Trnávka (okres Dunajská Streda)

Z Wikipédie

Trnávka (okres Dunajská Streda)
Erb	Mapa

Základné údaje
Kraj:	Trnavský
Okres:	[[Okres Dunajská Streda\|Dunajská Streda]]
Región:	Žitný ostrov
Poloha:	48.00961 s. š. 17.40198 v. d.
Nadmorská výška:	109 m n.m.
Rozloha:	km²
Počet obyvateľov:	431 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva:	obyvateľ(ov)/km²
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	501956
EČV:	DS
PSČ:	930 32 (pošta Blatná na Ostrove)
Telefónna predvoľba:	031
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:
E-mail:	[mailto: ]
Telefón:
Fax:
Politika
Starosta:	Horváth József
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Trnávka (maď. Csallóköztárnok) je malá obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda. Prvý raz sa jej meno písomne spomína v podobe Tarnuk roku 1275, kedy uhorský kráľ Ladislav IV. daroval, v tom čase ešte neosídlené územie dnešnej obce deťom Andrása Olgyayho, Petrovi a Wolfgangovi za služby, ktoré ich otec vykonal korune. Ďalšie písomnosti z rokov 1345, 1355 atď. Podoby mena obce: Tarnok, Tárnok, Csallóköztárnok, Trnávka na Ostrove a Trnávka. V písomnosti z roku 1349 sa obec spomína už ako osídlená. V rokoch 1553-1787 je obec vedená v portálnom súpise ako majetok staro-budínskych mníšok, a to až do doby, kým tento ženský rád nebol cisárom Jozefom II. rozpustený. Roku 1787 Trnávka prechádza do držby kráľovskej pokladnice Neskôr tu získali majetky aj rôzne šľachtické rody. Medzi známejšie patria: Esterházyovci, Zichyovci, Baldácsyovci, Batthyanyovci a začiatkom 20.storočia grófska vetva rodu Pongrácz. Majetky tu však mali aj príslušníci drobnej šľachty (Kont, Tóth, Tárnoki, Németi atď.)

V revolučných rokoch 1848-1849 sa v chotári obce utáborili povstalecké vojská.

Kaplnka: Bola postavená v rokoch 1848-1850 pod vedením murárskeho majstra Neshlebu z Jelky. Prvý zvon do tejto kaplnky venovala roku 1849 kňažná Žofia Lichtenstein. Roku 1902 dali ku kaplnke pristavať vežu. Stavbu finančne zastrešil Antal Németh a jeho manželka Júlia.

Škola: Dnes v obci škola neexistuje, avšak písomnosti zaznamenávajú, že už roku 1873 na území tejto malej obce bola postavená prvá vzdelávacia inštitúcia pod názvom Rímskokatolická cirkevná ľudová škola. V 30. rokoch 20.storočia sa škola stala dvojjazyčnou - vyučovalo sa maďarsky aj slovensky. Roku 1981 za záklaná škola v Trnávke zrušila. V obci dodnes úspešne pracuje materská škola.

Požiarny zbor: Časté požiare, ktoré niekoľko krát vyčíňali v tejto obci (záznamy o požiaroch z rokov 1869, 1871, 1883, 1886 atď.) si vynútili založenie spoločnej požiarnej ochrany obyvateľstva. K založenia požiarneho zboru došlo roku 1880. Tento požiarny zbor fungoval ešte spoločne s požiarnym zborom v susednej obci Rohovce. Spolupráca susedných obcí trvala zhruba dva roky, potom sa požiarníci z Trnávky osoamostatnili a vytvorili vlastnú protipožiarnú ochranu. Prvým veliteľom požiarníkov v trnávke sa stal Mester Márk.

Kultúrne pamiatky: Socha Svätej Trojice - dala ju postaviť obec roku 1863 na rázcestí medzi obcami Báč a Rohovce. Kamenný kríž, ktorý dal postaviť pán Antal Németh oproti domom v majeri. Drevený kríž, ktorý dal postaviť pán Vendel Szalay roku 1903. Ďalší drevený kríž dal postaviť roku 1908 Alajos Németh v chotári smerom na obec Veľká Paka. Roku 1921 dal Rímsko-katolický mládežnícky spolok postaviť Sochu hrdinov na počesť obetiam Prvej svetovej vojny. Pán Imrich Németh a jeho pani dali roku 1936 postaviť v cintoríne tzv. Veľký kríž. Roku 1937 sa slávnostne odhalila Pamätné tabuľa hrdinov vojny. Roku 1999 bola v priestoroch kostola umiestnená pamätná tabuľa na pamiatku prenasledovných a násilne vysťahovných obyvateľov obce v rokoch 1946-1948.

Tradičné ľudové zvyky: V obci sa okrem už typických zvykov, ktoré sa zachovali celkovo na Žitnom ostrove, objavujú aj ojedinelé ľudové zvyky ako napríklad plieskanie bičom a strieľanie v ďeň Vianoc. Naj zaujímavejším je však zvyk navyháňať v sobotu na poludnie voly na polia. Vraj sa v minulosti stávalo, že ak sa gazda zabudol na poliach v práci a začul poludňajší zvon, pustil voly domov a sám sa do jarma zapriahol. Tento zvyk vznikol pravdepodobne nejakou chorobou madzi rožným statkom a gazdovia z obce verili, že ak zvieratá nazapriahnu v sobtou na poludnie, tak ostanú zdravé.

Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.

Mestá a obce okresu Dunajská Streda (3+64)

31.12.2003