Z Wikipédie

Krista Bendová
spisovateľka, spisovateľ pre deti a mládež
Narodenie	27. január 1923 Kráľova Lehota
Úmrtie	27. január 1988 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Krista Bendová (* 27. január 1923 Kráľova Lehota - † 27. január 1988 Bratislava) bola spisovateľka, spisovateľ pre deti a mládež. Pseudonym: Ján Kovaľ, Kristián Benko, Mária Hlavatá

Jej otec Oldřich Benda, jej matka Kristína rod. Čimborová, jej manžel Jáb Kostra

Obsah 1 Životopis 2 Ocenenie 3 Dielo 4 Literatúra 5 Externé odkazy 6 Životopis 7 Literatúra 8 Externé odkazy 9 Životopis 10 Ocenenie 11 Pamiatky 12 Literatúra 13 Externé odkazy 14 Životopis 15 Literatúra 16 Externé odkazy 17 Životopis 18 Ocenenie 19 Literatúra 20 Externé odkazy 21 Životopis 22 Dielo 23 Literatúra 24 Externé odkazy 25 Životopis 26 Literatúra 27 Externé odkazy 28 Životopis 29 Pamiatky 30 Literatúra 31 Externé odkazy 32 Životopis 33 Ocenenie 34 Literatúra 35 Externé odkazy 36 Životopis 37 Literatúra 38 Externé odkazy 39 Životopis 40 Literatúra 41 Externé odkazy 42 Životopis 43 Dielo 44 Literatúra 45 Externé odkazy 46 Životopis 47 Literatúra 48 Externé odkazy 49 Životopis 50 Literatúra 51 Externé odkazy 52 Životopis 53 Pamiatky 54 Dielo 55 Literatúra 56 Externé odkazy 57 Životopis 58 Dielo 59 Literatúra 60 Externé odkazy 61 Životopis 62 Ocenenie 63 Dielo 64 Literatúra 65 Externé odkazy 66 Životopis 67 Literatúra 68 Externé odkazy 69 Životopis 70 Literatúra 71 Externé odkazy 72 Životopis 73 Dielo 74 Literatúra 75 Externé odkazy 76 Životopis 77 Literatúra 78 Externé odkazy 79 Životopis 80 Literatúra 81 Externé odkazy 82 Životopis 83 Ocenenie 84 Literatúra 85 Externé odkazy 86 Životopis 87 Literatúra 88 Externé odkazy 89 Životopis 90 Literatúra 91 Externé odkazy 92 Životopis 93 Literatúra 94 Externé odkazy 95 Životopis 96 Literatúra 97 Externé odkazy 98 Životopis 99 Dielo 100 Literatúra 101 Externé odkazy 102 Životopis 103 Ocenenie 104 Dielo 105 Literatúra 106 Externé odkazy 107 Životopis 108 Literatúra 109 Externé odkazy 110 Životopis 111 Literatúra 112 Externé odkazy 113 Životopis 114 Pamiatky 115 Dielo 116 Literatúra 117 Externé odkazy 118 Životopis 119 Pamiatky 120 Dielo 121 Literatúra 122 Externé odkazy 123 Životopis 124 Literatúra 125 Externé odkazy 126 Životopis 127 Ocenenie 128 Dielo 129 Literatúra 130 Externé odkazy 131 Životopis 132 Ocenenie 133 Literatúra 134 Externé odkazy 135 Životopis 136 Ocenenie 137 Literatúra 138 Externé odkazy 139 Rodina 140 Životopis 141 Ocenenie 142 Dielo 143 Literatúra 144 Externé odkazy 145 Životopis 146 Literatúra 147 Externé odkazy 148 Rodina 149 Životopis 150 Ocenenie 151 Literatúra 152 Externé odkazy 153 Rodina 154 Životopis 155 Literatúra 156 Externé odkazy 157 Rodina 158 Životopis 159 Literatúra 160 Externé odkazy 161 Životopis 162 Literatúra 163 Externé odkazy 164 Životopis 165 Literatúra 166 Externé odkazy 167 Životopis 168 Literatúra 169 Externé odkazy 170 Rodina 171 Životopis 172 Literatúra 173 Externé odkazy 174 Životopis 175 Ocenenie 176 Literatúra 177 Externé odkazy 178 Rodina 179 Životopis 180 Literatúra 181 Externé odkazy 182 Rodina 183 Životopis 184 Dielo 185 Literatúra 186 Externé odkazy 187 Alexander Dubček 187.1 Rodina 187.2 Životopis 187.3 Literatúra 187.4 Externé odkazy 188 František Fackenberg 188.1 Rodina 188.2 Životopis 188.3 Literatúra 188.4 Externé odkazy 189 Vladimír Fajnor 189.1 Rodina 189.2 Životopis 189.3 Literatúra 189.4 Externé odkazy 190 Mikuláš Ferjenčík 190.1 Rodina 190.2 Životopis 190.3 Literatúra 190.4 Externé odkazy 191 Margita Figuli 191.1 Životopis 191.2 Ocenenie 191.3 Dielo 191.4 Literatúra 191.5 Externé odkazy 192 Ján Fischer 192.1 Životopis 192.2 Literatúra 192.3 Externé odkazy 193 Ladislav Fodor 193.1 Rodina 193.2 Životopis 193.3 Literatúra 193.4 Externé odkazy 194 Ján Francisci 194.1 Rodina 194.2 Životopis 194.3 Literatúra 194.4 Externé odkazy 195 Ján Fuchs 195.1 Rodina 195.2 Životopis 195.3 Literatúra 195.4 Externé odkazy 196 Štefan Furdek 196.1 Rodina 196.2 Životopis 196.3 Literatúra 196.4 Externé odkazy 197 Ján Futák 197.1 Rodina 197.2 Životopis 197.3 Literatúra 197.4 Externé odkazy 198 Ondrej Gábor 198.1 Životopis 198.2 Dielo 198.3 Literatúra 198.4 Externé odkazy 199 Cyril Gallay 199.1 Rodina 199.2 Životopis 199.3 Dielo 199.4 Literatúra 199.5 Externé odkazy 200 Igor Gallo 200.1 Životopis 200.2 Dielo 200.3 Literatúra 200.4 Externé odkazy 201 Ján Gallo 201.1 Životopis 201.2 Literatúra 201.3 Externé odkazy 202 Miloš Gosiorovský 202.1 Rodina 202.2 Životopis 202.3 Ocenenie 202.4 Literatúra 202.5 Externé odkazy 203 Bohuslav Graca 203.1 Rodina 203.2 Životopis 203.3 Dielo 203.4 Literatúra 203.5 Externé odkazy 204 Andrej Grega 204.1 Životopis 204.2 Literatúra 204.3 Externé odkazy 205 regor 205.1 Životopis 205.2 Literatúra 205.3 Externé odkazy 206 Jozef Gregor Tajovský 206.1 Rodina 206.2 Životopis 206.3 Pamiatky 206.4 Dielo 206.5 Literatúra 206.6 Externé odkazy 207 Hana Gregorová 207.1 Rodina 207.2 Životopis 207.3 Literatúra 207.4 Externé odkazy 208 Edmund Gwerk 208.1 Rodina 208.2 Životopis 208.3 Pamiatky 208.4 Literatúra 208.5 Externé odkazy 209 Ján Halaj 209.1 Životopis 209.2 Ocenenie 209.3 Dielo 209.4 Literatúra 209.5 Externé odkazy 210 Martin Hamuljak 210.1 Rodina 210.2 Životopis 210.3 Pamiatky 210.4 Literatúra 210.5 Externé odkazy 211 Viera Handzová 211.1 Životopis 211.2 Dielo 211.3 Literatúra 211.4 Externé odkazy 212 Jozef Hanula 212.1 Rodina 212.2 Životopis 212.3 Pamiatky 212.4 Literatúra 212.5 Externé odkazy 213 Maximilián Hell 213.1 Rodina 213.2 Životopis 213.3 Ocenenie 213.4 Literatúra 213.5 Externé odkazy 214 Maximilián Hell 214.1 Rodina 214.2 Životopis 214.3 Ocenenie 214.4 Literatúra 214.5 Externé odkazy 215 Július Herritz 215.1 Rodina 215.2 Životopis 215.3 Literatúra 215.4 Externé odkazy 216 Michal Miloslav Hodža 216.1 Rodina 216.2 Životopis 216.3 Pamiatky 216.4 Dielo 216.5 Literatúra 216.6 Externé odkazy 217 Milan Hodža 217.1 Rodina 217.2 Životopis 217.3 Ocenenie 217.4 Dielo 217.5 Literatúra 217.6 Externé odkazy 218 Peter Holka 218.1 Životopis 218.2 Dielo 218.3 Literatúra 218.4 Externé odkazy 219 Ján Horárik 219.1 Rodina 219.2 Životopis 219.3 Literatúra 219.4 Externé odkazy 220 Deana Horváthová 220.1 Životopis 220.2 Literatúra 220.3 Externé odkazy 221 Ján Hrubala 221.1 Životopis 221.2 Dielo 221.3 Literatúra 221.4 Externé odkazy 222 Samuel Hruškovič 222.1 Životopis 222.2 Literatúra 222.3 Externé odkazy 223 Pavel Hrúz 223.1 Životopis 223.2 Ocenenie 223.3 Dielo 223.4 Literatúra 223.5 Externé odkazy 224 Ján Hudák 224.1 Životopis 224.2 Literatúra 224.3 Externé odkazy 225 Gustáv Husák 225.1 Životopis 225.2 Literatúra 225.3 Externé odkazy 226 Milan Izák 226.1 Rodina 226.2 Životopis 226.3 Literatúra 226.4 Externé odkazy 227 Ľudovít Jakubóczy 227.1 Rodina 227.2 Životopis 227.3 Ocenenie 227.4 Literatúra 227.5 Externé odkazy 228 án 228.1 Životopis 228.2 Literatúra 228.3 Externé odkazy 229 Klára Jarunková 229.1 Rodina 229.2 Životopis 229.3 Ocenenie 229.4 Dielo 229.5 Literatúra 229.6 Externé odkazy 230 Janko Jesenský 230.1 Rodina 230.2 Životopis 230.3 Ocenenie 230.4 Dielo 230.5 Literatúra 230.6 Externé odkazy 231 Fedor Jesenský 231.1 Rodina 231.2 Životopis 231.3 Literatúra 231.4 Externé odkazy 232 ozef 232.1 Životopis 232.2 Literatúra 232.3 Externé odkazy 233 Ernest Jucovič 233.1 Životopis 233.2 Literatúra 233.3 Externé odkazy 234 Dušan Jurkovič 234.1 Rodina 