Spodné partie končatín a brucha môže pokrývať kratšia srsť. Musí však byť hustá a tvrdá.
Základná farba je sivá od strieborno sivej po myšaciu sivú, ako aj všetky prechody týchto farieb. Hlava a uši sú trochu svetlejšie sfarbené. Biele znaky na končatinách a predhrudí sú povolené. Okrem jednotného plášťového sfarbenia sa vyskytuje aj sivé sfarbenie s väčšími alebo menšími bielymi fľakmi alebo striekaním po tele tzv. beloš. Základnou farbou však vždy zostáva farba sivá.
Výška u psov je 62 - 68 cm a u súk 57-64 cm.

SHS je vynikajúci všestranný stavač, bez zvláštnych nárokov na držanie. Je do značnej miery prispôsobivý a teda môže byť držaný aj v meste, ak má jeho držiteľ dostatok možností pre jeho aktívne vyžitie. Najlepšie mu však vyhovuje život u aktívnych poľovníkov, pre ktorých potreby bol celý čas šľachtený.

V minulosti mu bola vytýkaná pomalšia práca v poli, no aj keď možno v priemere nedosahuje rýchlosť napr. nemeckého krátkosrstého stavača alebo ostrovných stavačov, aj uňho je však v posledných rokoch badateľný výrazný posun vpred a rýchle a priestranné hľadanie je už pomerne bežné aj u tohto plemena. Mnohé záleží aj od výcviku a najmä poskytnutia možností a príležitostí rozvinúť túto vlohu pre rýchle hľadanie. Prednosťou, ktorú je treba zvlášť spomenúť a na ktorú bol pri tomto plemene kladený dôraz od začiatku, je najmä ľahká cvičiteľnosť. SHS je od útleho veku veľmi tvárny a pri svojej aktivite nemá s bežným výcvikom a výchovou žiadne problémy. Má vrodenú veľkú chuť prinášať, pracovať vo vode, sledovať stopu a podobne. SHS je veľmi ostrý na škodnú zver, takže najmä v súčasných podmienkach, kedy je táto v našich revíroch značne rozšírená, poskytuje týmto veľký úžitok svojmu vodičovi aj v tomto smere.

Všeobecne možno konštatovať, že povaha SHS je veľmi priateľská a milá. V domácnosti sa vie správať ako člen a miláčik rodiny, no pri výkone lovu je veľmi temperamentný, náruživý a neúnavný. V zahraničí je síce chovaný predovšetkým ako spoločník a rodinný pes a len málo sa používa pre poľovné účely, ale aj takýto záujem môže významnou mierou pomôcť jeho obľube u našich chovateľov a tým aj k jeho väčšiemu rozšíreniu.

Okrem Slovenska sa nachádza niekoľko jedincov vo Švajčiarsku, Nemecku, Spojenom kráľovstve (cca 60 kusov), Fínsku, Českej republike, Francúzsku (cca 40 kusov), jeden jedinec dokonca až v ďalekej Kanade. V Spojenom kráľovstve a vo Francúzsku má toto plemeno svoje samostatné kluby chovateľov.