Egypt

Z Wikipédie

Egyptská arabská republika


Vlajka	Znak

Národné motto:
nie je

Štátna hymna:
بلادي بلادي بلادي
Bilady, Bilady, Bilady
(Moja domovina, moja domovina, moja domovina)

Miestny názov

• dlhý

جمهوريّة مصر العربيّة Gumhúríját Misr al-Arabíja

• krátky

Misr (egypt. dialekt: Masr)

Hlavné mesto

Káhira
30°2′ s.š. 31°13′ v.d.

Najväčšie mesto

Káhira

Úradné jazyky

arabčina

Štátne zriadenie

Prezident
Predseda vlády

republika
Muhammad Husní Mubárak
Achmed Nazif

Vznik

28. február 1922

Susedia

Izrael, Sudán, Líbya

Rozloha
• celková
• voda (%)

1 001 449 km² (29.)
6 008 km² (0,6 %)

Počet obyvateľov
• odhad (júl 2005)
• sčítanie (1996)
• hustota (júl 2005)

74 033 000 (16.)
59 312 914
73,9 /km² (97.)

HDP
• celkový
• na hlavu (PKS)

2005
305 255 mil. $ (32.)
4 317 $ (110.)

Index ľudského rozvoja (2003)

0,659 (119.) – stredný

Mena

egyptská libra (LE)

Časové pásmo
• Letný čas

EET (UTC+2)
EEST (UTC+3)

Medzinárodný kód

EGY / EG

Medzinárodná poznávacia značka

Internetová doména

.eg

Smerové telefónne číslo

+20

Egypt, dlhý názov Egyptská arabská republika, je severoafrická arabská krajina.

Egypt je turisticky atraktívna prímorská krajina pri Stredozemnom a Červenom mori. Pamiatky svetového významu sú chránené UNESCO z obdobia staroveku (pyramídny v Gíze, Údolie kráľov, chrámy v Karnaku, Luxor, Abú Simbel a iné) a stredoveku (mešity). Problémom zostáva hospodárska zaostalosť, autoritatívny režim s nedostakom demokracie a islamský radikalizmus.

[úprava] Geografické údaje

So severu ju ohraničuje Stredozemné more, zo západu hranica s Líbyou, z juhu Sudán, z východu Červené more, Akabský záliv oddeľuje Sinajský polostrov od Saudskej Arábie a Jordánska. Najkratšia je hranica s Izraelom a pásmom Gazy (Palestínske okupované územia).

Hlavné mesto Káhira(aglomerácia 15 mil. obyvateľov) a druhé najväčšie mesto Alexandria ležia v delte najväčšej egyptskej rieky Níl.

Členstvo v organizáciách: OSN, OAJ, LAS, OAPEC
Poloha: 25°–36° v. d.; 22°–32° s. š.
Územie: púšte 96 %, poľnohospodárska pôda 2,6 %, mestá 0,8 %, vodné plochy 0,6 %

[úprava] Administratívne členenie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Egypta

[úprava] Dejiny

Hlavný článok:Dejiny Egypta; pozri aj: Zoznam vládcov starovekého Egypta

Pravek

Egypt má dlhú a bohatú minulosť. Najvýznamnejšie pamiatky pochádzajú zo sklonka paleolitu, kedy sa usadili v údolí Nílu prví lovci-zberači. Neolit začína v Egypte v najneskôr v 6. tisícročí pred Kr. Zhoršovanie klimatických podmienok (pokračujúce vysušovanie Sahary) má za následok koncentráciu obyvateľstva do údolia Nílu. Okolo 4. tisícročia prichádza k dôležitým sociálnym a kultúrnym zmenám, neolit vystrieda chalkolit. Potreba vysporiadania sa s každoročnými záplavami, ktoré prinášali životodárne úrodné bahno má za násldok budovanie rôznych odvodňovacích a zavodňovacích kanálov, vrstva kňazov má na starosti kalendár a predpovede. Z vrstvy bojovíkov a kňazov sa vyčleňuje vládca - neskôr nazývaný faraón. Vnik miest, doklady diaľkového obchodu, prvé piktografické hieroglyfické písmo, postupné zjednocovanie Egpta je začiatkom starovekých dejín Egypta.

Staroveký Egypt
Stredoveký islamský Egypt
Moderné dejiny

[úprava] Politika

štátne zriadenie: Prezidentská republika (od 1953)
hlava štátu: prezident Muhammad Husní Mubárak (od 1981)
vláda: Národná demokratická strana (od 1978)
parlament: Volebné obdobie 5 rokov, 454 miest

[úprava] Obyvateľstvo

Počet obyvateľov a hustota (s inými vstupnými údajmi ako v hornej tabuľke):

1998: 64,2 mil.; 59 obyvateľov/km²
2000: 65,6 mil.; 65,7 obyvateľov/km²

Ročný prírastok obyvateľstva:

1980–1992: 2,4 %
1992–2000: 1,7 %

Stredná dĺžka života:

Muži: 64 rokov, svetový priemer totožný
Ženy: 67 rokov, světový priemer 68 rokov

Veková pyramída:

Predproduktívni 0–14 rokov: 39 %
Produktívni 15–60 rokov: 54,4 %
Poproduktívni nad 60 rokov: 6,6 %

Dosiahnuté stupne vývoja:

Urbanizácia: 45 %
Gramotnosť: 51 %

Náboženstvá:

sunnitskí moslimovia: 90 %
kresťania: 10 %

Etnické zloženie:

arabizovaní Hamiti: 99,8 %
menšiny: Beduíni, Núbijci, Berberi, Sudánci

Jazyky: arabčina (úradný), angličtina, francúzština

[úprava] Ekonomika

Nezamestnanosť / Inflácia / hospodársky rast:

rok 1993: 20 % / 11 % / 0,5 %
rok 1997: 9,4 % / 6 % / bez údajov

Nominálny HDP na 1 obyvateľa:

rok 1993: 660 USD
rok 1997: 1080 USD

Zahraničný obchod:

Export: Palivá
Import: Stroje, zariadenia, železo, oceľ, ropné výrobky
Odberatelia: Taliansko 20,1 %, USA 2,4 %, Spojené kráľovstvo 7,7 %
Dodávatelia: USA 17,7 %, Nemecko 9,6 %, Taliansko 8,1 %,

Krajiny Afriky
Severná Afrika	Alžírsko · Egypt · Líbya · Maroko · Sudán · Tunisko · Západná Sahara	Južná Afrika	Botswana · Južná Afrika · Lesotho · Namíbia · Svazijsko
Západná Afrika	Benin · Burkina · Gambia · Ghana · Guinea · Guinea-Bissau · Kapverdy · Libéria · Mali · Mauritánia · Niger · Nigéria · Pobrežie Slonoviny · Senegal · Sierra Leone · Togo	Východná Afrika	Burundi · Džibutsko · Eritrea · Etiópia · Keňa · Komory · Madagaskar · Malawi · Maurícius · Mozambik · Rwanda · Seychely · Somálsko · Tanzánia · Uganda · Zambia · Zimbabwe
Stredná Afrika	Angola · Čad · Gabon · Kamerun · Kongo · Kongo (býv. Zair) · Rovníková Guinea · Stredoafrická republika · Svätý Tomáš	Závislé územia:	Francúzsko: Mayotte · Îles Éparses · Réunion \| Portugalsko: Madeira \| Španielsko: Ceuta · Melilla · Chafarinas · Peñón de Vélez de la Gomera · Peñón de Alhucemas · Perejil · Kanárske ostrovy \| Spojené kráľovstvo: Svätá Helena · Britské indickooceánske územie