234.2 Životopis 234.3 Pamiatky 234.4 Literatúra 234.5 Externé odkazy 235 Šimon Jurovský 235.1 Rodina 235.2 Životopis 235.3 Ocenenie 235.4 Literatúra 235.5 Externé odkazy 236 Joachim Kalinka 236.1 Rodina 236.2 Životopis 236.3 Pamiatky 236.4 Literatúra 236.5 Externé odkazy 237 Roman Kaliský 237.1 Životopis 237.2 Dielo 237.3 Literatúra 237.4 Externé odkazy 238 Fridrich Karpe 238.1 Životopis 238.2 Literatúra 238.3 Externé odkazy 239 Jozef Karvaš 239.1 Rodina 239.2 Životopis 239.3 Dielo 239.4 Literatúra 239.5 Externé odkazy 240 Peter Karvaš 240.1 Rodina 240.2 Životopis 240.3 Dielo 240.4 Literatúra 240.5 Externé odkazy 241 Jozef Kelemen 241.1 Životopis 241.2 Literatúra 241.3 Externé odkazy 242 Andrej Kellner 242.1 Rodina 242.2 Životopis 242.3 Literatúra 242.4 Externé odkazy 243 Daniel Kellner 243.1 Rodina 243.2 Životopis 243.3 Literatúra 243.4 Externé odkazy 244 Ondrej Klokoč 244.1 Rodina 244.2 Životopis 244.3 Ocenenie 244.4 Literatúra 244.5 Externé odkazy 245 Ján Juraj Knobloch 245.1 Rodina 245.2 Životopis 245.3 Literatúra 245.4 Externé odkazy 246 Ján Juraj Knobloch 246.1 Rodina 246.2 Životopis 246.3 Literatúra 246.4 Externé odkazy 247 Adam František Kollár 247.1 Rodina 247.2 Životopis 247.3 Dielo 247.4 Literatúra 247.5 Externé odkazy 248 Ján Kollár 248.1 Rodina 248.2 Životopis 248.3 Pamiatky 248.4 Dielo 248.5 Literatúra 248.6 Externé odkazy 249 Peter Kosťov 249.1 Životopis 249.2 Literatúra 249.3 Externé odkazy 250 Ján Kováč 250.1 Rodina 250.2 Životopis 250.3 Dielo 250.4 Literatúra 250.5 Externé odkazy 251 Ján Kováč 251.1 Rodina 251.2 Životopis 251.3 Ocenenie 251.4 Literatúra 251.5 Externé odkazy 252 Ján Kováč 252.1 Rodina 252.2 Životopis 252.3 Literatúra 252.4 Externé odkazy 253 Mikuláš Kováč 253.1 Životopis 253.2 Pamiatky 253.3 Dielo 253.4 Literatúra 253.5 Externé odkazy 254 Peter Kováčik 254.1 Životopis 254.2 Dielo 254.3 Literatúra 254.4 Externé odkazy 255 Eva Kováčová 255.1 Životopis 255.2 Literatúra 255.3 Externé odkazy 256 Baltazár Koza 256.1 Životopis 256.2 Literatúra 256.3 Externé odkazy 257 Jozef Kozáček 257.1 Rodina 257.2 Životopis 257.3 Ocenenie 257.4 Dielo 257.5 Literatúra 257.6 Externé odkazy 258 Ján Králik 258.1 Životopis 258.2 Literatúra 258.3 Externé odkazy 259 Michal Králka 259.1 Rodina 259.2 Životopis 259.3 Literatúra 259.4 Externé odkazy 260 Ivan Krasko 260.1 Rodina 260.2 Životopis 260.3 Ocenenie 260.4 Pamiatky 260.5 Dielo 260.6 Literatúra 260.7 Externé odkazy 261 Štefan Krčméry 261.1 Rodina 261.2 Životopis 261.3 Dielo 261.4 Literatúra 261.5 Externé odkazy 262 Ivan Križan 262.1 Životopis 262.2 Literatúra 262.3 Externé odkazy 263 Kornélia Kropiláková 263.1 Životopis 263.2 Literatúra 263.3 Externé odkazy 264 Imrich Kružliak 264.1 Životopis 264.2 Literatúra 264.3 Externé odkazy 265 Dušan Kubíny 265.1 Životopis 265.2 Ocenenie 265.3 Literatúra 265.4 Externé odkazy 266 Martin Kučera 266.1 Rodina 266.2 Životopis 266.3 Dielo 266.4 Literatúra 266.5 Externé odkazy 267 Jozef Kučerák 267.1 Životopis 267.2 Literatúra 267.3 Externé odkazy 268 Martin Kukučín 268.1 Rodina 268.2 Životopis 268.3 Pamiatky 268.4 Dielo 268.5 Literatúra 268.6 Externé odkazy 269 Juraj Kuniak 269.1 Životopis 269.2 Ocenenie 269.3 Literatúra 269.4 Externé odkazy 270 Karol Kuzmány 270.1 Rodina 270.2 Životopis 270.3 Ocenenie 270.4 Pamiatky 270.5 Dielo 270.6 Literatúra 270.7 Externé odkazy 271 Ján Kyjanka 271.1 Životopis 271.2 Literatúra 271.3 Externé odkazy 272 Ján Karol Kyseľ 272.1 Rodina 272.2 Životopis 272.3 Literatúra 272.4 Externé odkazy 273 Ján Langoš 273.1 Životopis 273.2 Ocenenie 273.3 Literatúra 273.4 Externé odkazy 274 Eliáš Láni 274.1 Životopis 274.2 Literatúra 274.3 Externé odkazy 275 Ivan Laučík 275.1 Životopis 275.2 Dielo 275.3 Literatúra 275.4 Externé odkazy 276 Jozef Lettrich 276.1 Rodina 276.2 Životopis 276.3 Ocenenie 276.4 Dielo 276.5 Literatúra 276.6 Externé odkazy 277 Daniel Gabriel Lichard 277.1 Rodina 277.2 Životopis 277.3 Dielo 277.4 Literatúra 277.5 Externé odkazy 278 Ján Lichner 278.1 Rodina 278.2 Životopis 278.3 Ocenenie 278.4 Literatúra 278.5 Externé odkazy 279 Viliam Lichner 279.1 Rodina 279.2 Životopis 279.3 Ocenenie 279.4 Literatúra 279.5 Externé odkazy 280 Eduard Ličko 280.1 Rodina 280.2 Životopis 280.3 Literatúra 280.4 Externé odkazy 281 Tibor Ličko 281.1 Rodina 281.2 Životopis 281.3 Literatúra 281.4 Externé odkazy 282 Ján Ľupták 282.1 Životopis 282.2 Literatúra 282.3 Externé odkazy 283 Igor Luther 283.1 Životopis 283.2 Literatúra 283.3 Externé odkazy 284 Miloslav Luther 284.1 Životopis 284.2 Ocenenie 284.3 Literatúra 284.4 Externé odkazy 285 Filip Machold 285.1 Rodina 285.2 Životopis 285.3 Dielo 285.4 Literatúra 285.5 Externé odkazy 286 Filip Machold 286.1 Rodina 286.2 Životopis 286.3 Ocenenie 286.4 Literatúra 286.5 Externé odkazy 287 Filip Machold 287.1 Rodina 287.2 Životopis 287.3 Literatúra 287.4 Externé odkazy 288 Peter Madáč 288.1 Rodina 288.2 Životopis 288.3 Dielo 288.4 Literatúra 288.5 Externé odkazy 289 Ondrej Madoš 289.1 Rodina 289.2 Životopis 289.3 Literatúra 289.4 Externé odkazy 290 Pavol Major 290.1 Rodina 290.2 Životopis 290.3 Dielo 290.4 Literatúra 290.5 Externé odkazy 291 Natália Makedonová 291.1 Životopis 291.2 Literatúra 291.3 Externé odkazy 292 Dušan Makovický 292.1 Rodina 292.2 Životopis 292.3 Literatúra 292.4 Externé odkazy 293 Emil Makovický 293.1 Rodina 293.2 Životopis 293.3 Dielo 293.4 Literatúra 293.5 Externé odkazy 294 Emil Makovický 294.1 Rodina 294.2 Životopis 294.3 Ocenenie 294.4 Dielo 294.5 Literatúra 294.6 Externé odkazy 295 Anton Marec 295.1 Životopis 295.2 Dielo 295.3 Literatúra 295.4 Externé odkazy 296 Jozef Marko 296.1 Rodina 296.2 Životopis 296.3 Ocenenie 296.4 Literatúra 296.5 Externé odkazy 297 Jozef Marko 297.1 Rodina 297.2 Životopis 297.3 Literatúra 297.4 Externé odkazy 298 Rudolf Markovič 298.1 Rodina 298.2 Životopis 298.3 Literatúra 298.4 Externé odkazy 299 János Markovits 299.1 Životopis 299.2 Literatúra 299.3 Externé odkazy 300 Alexander Matuška 300.1 Rodina 300.2 Životopis 300.3 Ocenenie 300.4 Pamiatky 300.5 Dielo 300.6 Literatúra 300.7 Externé odkazy 301 Karol Anton Medvecký 301.1 Životopis 301.2 Dielo 301.3 Literatúra 301.4 Externé odkazy 302 Jozef Medveď 302.1 Životopis 302.2 Dielo 302.3 Literatúra 302.4 Externé odkazy 303 Jozef Medveď 303.1 Životopis 303.2 Dielo 303.3 Literatúra 303.4 Externé odkazy 304 Ján Mičovský 304.1 Životopis 304.2 Ocenenie 304.3 Dielo 304.4 Literatúra 304.5 Externé odkazy 305 Pavol Mihalik 305.1 Životopis 305.2 Literatúra 305.3 Externé odkazy 306 Samuel Mikovíni 306.1 Rodina 306.2 Životopis 306.3 Ocenenie 306.4 Pamiatky 306.5 Literatúra 306.6 Externé odkazy 307 ikuláš 307.1 Životopis 307.2 Literatúra 307.3 Externé odkazy 308 ikuláš 308.1 Životopis 308.2 Literatúra 308.3 Externé odkazy 309 ikuláš 309.1 Životopis 309.2 Literatúra 309.3 Externé odkazy 310 Bohumír Gottfried Mind 310.1 Životopis 310.2 Literatúra 310.3 Externé odkazy 311 Jozef Mistrík 311.1 Životopis 311.2 Dielo 311.3 Literatúra 311.4 Externé odkazy 312 Ján Molnár 312.1 Rodina 312.2 Životopis 312.3 Literatúra 312.4 Externé odkazy 313 Jozef Moravčík 313.1 Životopis 313.2 Literatúra 313.3 Externé odkazy 314 Štefan Moyzes 314.1 Rodina 314.2 Životopis 314.3 Pamiatky 314.4 Literatúra 314.5 Externé odkazy 315 Ján Mračko 315.1 Životopis 315.2 Literatúra 315.3 Externé odkazy 316 Lea Mrázová 316.1 Životopis 316.2 Ocenenie 316.3 Literatúra 316.4 Externé odkazy

