Transkripcia (jazykoveda)

Z Wikipédie

Transkripcia (z lat. prepis) je taký prevod z jedného písma do druhého (z jednej grafickej sústavy do druhej), pri ktorom sa slová z preberaného jazyka prepisujú v zhode s písaním slov v preberajúcom jazyku.

Môže sa jednať o prevod medzi rôznymi jazykmi v rámci takého istého písma (napríklad z francúzštiny v latinskom písme do slovenčiny v latinskom písme) alebo medzi rôznymi písmami (z japonského do arabského a pod.)

V širšom zmysle slovo označuje buď prepis, ktorý sa snaží čo najviac priblížiť k výslovnosti slova v pôvodnom jazyku pomocou normálnych znakov cieľového jazyka, alebo označuje prepis z jedného jazyka do druhého vôbec.

Iným postupom je transliterácia, pri ktorej vždy rovnakému písmenu (spojeniu písmen, znaku) jedného písma zodpovedá vždy rovnaké písmeno (spojenie písmen, znak) druhého písma (písmená neexistujúce v cieľovom jazyku sa nahrádzajú osobitnými grafickými znakmi).

Transkripcia sa používa v bežných alebo populárnych textoch, kým transliterácia v odborných textoch alebo knižničných katalógoch a podobne. Hlavný rozdiel je v tom, že transkripcia väčšinou neumožňuje presnú spätnú rekonštrukciu písanej podoby slova v pôvodnom písme.

[úprava] Príklad

словарь
- transkripcia: slovar
- transliterácia: slovar´
- jeden z možných fonetických prepisov: slavar

Vysvetlenie: Mäkký znak /ь/ v slovenčine neexistuje, preto sa v transliterácii zapisuje ako apostrof, kým v transkripcii odpadá, lebo mäkké r nie je možné v slovenčine bežnými znakmi vyjadriť. Fonetický prepis je tiež transkripcia, ale v širšom vyššie uvedenom zmysle. Transliterácia je „transkripcia“ len v najširšom zmysle.

Zásady transkripcie a transliterácie pre vybrané jazyky sú uvedené v STN a napríklad v Pravidlách slovenského pravopisu. Na medzinárodnej úrovni vydáva zásady prepisu ISO, tieto platia najmä v medzinárodnom styku a pri tvorbe máp a podobne.