Toaleta (WC)
Z Wikipédie
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. |
Toaleta alebo WC je kanalizačná súčasť navrhnutá na odvod telesných odpadov, vrátane moču, výkalov, a produktov menštruácie a dávenia. Slovo toaleta sa môže vzťahovať na súčasť samotnú alebo na miestnosť, v ktorej sa nachádza.
Obsah |
[úprava] Etymológia anglického slova toilet
Slovo toaleta bolo prevzané do angličtiny spolu s inými francúzskymi slovami a zvykmi (prvý raz spomenuté v roku 1681) a pôvodne sa týkalo celého komplexu činností v kaderníctve a starostlivosti o telo.
V 18. storočí v anglicky hovoriacich krajinách označovala toaleta dámsky stolček prikrytý látkou. Neskôr bolo slovo „toaleta“ adaptované ako jemná náhrada za termín vodný klozet, asi nasledujúc francúzske použitie cabinet de toaletate (niečo ako miestnosť na pudrovanie). To súviselo so zavedením verejných toaliet, napr. v železničných vlakoch, ktoré vyžadujú tabuľku na dverách. Pôvodné použitie sa stalo netaktným a bolo nahradené spojením „toaletný stolík“ (dressing-table).
Samotné slovo toaleta (toilet) môže byť považované za neslušné v USA, ale inde sa používa bez problémov. Obvyklé náhrady za slovo toaleta sú WC (anglická zkratka Water Closet - vodný prístenok), záchod, sociálne zariadenie atď.
[úprava] Typy toaliet
Existuje veľa rôznych typov toaliet po svete aj veľa spôsobov hygienického očistenia tela po použití toalety. Najviac závisí na národných zvykoch a lokálnych zdrojoch. Najčastejší prostriedok v západnom svete je toaletný papier, niekedy používaný spolu s bidetom (článok toaletný papier opisuje alternatívy používané v priebehu dejín a v rôznych kultúrach).
Niektoré toalety sú špeciálne upravené pre imobilných ľudí. Sú dosť široké pre vstup osoby na vozíku a často obsahujú držadlá priskrutkované ku stene, čo umožňuje osobe pridŕžať sa na toalete.
Na západe je najčastejším typom toalety splachovacia toaleta, hoci drepiaca toaleta je stále používaná v sociálnych zariadeniach v krajinách ako sú Francúzsko, Grécko, Taliansko a Japonsko. Zoznam rôznych typov toaliet:
- splachovacia toaleta
- drepiaca toaleta
- chemická toaleta
- toaleta zo zabudovaným bidetom
- pisoár (nádoba na moč, záchodík)
- pisoár pripevnený ku stene
- pisoár na podlahe
- kanálový pisoár
- suchá toaleta
- jamová toaleta: častá pri kempingoch a iných provizórnych akciách
- kompostová toaleta: častá na dedinách, na vidieku, ale aj v niektorých moderných ekologicky navrhnutých budovách.
V dome môže byť toaleta v rovnakej miestnosti ako sprcha, vaňa a umývadlo alebo je oddelene.
[úprava] Verejné toalety
Verejné zariadenia majú často toalety oddelené v kabínkach a umývadlá sú spoločné. Zariadenia pre mužov majú často pisoáry pripevnené na stene alebo tečúce kanály na kolektívne použitie.
Exteriérové verejné toalety (na uliciach, pri parkoch atď.) majú formu uličného vybavenia. V úprave pre ženy aj mužov existujú kabíny od jednoduchého dizajnu bez kanalizácie až po luxusnejšie verzie, ktoré sa automaticky očistia po každom použití.
Niektoré zariadenia sú mobilné a dajú sa teda umiestniť podľa potreby, napr. v prírode pre akcie cez víkend. Navyše niektoré môžu byť ponorené do zeme (a tým vyradené z prevádzky) na dobu, keď sú nepotrebné.
Niektoré vidiecke verejné toalety majú steny, ktoré môžu byť napojené na lokálnu kanalizáciu alebo odpad skladovať a odvážať ho podľa potreby. Veľa toaliet môže byť čistených na mieste alebo v prípade mobilných toaliet a pisoárov v centrále.
[úprava] Platené toalety
Niektoré verejné toalety sú bezplatné, iné za poplatok. Spôsoby platby za použitie toalety:
- položenie peňazí na misku bez dozoru
- položenie peňazí do krabice so štrbinou
- položenie peňazí do štrbiny turniketu alebo samozatváracích dverí
- podanie peňazí obsluhe (ktorá obvykle realizuje aj upratovanie)
Veľa autobusových a železničných staníc inštalovalo v 50. a 60. rokoch 20. storočia platené toalety.
[úprava] Verejné toalety a pohlavie
Separácia podľa pohlaví použitím piktogramov - symbolov znázorňujúcich postavu ženy alebo muža - je charakteristická pre verejné toalety. Verejné toalety separované podľa pohlavia sú zdrojom problémov pre niektorých ľudí, napr. pre ľudí s deťmi opačného pohlavia alebo pre mužov s kojencom, ak len ženská toaleta má prebalovací pult.
Niektoré verejné toalety (obzvlášť tie provizórne v kempoch apod.) sú pohlavne neutrálne (pre ženy aj mužov). Veľa zariadení má pohlavne neutrálne toalety z rôznych dôvodov - sú označené ako pre postihnuté osoby a sú adekvátne vybavené pre vozíčkárov.
Toalety v súkromných obydliach nie sú prakticky nikdy separované podľa pohlaví.
[úprava] Toalety vo verejnej doprave
Toalety sú obvykle v lietadlách, železničných vozňoch a často v diaľkových autobusoch a trajektoch, ale nie v metre, električke a iných autobusoch. Vo vlakoch môže byť nádrž, alebo moč a výkaly môžu jednoducho padať na trať, preto je vo väčšine vlakových toaliet nápis: „Prosím nesplachujte, kým je vlak v stanici“.
[úprava] Dejiny
Toalety sa objavili dávno. 25. storočie pred Kr. - ľudia z oblasti Harappa (Pakistan) mali v každom dome vodné toalety spojené kanálom zakrytým pálenými hlinenými tehlami. Toalety boli aj v starovekom Egypte a Číne. V rímskej civilizácii boli niekedy toalety časťou verejných kúpelov, kde ženy a muži boli spoločne v zmiešanej spoločnosti.
Za vynálezcu splachovacej toalety sa považuje Sir John Harington (v roku 1596), aj keď vo Viktoriánskej ére boli vyvinuté zlepšenia regulácie (pravdepodobnejšie to urobil Alexander Cummings než Thomas Crapper ako sa obvykle uvádza) a použitie splachovacích toalet sa rozšírilo. Pred a počas tohto prechodného obdobia (v niektorých oblastiach až do 20. storočia) veľa ľudí používalo externé toalety, najmä v roľníckych oblastiach.
[úprava] Pozri aj
- hygiena
- toaletný papier
- vylučovanie, močenie, defekácia
- japonská toaleta
- bidet, domáci vodný systém