[úprava] Životopis

Študovala na gymnáziu v Banskej Bystrici a Nových Zámkoch (1935-1942). Po maturite začala študovať na Filozofickej fak. Slovenskej univerzity slov. a ruš. a na dramatickej akadémii. Zo zdravot. dôvodov štúdium neukončila. Pôsobila ako redaktorka, lektorka Vydavateľstva Pravda, pracovala v slov. sekcii Zväzu slov. spisovateľov, od roku 1964 sa profesionálne venovala literatúre. Do literatúry vstúpila zbierkami ľúbostnej a intímnej lyriky, no najvýznamnejšie miesto v jej tvorbe patrí deťom a mládeži. Prekladala z ruskej a českej literatúry. V roku 1950-1951 tajomníčka Zväzu slovenských spisovateľov.

[úprava] Ocenenie

• Roku 1969 vyznamenaná Za vynikajúcu prácu, 1970 Cenou Fraňa Kráľa, 1983 Zaslúžilá umelkyňa

[úprava] Dielo

• Čačky hračky (1949)

* Bola raz jedna trieda (1956)
* Opice z našej police  (1966)
* Osmijanko rozpráva.... (1967-1971)
* Milenec smútok; Listy milému; Ruky; (všetky 1948)
* Básničky maličkým (1986)

* Nezábudky (1955)
* Rozprávky z Dúbravky (1981)

[úprava] Literatúra

• Slovník slovenských spisovateľov

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Karol (Benyáts) Beniač
farbiar, podnikateľ
Narodenie	10. december 1888 Banská Bystrica
Úmrtie	13. september 1952 Sydney
Pozri aj Biografický portál

Karol Beniač (Benyáts) (* 10. december 1888 Banská Bystrica - † 13. september 1952 Sydney) bol farbiar, podnikateľ.

Jeho otec Karol Beniač (1856-1942), jeho matka Kornélia Jana rod. Resenauerová

[úprava] Životopis

Základnú školu navštevoval a 1899-1903 študoval na nižšom ev. gymnáziu, neskôr na obchodnej škole v Banskej Bystrici. Od 1919 vlastník a 1919-1944 riaditeľ rodinnej firmy na výrobu modrotlače a obchodu s textilným tovarom v Banskej Bystrici, 1944 emigroval do Švajčiarska, 1952 do Austrálie. Roku 1919 získal priemyselný certifikát na farbiarsku dielňu, živnostenský list na obchod s plátnom, súknom, obuvou a módnym tovarom a prevzal vedenie rodinnej dielne na výrobu modrotlače v Hornej ul., 1924-1925 premiestnil výrobu do býv. objektov Prvej bansko-bystrickej dielne na súkno a vlnený tovar, úč. spol., 1925 prevzal aj Furdíkovu dielňu vo Zvolene. Podnil rozširoval a modernizoval perotinovými strojmi, vyrábal štandardizované bromindigové druhy s najjednoduchšou tlačou a modrotlač pomocou teplých kúpeľov s použitím umelých mdrých farieb. Používal najmä drbné vzory - bodky, kvietky a p. Výrobky prezentoval 1947 na výstvave priemyslu, remesiel a ľud. umeleckej výroby v Banskej Bystrici a i. výstavách. Fabrika bola 1948 znárodnená a pričlenená k Bavlnárskym Závodom V.I. Lenina v Ružomberku.

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Martin Benka
maliar, grafik, ilustrátor, výtvarný pedagóg
Narodenie	21. september 1888 Kostolište
Úmrtie	28. jún 1971 Malacky
Pozri aj Biografický portál

Martin Benka (* 21. september 1888 Kostolište - † 28. jún 1971 Malacky) bol Pochov.: [[Martin maliar, grafik, ilustrátor, výtvarný pedagóg. Pseudonym: Marko Betýn; Janko Synevin

Jeho otec Jozef Benka, jeho matka Eva rod. Dubničková

[úprava] Životopis

Zakladateľ moderného slovenského prejavu v maľbe a v kresbe. Venoval sa gobelínovej tvorbe, scénickému výtvarníctvu, hudbe a husliarstvu. Autor memoárových, spomienkových úvah a cestopisných článkov. Maľoval aj v Banskej Bystrici (1944),

najmä jej predmestia. Individuálne výstavy v Banskej Bystrici (1964, 1965, 1969, 1983).

[úprava] Ocenenie

• Roku 1937 vyznamenaný striebornou medailou na Svetovej výstave v Paríži; Štefánikovou krajinskou cenou; 1940 št. cenou;

*  1948 laureát št. ceny; 1953 národný umelec; 1963 vyznamenaný Radom republiky;

[úprava] Pamiatky

• náhrobný pomník na Národ.cintoríne v Martine;

* Zastretý farebný sen (televízny film 1979);

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Ján Bernolák
dôstojník, generál
Narodenie	12. február 1860 Šahy
Úmrtie	27. september 1925 Budapešť
Pozri aj Biografický portál

Ján Bernolák (* 12. február 1860 Šahy - † 27. september 1925 Budapešť) bol dôstojník, generál.

[úprava] Životopis

Stredoškolské štúdiá absolvoval v Banskej Bystrici. Štábny odborník v otázkach zásobovania armády, budovania prvých zásobovacích, najmä potravinových skladísk pre uh. domobranu.

[úprava] Literatúra

• Biografické štúdie

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Paľo Bielik
filmový režisér, herec, scenárista
Narodenie	11. december 1910 Banská Bystrica-Senica
Úmrtie	23. apríl 1983 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Paľo Bielik (* 11. december 1910 Banská Bystrica-Senica - † 23. apríl 1983 Bratislava) bol filmový režisér, herec, scenárista. Pseudonym: Ján Bukva

Jeho matka Mária rod. Keračíková, jeho manželka Marta rod. Černická

[úprava] Životopis

V roku 1939-1941 študoval na dramatickom oddelení Št. konzervatória v Bratislave. Vystriedal viacero povolaní, 1935-1938 filmový herec, 1939-1942 člen činohry SND v Bratislave, 1942-1945 režisér krátkych filmov, 1945-1979 režisér a scenárista. Čs. filmu v Bratislave. Príslušník zakladateľskej generácie slov. profesionálnych hercov a filmových pracovníkov. Začal ako divadelný ochotník v Senici, jeho herecké nadanie objavil K. Plicka, kt. ho odporučil režisérovi M. Fričovi roku 1936 do filmu Jánošik ako predstaviteľa hlavnej úlohy. V roku 1939-1941 stvárnil v činohre množstvo postáv v hrách našich i zahraničných autorou. V roku 1942 prešiel do filmovej spoločnosti Nástup a venoval sa filmovej réžii a tvorbe scenárov, spoluzakladal slov. dokumentárny a populárno-vedecký film. Po vypuknutí povstaleckých akcií prešiel do služieb Čs. armádneho filmu, kde nakrúcal zábery z povstania (z dokumentárneho materiálu vytvoril film Za slobodu, 1945) . Po vojne pôsobil v slov. kinematografii ako autor námetov, scenárista a režisér. Literárne činný, do knihy Slovenské zbojnícke piesne (1941) napísal spojovacie básnické texty k piesňam, ktoré sám zozbieral, knižne vydal filmovú poviedku

Vlčie diery (1964).

