Svätá Helena (cisárovná)
Z Wikipédie
Flavia Iulia Helena, dnes známa ako svätá Helena sa narodila okolo roku 255 v Drepanone v Bitýnii (dnes severozápadné Turecko) ako dcéra pohanského krčmára a zomrela 18. augusta 330 v Nikomédii (dnes Izmit) v Turecku. Zhruba od roku 289 bola manželkou neskoršieho rímskeho cisára Konstantia Chlora, ktorému už predtým porodila syna Konštantína (budúceho Konštantína Veľkého). Roku 292 sa s ňou jej muž rozišiel, aby si mohl vziať za ženu dcéru cisára Maximiana Theodoru.
Od roku 306 sa Helena zdržovala najmä na dvore svojho syna Konštantína, kde prijala kresťanskú vieru (asi roku 312). Získala tiež titul nobilissima femina a roku 325 aj titul Augusta. Mesto Drepanon bolo na jej počesť premenované na Helenopolis.
Spolu so svojim synom dala postaviť mnohé veľké kostoly v Rímskej ríši (kostol sv. Kríža v Jeruzaleme, apoštolský kostol v Konštantínopole, kostol Narodenia Pána v Betleheme). Je s ňou spájaná legenda o nájdení Kristoho kríža počas cesty po Svätej zemi. Pri vieroučných sporoch tom čase sa prikláňala skôr na stranu ariánstva a nie ortodoxie.
