Tón
Z Wikipédie
Za tón je považovaný každý zvuk so stálou frekvenciou. Tón je základným stavebným kameňom všetkej hudby a tóny zaujímajú v hudbe väčšinu priestoru.
Základnými vlastnosťami tónu sú:
- výška - tá je daná frekvenciou
- dĺžka - ako dlho tón znie
- sila - tá je daná amplitúdou
- farba - tá je daná pomerom medzi alikvótnymi tónmi - závisí na hudobnom nástroji, ktorý tón vydáva
Obsah |
[úprava] Frekvencia tónov
Jednotlivé rôzne tóny sa líšia frekvenciou. Ľudské ucho ale nevníma absolútny (aritmetický) rozdiel frekvencií, ale vníma iba ich rozdiel na základe podielu ich frekvencií. Tón s dvojnásobnou frekvenciou znie pre ľudské ucho o jednu oktávu vyššie.
Preto by mohol byť každý tón označený svojou frekvenciou. Pretože by ale v praxi bolo takéto označenie veľmi nepohodlné, uvádza sa frekvencia len pre tzv. komorné a', ktoré má frekvenciu 440 Hz. V hudbe sa totiž jednotlivé tóny označujú písmenami.
[úprava] Šramoty
Zvuky, ktoré nemajú pravidelný frekvenčný priebeh sa hudobne nazývajú šramoty. Aj tie majú v hudbe svojej využitie, hoci sú oproti tónom zastúpené výrazne menej. Výnimku tvoria niektoré druhy etnickej a populárnej hudby.
[úprava] Základné tóny
Poznáme 7 základných tónov: c, d, e, f, g, a, h.
Najmenšou, bežne v hudbe používanou vzdialenosťou medzi dvomi tónmi, je poltón. Medzi základnými tónmi nie sú vzdialenosti vždy rovnako veľké. Medzi niektorými tónmi je vzdialenosť dvoch poltónov, medzi inými vzdialenosť len jedného poltónu. Vzdialenosť medzi jednotlivými tónmi totiž nie je určená fyzikálne alebo matematicky, ale je určená ľubozvučnosťou. Táto ľubozvučnosť je pre človeka prirodzená a objavila sa omnoho skôr ako hudobné značenie, alebo hudobná teória.
Tóny sa zapisujú do notovej osnovy ako noty. Tá má 5 liniek.