[úprava] Ocenenie

• Roku 1955 Zaslúžilý umelec, 1958 laureát št. Ceny K. Gottwalda, 1965 Rad práce, 1968 Národný umelec, 1979 Rad republiky

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Robert Binder
lesnícky odborník
Narodenie	27. marec 1897 Modra
Úmrtie	2. december 1980 Stupava
Pozri aj Biografický portál

Robert Binder (* 27. marec 1897 Modra - † 2. december 1980 Stupava) bol lesnícky odborník.

Jeho otec Karol Binder, jeho matka Františka rod. Ščepánová, jeho manželka Hilda rod. Kittlerová

[úprava] Životopis

Vyštudoval na Vysokej škole baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici, absolvoval ČVUT v Prahe-odbor lesné inžinierstvo. Organizátor lesného hospodárstva, najmä na Horehroní. Prednosta stavebného odd. Riaditeľstva št.lesov v Banskej Bystrici

(1931-1932 a 1938-1942). Budovateľ lesníckeho vysokého školstva na Slovensku. Uznávaný odborník v lesníckom stavebníctve . Prednášal na vysokých školách v Bratislave, Košiciach a vo Zvolene. Autor publikácií, skrípt a štúdií.

[úprava] Dielo

• Lanovka, Bratislava roku 1945
• Lesné železnice, Bratislava roku 1946
• Lesné cesty, Bratislava roku 1955
• Lesnícke stavby (spolu A. Knappom), Bratislava roku 1956
• Osadníci na Horehroní, Zvolen roku 1962

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Hilarius Ernest (Binner, Binerius, Pinner) Biner
ev. kňaz, pedagóg, náboženský spisovateľ
Narodenie	Langenfeld
Úmrtie	14. október 1664 Košice
Pozri aj Biografický portál

Hilarius Ernest Biner (Binner, Binerius, Pinner) (* Langenfeld - † 14. október 1664 Košice) bol ev. kňaz, pedagóg, náboženský spisovateľ.

[úprava] Životopis

Absolvoval teologické štúdiá, magister. Sprvu rektor ev. gymnázia v Bratislave, 1639-1641 v Prešove, 1641-1646 v v Banskej Bystrici, 1646-1652 nem ev. farár v Spišskej Sobote, 1652-1663 v Košiciach, súčasne gymnaziálny inšpektor. Autor lat.

teologických dišpút, v kt. sa zaoberal otázkami kňažských hodností, Božskej všadeprítomnosti, sudcovským úradom a p. Písal aj latinskú a nemeckú príležitostnú poéziu, kt. publikoval vo svojich dišputách a vo viacerých gratulačných 

zborníkoch.

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Marián (pôv. Blcha) Blaha
verejný činiteľ, cirkevný hodnostár
Narodenie	10. júl 1869 Liptovský Hrádok
Úmrtie	21. august 1943 Žiar nad Hronom
Pozri aj Biografický portál

Marián Blaha (pôv. Blcha) (* 10. júl 1869 Liptovský Hrádok - † 21. august 1943 Žiar nad Hronom) bol verejný činiteľ, cirkevný hodnostár.

Jeho otec Michal Blcha, jeho matka Mária rod. Cibuľová

[úprava] Životopis

Študoval na gymnáziu v Levoči, kde aj maturoval, rokuk. teológiu absolvoval 1892 v Spišskej Kapitule. Rokuk. kaplán, katechéta, 1913-1919 hlavný tajomník Spolku sv. Vojtecha v Trnave, 1919-1920 kapitulárny vikár spišského biskupstva, od roku 1920 biskup v Banskej Bystrici. Otvoril zaniknuté biskupské lýceum v Banskej Bystrici (začiatok októbra 1924). Spoluzakladateľ HSĽS, podporovateľ jej ideológie a politiky, pôsobil najmä v kult.-umeleckej oblasti, kt. ovplyvňoval v klerikálnom duchu. Funkcionár kultúrnych, literárnych a umeleckých spolkov, od roku 1921 predseda Spolku sv. Vojtecha, Msgre., nositeľ vysokých cirkevných radov a vyznamenaní..

[úprava] Pamiatky

• portrét od G. Angyala (olej) v banskobystrickej biskupskej rezidencii

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Dionýz Blaškovič
lekár, pedagóg
Narodenie	2. august 1913 Jablonica
Úmrtie	17. november 1998 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Dionýz Blaškovič (* 2. august 1913 Jablonica - † 17. november 1998 Bratislava) bol lekár, pedagóg.

[úprava] Životopis

Predstaviteľ čs. bakteriológie a virológie. Vedúci pracovník vedeckých inštitúcií, vysokoškolský pedagóg na UK v Bratislave, akademik ČSAV, SAV, člen medzinárodných vedeckých spoločností. Autor a spoluautor množstva experimentálnych prác z bakteriológie, imunológie, epidemiológie a virológie, populárnovedeckých článkov v domácich i zahraničných časopisoch. Účastník SNP a protifašistického odboja, počas SNP založil v Banskej Bystrici diagnostickú stanicu-základ neskoršej hygienickej stanice.

[úprava] Ocenenie

• ocenený Radom SNP II.tr.; Zlatou plaketou J.E. Purkyně;

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Arnold Bobok
rímskokatolícky kňaz, politik
Narodenie	4. apríl 1876 Slovenská Ľupča
Úmrtie	31. október 1924 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Arnold Bobok (* 4. apríl 1876 Slovenská Ľupča - † 31. október 1924 Banská Bystrica) bol rímskokatolícky kňaz, politik.

Jeho otec Michal Bobok, jeho matka Mária rod. Kmeťová

[úprava] Životopis

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1899 absolvoval teológiu na Ústrednom seminári v Budapešti. Pôsobil v Banskej Bystrici - prefekt a špirituál malého seminára, od 1901 prof. filozofie a dogmatiky diecézneho seminára, neskôr jeho riaditeľ, od 1905 riaditeľ biskupskej kancelárie, od 1910 katedrálny kazateľ, od 1915 hlavný inšpektor rokuk. cirk. škôl v diecéze, 1918-1919 riaditeľ strednej dievčenskej školy, 1920 kanonik. Pred 1918 príslušník hungarofilskej skupiny slov. kat. kňažstva, spoluzakladateľ s predseda kresťanskosocial. robotníckeho spolku, 1907-1909 hlavný redaktor jeho orgánu Naše noviny. Po 1918 funkcionár HSĽS, presadzoval jej program autonómie Slovenska. Prispieval do náboženských a do novín politického katolicizmu, maď. pedagogického časopisu Alkotmány, do slovenčiny preložil prácu B. Molnára obsahujúcu motlitby a poučenia pre vojakov. V roku 1920-1924 poslanec NZ a podpredseda poslaneckého klubu Slov. národnej strany, 1919 podpredseda Matice slovenskej.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Jozef Bobok
rímskokatolícky kňaz, cirkevný hodnostár, teológ, pedagóg
Narodenie	19. marec 1937 Slovenská Ľupča
Úmrtie	22. august 1906 Nitra
Pozri aj Biografický portál

Jozef Bobok (* 19. marec 1937 Slovenská Ľupča - † 22. august 1906 Nitra) bol rímskokatolícky kňaz, cirkevný hodnostár, teológ, pedagóg.

Jeho otec Michal Bobok, jeho matka Agneša rod. Kamenská

[úprava] Životopis

Študoval v seminári v Nitre, 1862-1963 v kňažskom výchovnom ústave sv. Augustína vo Viedni, 1859 vysvätený za rokuk. kňaza. Kaplán v Pohraniciach, 1863-1877 prof. biskupského seminára v Nitre, 1877-1896 farár a vicearchidiakom v Močenku,

od 1896 rektor biskupského seminára, správca ústavu kňazov dôchodcov v Nitre, 1889 segedínsky opát, 1896 nitriansky kanonik, žilinský, od 1900 trenčiansky archidiakon. Prednášal cirkevné právo a históriu, venoval sa najmä problematike miešaných manželstiev, rozpravou s touto tematikou prispel do 6. zv. Roškovániho diela De matrimoniis mixtis, mecen rokuk. cirkvi.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Ján Bodenek
spisovateľ, prozaik
Narodenie	6. marec 1911 Vrútky
Úmrtie	20. november 1985 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Ján Bodenek (* 6. marec 1911 Vrútky - † 20. november 1985 Banská Bystrica) bol spisovateľ, prozaik.

Jeho otec Štefan Bodenek, jeho matka Eva rod. Vojvodová

[úprava] Životopis

V roku 1925-1927 navštevoval ochodnú školu v Martine, kde potom v roku 1928-1934 pracoval ako úradník v Matici slov., 1934- 1936 pomocný redaktor vydavateľstva UNÁS v Bratislave, od 1937 jazykový redaktor, 1945-1952 vedúci Vydavateľstva Matice slov., 1953-1958 riaditeľ Vydavateľstva Osveta v Martine, od 1963 redaktor Stredoslov. vydavateľstva v Banskej Bystrici. Knižne debutoval sociálne ladeným románom pre mládež Ivkova biela mať (1938). Vo svojich dielach sa zaoberal tematikou neistoty vo vojnových časoch, povstaleckou tematikou, sociálnymi premenamy na dedine, medziľudskými vzťahmi v časoch kultu osobnosti a malomeštiackymi konzumnými maniermi. Okrem toho vydal knižky pre najmenších a mládežníckych čitateľov. Sporadicky sa venoval prekladaniu z nemčiny a zo severských literatúr. Vlastné životné osudy zachytil v memoároch Moja sudička (1999). Jeho dielo vyšlo vo Vybraných spisoch 1-5 (1971-1981).

[úprava] Dielo

• Zapálené srdcia, Martin roku 1939
• Svetlá na bublinách, Martin roku 1942
• Kríž profesora Hunku, Martin roku 1945
• Z vlčích dní, Martin roku 1947
• Na starom grunte, Bratislava roku 1957
• Keď padol obovec... , Martin roku 1986
• Ivkova biela mať, Martin roku 1938
• Starý Bodrík a vlk, Martin roku 1956
• Leto na Rovniach, Bratislava roku 1975

[úprava] Literatúra

• Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Juraj Bohuš
funkcionár KSČ, robotník
Narodenie	16. apríl 1884 Veľká Lúka
Úmrtie	16. september 1967 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Juraj Bohuš (* 16. apríl 1884 Veľká Lúka - † 16. september 1967 Bratislava) bol funkcionár KSČ, robotník.

Jeho otec Matej Bohuš, jeho matka Zuzana rod. Andriská

[úprava] Životopis

Príležitostný robotník na okolí Lučenca, Zvolena, Banskej Bystrice a iných miestach Slovenska. Organizátor štrajkov, demonštrácií a i. foriem triednych bojov. Súdne stíhaný od novembra 1940 väznený v Ilave. Po oslobodení funkcionár straníckych orgánov a spoloč. org. Člen OV KSČ vo Zvolene a Oblastného výboru KSČ v Banskej Bystrici.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Samuel Bothár
lekár, cirkevný hodnostár
Narodenie	1818 Banská Štiavnica
Úmrtie	1881 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Samuel Bothár (* 1818 Banská Štiavnica - † 1881 Banská Bystrica) bol lekár, cirkevný hodnostár.

[úprava] Životopis

Okresný lekár v Banskej Bystrici a vo Zvolene.

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Ján Botto
básnik
Narodenie	27. január 1829 Hrachovo-Vyšný Skalník
Úmrtie	28. apríl 1881 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Ján Botto (* 27. január 1829 Hrachovo-Vyšný Skalník - † 28. apríl 1881 Banská Bystrica) bol básnik.

Jeho otec Juraj Botto, jeho matka Katarína rod. Gajdáčová

[úprava] Životopis

Od roku1843 študoval na evanjelický lýceu v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slov., 1847-1851 absolvoval zememeračské inžinierstvo v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej, od 1853 pracoval na komasácii v Turci, potom pracoval ako zememerač vo Zvolenskej Slatine, v Tisovci, v Banskej Štiavnici, od 1870 na komornom panstve v Banskej Bystrici. Výrazný predstaviteľ slov literárneho romantizmu, ktorý ukázal nové možnosti básnického zobrazenia, v alegorických polohách transponoval ľudové myslenie a cítenie, oživoval ľudové tradície ako zdroj básnickej tvorby. Literárne angažovaný už v čase levočských štúdií ako reprezentatívny básnik, prispieval do študentských rukopisných zábavníkov. V roku 1845-1847 napísal takmer tretinu básnického diela, v ktorom sa usiloval o originálny umelecký prejav, čerpajúc hlavne z obraznosti a symboliky ľudovej poézie, pričom obraz súčasného života premietal do alegorického sveta povestí. Ľudová slovesnosť ako hlavný inšpiračný zdroj našla výraz najmä v jeho baladách , okrem slov. folklórnych tradícií inšpiroval sa aj žánrovými formami slovanskej ľudovej poézie. Písal aj vlastenecké a príležitostné básne, v ktorých reagoval na dôležité udalosti národného života a vzdával hold významným osobnostiam slov. kultúry. Popri pôvodnej tvorbe prekladal z poézie Mickiewicza, Chomiakova a Pet2fiho.

[úprava] Pamiatky

• pamätná tabuľa v Banskej Bystrici na Lazovnej ul. č. 11 na dome, kde žil a umrel,
• rkp. pozostalosť v LAMS,
• rodný dom vo Vyšnom Skálniku s pamätnou tabuľou (1967),
• náhrobný pomník a hrob v Banskej Bystrici,
• pamätná izba v rodisku (1967); pamätník, tamže (1967

[úprava] Dielo

• Smrť Jánošíkova. Margita a Besná, Zvolen, roku 1908
• Svetský víťaz, Martin roku 1943
• Čachtická pani, Bratislava roku 1978
• Spevy Jána Bottu, Praha roku 1880
• Spevy, Bratislava roku 1962
• Smrť Jánošíkova, Bratislava roku 1968
• Poézia, Bratislava roku 1975
• Žltá ľalia, Bratislava roku 1981

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Dušan Brucháč
lekár-gynekológ, vysokoškolský pedagóg
Narodenie	30. máj 1923 Slovenská Ľupča
Úmrtie	11. apríl 1988 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Dušan Brucháč (* 30. máj 1923 Slovenská Ľupča - † 11. apríl 1988 Bratislava) bol lekár-gynekológ, vysokoškolský pedagóg.

Jeho otec Ľudovít Brucháč, jeho matka Anna rod. Markušovská, jeho manželka Viera rod. Krseková

[úprava] Životopis

Navštevoval ľudovú školu v Slovenskej Ľupči (1929-1935), študoval na gymnáziu v Prešove (1935-1944), na Lekárskej fak. UK v Bratislave, roku 1950 MUDr., 1960 CSc., 1961 doc., 1974 univ. prof. Absolvoval studijné cesty a pobyty v býv. ZSSR, v Holansku, vo Francúzsku, v Mexiku, a v Mongolsku. V roku1950-1951 asistent na gynekologicko-pôrodníckej klinike Lekársk. fak. UK v Bratislave, interný ašpirant v Ústave pre starostlivosť o matku a dieťa v Prahe, odborný asistent, doc., univ. prof., súčasne od roku 1976 vedúci Katedry genekológie a pôrodníctva II. a prednosta II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky Lekárskej fak. UK v Bratislave. Popredný slov. gynekológ a pôrodník, jeden zo zakladateľov a budovateľov II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Bratislave. Popri pedagogickej práci sa venoval vedeckovýskumnej činnosti zameral na problematiku fyziológie a patológie pôrodníctva, skúmal vplyv barbiturátov na priebeh tehotnosti, rozpracoval metódy a postupy pri zbezbolestňovaní pôrodu. Zaoberal sa zavádzaním elektrografických, endoskopických, sonografockých a laboratórnych vyšetrovacích metód do gynekologickej praxe. Autor a spoluautor odborných prác, vysokoškolských učebníc, vyše 80 vedeckých štúdií, kt. publikoval v odborných čsp. a zborníkoch. Jeden zo zakladateľov Dunajských kongresov gynekológov, zúčastnil sa na tvorbe dvoch zdravotníckych filmov. Aktívny účastník SNP, redaktor a hlásateľ Slobodného slov. vysielača v Banskej Bystrici. Hlavný odborník pri Min. zdravotníctva pre gynekológiu a pôrodníctvo, funkcionár Čs.lekárskej spoločnosti J.E. Purkyňu, predseda Slov. gynekologicko-pôrodníckej spol. Roku 1964 vyznamenaný pamätnou medailou k 20. výr. SNP, 1974 Za vynikajúcu prácu a i.

[úprava] Dielo

• Teoria a prax zbezbolestňovania pôrodu, Bratislava roku 1963
• Gynekológia a pôrodníctvo 1-5., Martin roku 1972-1987 (spoluautor)

[úprava] Literatúra

• Biografický lexikón Slovenska

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Ivan Bukovčan
dramatik, redaktor, filmový dramaturg, filmový scenárista, publicista
Narodenie	15. september 1921 Banská Bystrica
Úmrtie	25. máj 1975 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Ivan Bukovčan (* 15. september 1921 Banská Bystrica - † 25. máj 1975 Bratislava) bol dramatik, redaktor, filmový dramaturg, filmový scenárista, publicista. Pseudonym: buk

Jeho otec Vojtech Bukovčan, jeho matka Magda rod. Buková, jeho syn Marián Bukovčan

[úprava] Životopis

Od roku 1932 študoval na gymnáziu v Prešove, od 1935 v Prahe, potom znova v Prešove, kde roku 1940 maturoval, roku 1940-1944 vyštudoval právo na Právnickej fak. Slov. univerzity v Bratislave. Od roku 1945 pôsobil ako redaktor v Košiciach a v Bratislave, 1946-1947 parlamentný spravodajca a šéfredaktor filiálky Národnej obrody v Prahe, od roku 1947 externý spolupracovník Čs. filmu, od roku 1948 filmový dramaturg v Bratislave. Vzťah k divadelnému a filmovému umeniu ovplyvnil jeho pražský pobyt (predstavenia E. F. Buriana, Voskovca, Wericha). V prvej fáze tvorivej aktivity v povojnových rokoch sa venoval hlavne publicistike a reportážam z ciest, dramatický debut - veselohra Surovô drevo (1954) je poznačená schematizmom. V 60. ropkoch sa angažoval hlavne vo filmovej a televíznej scenáristike, ako aj dramatike, ktorá prevláda v poslednej etape jeho tvorby po roku 1967. Zaradil sa k hlavným tvorcom tohto žánru, pričom staval najmä na psychologicky

prekreslených charakteroch. Ako dramaturg pracoval na námetoch a scenároch, adaptoval cudzie námety vo filmových scenároch i vo vlastných hrách, prepracoval vlastnú prózu na scenár alebo filmový scenár na divadelnú hru.

[úprava] Ocenenie

• 1974 laureát št. ceny SSR, 1975 zaslúžilý umelec

[úprava] Dielo

• Surovô drevo (1954) (filmový scenár k filmu Rodná zem)
• Diablova nevesta (1957) (filmový scenár k filmu Posledná bosorka)
• Kým kohút nazaspieva (1969)
• Pštrosí večierok (1969)

• Zažeň vlka (1969)
• Šťastie príde v nedeľu (1958) (filmový scenár)
• Tango pre medveďa (1966) (filmový scenár)
• Medená veža (1970) (filmový scenár)
• Orlie pierko (1971) (filmový scenár)
• Stratená dolina (1976) (filmový scenár)

[úprava] Literatúra

• Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Július Bulla
herec
Narodenie	16. august 1921 Slovenská Ľupča
Pozri aj Biografický portál

Július Bulla (* 16. august 1921 Slovenská Ľupča) je herec.

[úprava] Životopis

Pôv. úradník. V roku 1949-1958 člen činohry DJGT vo Zvolene, 1958-1964 v Trnave a 1964-1984 vedúci A-divadla v Bratislave. Ochotníckej činnosti sa venoval v rodisku a v Mestskom divadelnom združení v Banskej Bystrici. Sklon k veselohernému herectvu ho piviedol do kabaretného divadla v Trnave, ktorého bol spoluzakladateľom. Hral vo filmoch Drevená dedina, Majster kat a i.

[úprava] Literatúra

• Encyklopédia dramatických umení Slovenska

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Anton Buranovský
dirigent
Narodenie	8. september 1932 Richvald
Pozri aj Biografický portál

Anton Buranovský (* 8. september 1932 Richvald) je dirigent.

[úprava] Životopis

R.1957 absolvoval štúdium dirigovania na VŠMU v Bratislave. Ťažisko jeho činnosti bolo v opere DJGT v B.Bystrici, kde v v roku1964-75 pôsobil ako šéfdirigent a začas aj umel. šéf opery a kde naštudoval aj rad náročných titulov. Pohostinsky di

rigoval na viacerých českých operných scénach aj v zahraničí. V Prešove a v B.Bystrici usporadúval symfonické koncerty.

[úprava] Literatúra

• Encyklopédia dramatických umení Slovenska

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Ladislav Burlas
hudobný skladateľ, muzikológ, vysokoškolský pedagóg
Narodenie	3. apríl 1927 Trnava
Pozri aj Biografický portál

Ladislav Burlas (* 3. apríl 1927 Trnava) je hudobný skladateľ, muzikológ, vysokoškolský pedagóg.

[úprava] Životopis

V roku 1946-1951 absolvoval štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a v roku 1951-1955 na VŠMU v Bratislave, 1951 PhDr., 1955 Mgr., 1960 CSc., 1980 DrSc., a v roku 1993 bol menovaný za prof. V roku 1951-1989 pôsobil v SAV v Bratislave ako vedecký pracovník. Od roku 2001 je dekanom Fakulty múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Komponuje pre zbor a orchester, symfonickú hudbu, hudobné skladby určené sólovým husliam, hudbu pre husle a orchester, skladby pre detské zbory a i. Je autorom odborných prác a publicistických odborných štúdií a príspevkov.

[úprava] Dielo

• Realistické tradície slovenskej hudby. - Martin, 1952
• Alexander Moyzes. - Bratislava, 1956

• Slovenská hudobná moderna. - Bratislava, 1983
• Pohľady na súčasnú slovenskú hudobnú kultúru. - Bratislava, 1987
• Teória hudobnej pedagogiky. - Prešov, 1997
• Hudba - komunikatívny dynamizmus. - Bratislava, 1998
• Hudba - želania a rezultáty: zobrané muzikologické spisy z rokov 1957-1999. - Bratislava, 2000

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v Banskej Bystrici v roku 2001

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Ernest Caban
politický pracovník, športovec
Narodenie	24. september 1924 Banská Bystrica
Úmrtie	16. marec 2000 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Ernest Caban (* 24. september 1924 Banská Bystrica - † 16. marec 2000 Banská Bystrica) bol politický pracovník, športovec.

Jeho syn Ernest Caban (06.07.1950-)

[úprava] Životopis

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici. Účastník SNP a protifašistického odboja. Zaslúžil sa o rozvoj školstva, kultúry a osvety v Stredoslovenskom kraji. Tajomník pre ideologickú prácu KV KSS v Banskej Bystrici (1970-1975). Podpredseda SKNV v Banskej Bystrici (od roku 1975). Lyžiar-bežec, pretekár za KSTL Banská Bystrica (40.roky 20. stor.), reprezentant Slovenska, účastník medzinárodných súťaží, atlét, dorastenecký majster Slovenska v behu na 800 a 1 000 m; gymnasta. Zakladateľ, priamy účastník, predseda org. výboru Bielej stopy SNP v Banskej Bystrici.

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Izák (Czaban, Zabanius, Czabányi) Caban
filozof, pedagóg
Narodenie	5. júl 1632 Brezno
Úmrtie	18. marec 1707 Sibiu
Pozri aj Biografický portál

Izák Caban (Czaban, Zabanius, Czabányi) (* 5. júl 1632 Brezno - † 18. marec 1707 Sibiu) bol filozof, pedagóg.

Jeho otec Ján Caban, jeho matka Žofia rod. Nikolcová

[úprava] Životopis

Študoval v Prievidzi, Šoprone, roku1657-1659 na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil ako rektor gymnázia v Brezne, prof. evanjelický kolégia v Prešove, neskôr rektor gymnázia a napokon metropolitný kazateľ v Sibiu. Popredný pedagóg, ktorý pozdvihol úroveň breznianskeho gymnázia a pričinil sa o premenu prešovského gymnázia na evanjelický kolégium s vysokou úrovňou vyučovania. S -> J. Bayerom patril k najznámejším predstaviteľom prešovskej filozofickej školy a k najplodnejším autorom 17. stor.

Uverejnil 60-70 prác, zväčša dišputy s dobovým teologickým, etickým a metafyzickým obsahom. V hlavnom filozofickom diele Existentia atomorum (1667) vychádzal z filozofického atomizmu. Odhliadnuc od nedostatočného chápania atomizmu pôsobil v dejinách slov. filozofie ako jeho prvý priekopník i ako prvý bojovník proti aristotelovskej scholastickej autorite.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Miloš Cambel
pedagóg, protifašistický bojovník
Narodenie	14. jún 1901 Slovenská Ľupča
Úmrtie	14. november 1958 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Miloš Cambel (* 14. jún 1901 Slovenská Ľupča - † 14. november 1958 Banská Bystrica) bol pedagóg, protifašistický bojovník.

Jeho otec Daniel Cambel, jeho matka Mária rod. Dávidová

[úprava] Životopis

V roku 1912-1916 študoval na gymnáziu, 1916-1920 na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ v Slovenskej Ľupči, v Hiadeli, v Čiernom Balogu, v Sásovej, v Rudlovej, 1928-1932 na meštianskej, 1947-1958 na základnej škole v Banskej Bystrici. Účastník ilegálneho protifašistického boja, v júni 1944 zorganizoval 17-člennú skupinu študentov, kt. sa pripravovala na ozbojený boj. V polovici septembra 1944 sa na jej základe sformoval vyše 200-členný Vysikoškolský strážny oddiel. Pri ústupe SNP do hôr padol 2. novembra 1944 v priestore Prašivej do zajatia, väznený v Banskej Bystrici, 28. novembra odvlečený do zajateckého tábora Altenburg, odkiaľ sa vrátil po oslobodení. Funkcionár spoločenských organizácií.

[úprava] Ocenenie

• Roku 1946 vyznamenaný Za chrabrosť pred nepriateľom, 1947 Radom SNP I.tr., Za zásluhy 1. st., Čs. vojnovým krážom 1939

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Samuel Czambel
jazykovedec
Narodenie	24. august 1856 Slovenská Ľupča
Úmrtie	18. december 1909 Budapešť
Pozri aj Biografický portál

Samuel Czambel (* 24. august 1856 Slovenská Ľupča - † 18. december 1909 Budapešť) bol jazykovedec. Pseudonym: Ján Vlkolinský; J.I.Tatranovič; Herman Poliaček; Anna Technovská; Ján Stranský; Nikita Matejevič; Ján Ferienčík

[úprava] Životopis

Študoval na gymn. v B.Štiavnici, Rim.Sobote a v Kežmarku, roku1876 právo na univerzite v Budapešti, od 1877 slavistiku vo Viedni a na univerzite v Prahe. Od roku1879 pôsobil v prekladateľskom odd. pri predsedn. vlády v Budapešti. Kodifikátor mo

dernej spis. slovenčiny na zač. 20.stor. Systematicky sa venoval skúmaniu slov. jazyka. Priekopník národopisn. výskumu.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Samuel Cambel
spisovateľ, úradník
Narodenie	25. apríl 1883 Slovenská Ľupča
Úmrtie	8. júl 1935 Martin
Pozri aj Biografický portál

Samuel Cambel (* 25. apríl 1883 Slovenská Ľupča - † 8. júl 1935 Martin) bol Pochov.: [[Slovenská Ľupča spisovateľ, úradník. Pseudonym: Danielovič; Števo Kosorkin; Zorovský; Svoreĺ

[úprava] Životopis

Vyučil sa za stolára, po úraze od 1901-05 žil v Budapešti u strýka S.Cambela. 1907-08 navštevoval obchodné kurzy v Prahe , kde sa zúčastĺoval na činnosti spolku Detvan. Začínal prekladmi z maďarčiny. Autor básní z okruhu Slov. moderny, význa mnejší ako prozaik, uprednostĺujúci dedinskú poviedku. Zberateľ folklór. prejavov slov. ľudu. Po roku1918 sa lit. odmlčal.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Ján (Jasenovský) Čaplovič
etnograf, publicista, advokát
Narodenie	22. september 1780 Príbelce-Horné Príbelce
Úmrtie	29. máj 1847 Viedeň
Pozri aj Biografický portál

Ján Čaplovič (Jasenovský) (* 22. september 1780 Príbelce-Horné Príbelce - † 29. máj 1847 Viedeň) bol etnograf, publicista, advokát.

Jeho otec Jonáš Čaplovič, jeho matka Judita rod. Szúdyová

[úprava] Životopis

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (s podporou podžupana -> Juraja Radvanského), v Lučenci a v Banskej Štiavnici. Od 1798 pôsobil v službách advokátov v Banskej Bystrici, od 1799 notársky a podžupanský úradník Zvolenskej župy, 1805- 1808 advokát v Banskej Bystrici, 1808-1809 a 1813 dvorský agent vo Viedni, od 1813 v službách grófa Schönborna, správca a riaditeľ jeho zakarpatskoukraj. majetkov. Prívrženec pojozefínskych reformných úsilí v Uhorsku v rámci osvietenského

absolutizmu. Ťažisko jeho diela tvoria vlastivedné a národopisné práce. Zakladateľ slov. národopisu ako samostatnej vedy . Protagonista slov. nár. hnutia, prívrženec liberálneho vývoja nemaď. národností v rámci zachovania Uhorska. Svojím vplyvom vo viedenských politických kruhoch 1813 zasiahol v prospech Palkovičovho Týdeníka, 1845 urýchlil vydanie licencie Štúrových Slov. národných novín. Osvietenský propagátor progresívnych postupov v poľnohospodárstve, ľudovýchovný pracovník. Autor hudobných skladieb pre klasický orchester, napísaných v mozartovskom duchu, kt. vznikli najmä počas pôsobenia v Banskej Bystrici (1805-1808). Autor vyše 30 kníh a vyše 400 článkov a štúdií asi v 30 časopisoch . Od 1814 člen C.k. prírodovedeckej spoločnosti vo Viedni, od 1815 zahrtaničný prispievajúcj člen Prírodovedeckej spoločnosti v Halle.

[úprava] Literatúra

• Reprezentačný biografický lexikón Slovenska

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Ferdinand Čatloš
generál, politik
Narodenie	7. október 1895 Liptovský Peter
Úmrtie	16. október 1972 Martin
Pozri aj Biografický portál

Ferdinand Čatloš (* 7. október 1895 Liptovský Peter - † 16. október 1972 Martin) bol generál, politik.

Jeho otec Michal Čatloš, jeho matka Mária rod. Madulová

[úprava] Životopis

Študoval na Vyššej obchodnej škole v Kežmarku a Dolnom Kubíne, frekventant Vysokej vojenskej školy v Prahe. Príslušník čs. légií v Rusku. Počas 1. svetovej vojny, organizátor ťaženia slov. armády proti Poľsku a ZSSR, za túto činnosť bol väznený. Zaslúžil sa o vznik Oddielu armádnych pretekov (1940). V roku 1939-1944 minister národnej obrany Slovenského štátu. Počas SNP prišiel na povstalecké územie do Banskej Bystrice (2. september 1944), tu zatknutý a spolu s -> J. Turancom, internovaný do ZSSR (13. september 1944). Gestor 1. majstrovstiev SR v lyžovaní v Banskej Bystrici.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Gabriel Čeněk
matematik, pedagóg
Narodenie	26. jún 1900 Tábor
Úmrtie	6. júl 1956 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Gabriel Čeněk (* 26. jún 1900 Tábor - † 6. júl 1956 Bratislava) bol matematik, pedagóg.

Jeho otec Hynek Čeněk, jeho matka Angelína rod. Benešová

[úprava] Životopis

Vyštudoval stavebné inžinierstvo na ČVUT v Prahe, matematiku na Prírodovedeckej fak. KU v Prahe. Matematik,vysokoškolský pedagóg a hodnostár. V roku 1927-1929 stredoškolský profesor na Strednej priemyselnej škole v Banskej Bystrici. Pôsobil na SVŠT a na Prírodovedeckej fak. UK v Bratislave. Zaoberal sa geometriou, kinematikou a fotogrametriou. Autor odborných prác a vysokoškolských učebníc, publikoval v odborných časopisoch.

[úprava] Dielo

• Úvod do štúdia deskriptívnej geometrie, Bratislava roku 1943
• Geometrická kinematika, Bratislava roku 1956
• Zobrazovacie metódy, Bratislava roku 1956 (spoluautor)

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Elena Čepčeková
spisovateľka pre deti a mládež, redaktorka
Narodenie	26. január 1922 Dolná Ždaňa
Úmrtie	6. január 1992 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Elena Čepčeková (* 26. január 1922 Dolná Ždaňa - † 6. január 1992 Bratislava) bola spisovateľka pre deti a mládež, redaktorka. Pseudonym: E. Hronská

[úprava] Životopis

Stredoškolské štúdiá absolvovala v Banskej Bystrici a vo Zvolene. Po roku 1945 bola učiteľkou, úradníčkou, redaktorka časopisov Ohník a Zornička a krátko Slniečka (1968). Potom sa venovala literárnej práci. Písala lyrickú poéziu, veršované rozprávky, rozprávky, novely, hrdinskú epiku, črty, dievčenské romány, rozprávkové seriály pre rozhlas a televíziu. Viaceré jej diela vyšli v prekladoch do cudzích jazykov.

[úprava] Ocenenie

• Nositeľka Ceny Fraňa Kráľa.

[úprava] Dielo

• Dievča z majera, Bratislava roku 1960
• Marcela, neplač, Bratislava roku 1961
• Monika, Nezabudni Monika Bratislava roku 1973-1974
• televízne seriály Meduška, Farbuška

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000
• Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Matúš Černák
politik, diplomat, pedagóg
Narodenie	23. august 1903 Turčianske Teplice-Vieska
Úmrtie	7. máj 1955 Mníchov
Pozri aj Biografický portál

Matúš Černák (* 23. august 1903 Turčianske Teplice-Vieska - † 7. máj 1955 Mníchov) bol politik, diplomat, pedagóg.

Jeho otec Matúš Černák, jeho matka Alžbeta rod. Kupčeková

[úprava] Životopis

Študoval na gymnáziu v Prievidzi, Kežmarku, 1919-1922 v Banskej Bystrici, potom na univerzite v Lipsku a v Prahe. Od roku 1928 stredoškolský prof. v Trnave a v Bratislave, 1938 minister bez kresla v Syrového vláde, 1938-1939 minister školstva a nár. osvety v autonómnej vláde, 1939-1944 vyslanec Slovenského štátu v Nemecku, akreditovaný aj vo Fínsku a v Dánsku. Po roku 1848 žil v emigrácii, jeden z vedúcich odbočky Sidorovej SNR v zahraničí, vydával a redigoval jej orgán Slobodné Slov., prispieval aj do iných krajanských časopisov.

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000
• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Florián (Cherven) Červeň
geograf, historik
Narodenie	3. február 1840 Chyžne
Úmrtie	21. február 1928 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Florián Červeň (Cherven) (* 3. február 1840 Chyžne - † 21. február 1928 Bratislava) bol geograf, historik.

[úprava] Životopis

V roku 1850-1858 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a v Užgorode, 1858-1861 filológiu a históriu na viedenskej univerzite, prof. diplom z histórie získal 1864 na univerzite v Pešti, 1869 PhDr., 1870 doc. Od 1861 zastupujúci prof. v Bratislave, 1862-1867 na slov. katolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici, 1867 na gymnáziu v Bratislave, od 1868 v Pešti, 1870 prednášal na univerzite (svetové dejiny), od 1875 člen krajinskej šk. rady. Od 1895 riaditeľ št. gymnázia v Budapešti, 1896 hlavný riaditeľ. Zakladajúci člen MS. Absolvoval študijné cesty do Talianska, Francúzska, Nemecka a Anglicka. Vydal, zostavil, preložil a zredigoval učebnice pre gymnázia, šk. atlasy, mapy Palestíny a Uerópy v dobe križiackych výprav, Grécka, Rímskeho impéria, šk. nástenné mapy Európy a Uhorska. Autor historických a zemepisných článkov. Roku 1909 povýšený do zemianskeho stavu.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Ján Chalupka
evanjelický kňaz, spisovateľ, dramatik
Narodenie	28. október 1791 Horná Mičiná
Úmrtie	15. júl 1871 Brezno
Pozri aj Biografický portál

Ján Chalupka (* 28. október 1791 Horná Mičiná - † 15. júl 1871 Brezno) bol evanjelický kňaz, spisovateľ, dramatik. Pseudonym: Anonymus Belae Regis Notarius

Jeho otec Adam Chalupka, jeho matka Anna rod. Pruniová, jeho brat Samo Chalupka

[úprava] Životopis

  Základy vzdelania získal u rodičov, 1799-1800 navštevoval školu v Slov. Ľupči, 1800-1802 v Brezne, 1802-1805 študoval na gymnáziu v Ožďanoch, v Levoči, od 1809-1814 na evanjelický kolégiu v Prešove, 1816-1817 študoval teológiu, filozofiu a 

filológiu na univerzite v Jene. Od 1814 domáci učiteľ v Banskej Bystrici-Radvani a vo Viedni, prof. v Ožďanoch, na evanjelický lýceu v Kežmarku, od 1924 evanjelický farár v Brezne, 1850-1860 súčasne administrátor banskej, potom preddunajskej superintendencie. Predstaviteľ odrodeneckej literatúry, písal básne, politické a náučné spisy, umeleckú prózu a divadelné hry. Autor anonymne vydaných a satiricky zameraných politických národnoobranných, protimaďarizačných brožúr. Z náučných spisov sú známe 3 knižky o poisťujúcom ústave. Napísal aj štúdie z dejín gen. synod oboch evanjelický vyznaní v Uhorsku. Ťažisko jeho tvorby je v dramatických dielach, najmä vo veselohrách. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slov. ochotníckeho divadla. Prispieval aj do slov. časopisov a kalendárov.

[úprava] Pamiatky

• hrob s náhrobníkom a pamätník s bustou v Brezne;
• portrét (olejomaľba od neznámeho autora);
• rkp. pozostalosť v LAMS

[úprava] Dielo

• Dramatické spisy Jána Chalupky 1-5, Martin roku 1871-1875
• Výber z diela v dvoch zväzkoch, Bratislava roku 1953-1954
• Krátke hry, Martin roku 1955

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Samo Chalupka
evanjelický kňaz, básnik
Narodenie	27. február 1812 Horná Lehota
Úmrtie	19. máj 1883 Horná Lehota
Pozri aj Biografický portál

Samo Chalupka (* 27. február 1812 Horná Lehota - † 19. máj 1883 Horná Lehota) bol evanjelický kňaz, básnik.

Jeho otec Adam Chalupka, jeho matka Anna rod. Pruniová, jeho brat Ján Chalupka

[úprava] Životopis

  Od roku 1827 študoval filozofiu a teológiu na evanjelický lýceu v Bratislave, kde 1829 patril k iniciátorom vzniku Spoločnosti českoslovanskej, neskoršieho ohniska štúrovcov. Ako dobrovoľník sa zúčastnil na poľskom povstaní roku 1830 a v bojoch bol 

ranený. Teologické štúdiá zavŕšil roku 1833 vo Viedni. Od roku 1934 evanjelický kaplán v Chyžnom, 1836 farár v Jelšavskej Teplici, od 1840 až do svojej smrti v rodnej Hornej Lehote. Od mladosti sa angažoval v slov. nár. hnutí; 1837 člen tajného mladoslov. spolku Vzájomnosť, 1844 štúrovského spolku Tatrín, 1861 spolutvorca Memoranda národa slov. a 1863 spoluzakladateľ Matice slov. Jeho básnicka dikcia zásadne ovplyvnila ďalšie smerovanie slov. poézie na báze ľudovej piesne, balady a historickej epiky, ale aj v oblasti používania lit. jazyka, ako jeden z prvých tvoril v stredoslovenčine. Zaradil sa k hlavným reprezentantom romantizmu, v ňom rozvinul najmä ľudový jánošíkovský motív a zobrazil hrdinský odpor Slovákov v boji proti Turkom, v tomto smere osobitne vyniká jeho historický spev Mor ho!, ktorý sa často aktualizoval v našich dejinách počas boja za nezávislosť a zvrchovanosť Slovenska. Venoval sa aj tvorbe duchovnej poézie a ľudovýchovnej spisbe (nábož. piesňami prispel do Zpěvníka evanjelického, 1842).

[úprava] Pamiatky

• rodný dom s pamätnou tabuľou v Hornej Lehote;
• literárna pozostalosť a korešpondencia v LAMS;
• názvy ulíc v slov. mestách;

[úprava] Dielo

• Spevy Sama Chalupku, Banská Bystrica roku 1868
• Mor ho!, Martin roku 1983 (faksimile rkp.)
• Básnické dielo, Martin roku 1952
• Udrie raz hodina slobody, Bratislava roku 1952
• Junácke piesne, Bratislava roku 1964
• Pálenka otrava, Banská Bystrica roku 1843

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Bohumil Chorvát
elektrotechnický inžinier, verejný činiteľ
Narodenie	8. november 1878 Slovenské Pravno
Úmrtie	10. október 1943 Praha
Pozri aj Biografický portál

Bohumil Chorvát (* 8. november 1878 Slovenské Pravno - † 10. október 1943 Praha) bol elektrotechnický inžinier, verejný činiteľ.

Jeho otec Samuel Chorvát, jeho matka Libuša Vlasta rod. Bazovská

[úprava] Životopis

Strednú školu vychodil v Martine, Banskej Bystrici a v Košiciach, študoval na Vysokej škole technickej v Darmstadte a v Zürichu, na univerzite v Zürichu, PhDr., Ing. Eletrotech.inžinier v Budapešti, vo Viedni, vedúci projektového odd. firmy

Křížik v Prahe, technický konzulent Škodových závodov. Podporoval vznik čs. štátu spolupracoval so slov. politikmi vo Viedni a v Budapešti. Autor článkov o elektrickej trakcii v odbornej tlači. Organizátor a funkcionár Elektrotechnickej 

spoločnosti čes. Roku 1918 člen SNR.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Michal Chorvát
spisovateľ, literárny vedec, politický pracovník, prekladateľ
Narodenie	28. február 1910 Slovenské Pravno
Úmrtie	14. január 1982 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Michal Chorvát (* 28. február 1910 Slovenské Pravno - † 14. január 1982 Bratislava) bol spisovateľ, literárny vedec, politický pracovník, prekladateľ. Pseudonym: Fero Pánik, Pavel Klokoč, Ján Lányi, Maco Zajac, Mišo

Jeho otec Milutin Chorvát, jeho matka Júlia rod. Bayerová

[úprava] Životopis

Študoval na gymnáziu vo Zvolene, na Lekárskej fak. KU v Prahe (1928-1936), filozofiu a estetiku na KU v Bratislave (1936-1940), roku 1951 doc. Pôsobil ako redaktor, editor, publicista v Bratislave, účastník ilegálneho protifašistického hnutia a SNP. Redaktor povstaleckej Pravdy v Banskej Bystrici (1944). Ako ľavicovo orientovaný literárny kritik a historik propagoval a obhajoval socialistické umenie. Autor básní, poviedok, memoárových próz, fejtónov. Prekladateľ z franc. literatúry. poslanec SNR, 1969-1972 Snemovne národov FZ a člen jeho predsedníctva. Člen a funkcionár profesných a kultúrnych spolkov.

[úprava] Ocenenie

• Roku 1945 vyznamenaný Radom SNP I.tr., roku 1969 Radom práce, roku 1980 Radom republiky

[úprava] Dielo

• Romantická tvár Slovenska, Praha roku 1939

• Za nové obzory, Bratislava roku 1953
• Cestami literatúry 1.-2., Bratislava roku 1960
• O literatúre, Bratislava roku 1977
• Hlas tejto chvíle, Bratislava roku 1964

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Ladislav Chudík
herec, pedagóg
Narodenie	27. máj 1924 Hronec
Pozri aj Biografický portál

Ladislav Chudík (* 27. máj 1924 Hronec) je herec, pedagóg.

[úprava] Životopis

  V roku 1943-1945 študoval na Filozofickej fak. Slov. univerzity v Bratislave, 1944-1947 herectvo na dram. odd. Št. konzervatória v Bratislave. V roku 1944-1946 a od 1951 člen (1963-1966 šéf činohry) SND, 1946-1951 člen činohry Novej scény v 

Bratislave. Od 1949 pedagóg na bratislavskom konzervatóriu, 1953-1954, 1956-1957, 1960-1968 a 1982-1984 VŠMU v Bratislave, 1989-1990 minister kultúry Slov. republiky. Jeho tvorba, vyvíjajúca sa v úzkom spojení s umeleckým prednesom predstavuje vrchol moderného slovenského herectva. V každej svojej kreácii presviedčal o svojich mimoriadnych pretelesňovacích schopnostiach, o dispozícii vykresliť popri vonkajšom aj vnútorný portrét postavy, o detailnom ovládnutí

senzibilného psychofyzického aparátu a základného vyjadrovacieho prostriedku - javiskovej reči. Schopnosť prispôsobiť herecký prejav požiadavkám filmových a televíznych prostriedkov mu poskytla bohatú tvorivú činnosť v týchto médiách. V rozhlase vytvoril rad hereckých postáv, účinkoval aj ako recitátor a čítač, spočiatku hral romantických hrdinov, neskôr charaktorové postavy. Nositeľ viacerých ocenení. Z úloh: Petrucio (Skrotenie zlej ženy, 1946; Merkucio, Romeo a Júlia, 1957; Macbeth, 1959; Jochanan, 1955; Herodes, 1970 (Hviezdoslav, Herodes a Herodias); Quentin (A. Miller Po páde, 1964); Nástup, 1952; Kapitán Dabač, 1959; Polnočná omša, 1962; Putování Jana Amose, 1983; primár Sova v seriály Nemocnica na okraji mesta, 1978, 1981) a i..

[úprava] Ocenenie

• Št.cena K.Gottwalda, zasl. umelec (1965), Herecká cena (1965), nár.umelec (1982), Krištáľ.ruža (1984),
• Zlatý krokodíl (1988)

[úprava] Literatúra

• Encyklopédia dramatických umení Slovenska

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Marián Chudovský
umelecký šéf, operný režisér
Narodenie	5. február 1959 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Marián Chudovský (* 5. február 1959 Banská Bystrica) je umelecký šéf, operný režisér.

Jeho otec Vincent Chudovský, jeho matka Pavlína rod. Lehotská

[úprava] Životopis

V roku 1978 ukončil štúdium na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1979-1984 študoval odbor réžia na Hudobnej fak. VŠMU v Bratislave. V roku 1984-1988 pôsobil ako režisér a dramaturg opery ŠD v Košiciach, 1986-1988 ako umelecký šéf a režisér ŠD v Košiciach, 1988-1989 umelecký šéf opery SND Bratislava, 1989-1991 režisér Opery SND, 1991-1993 umelecký šéf a režisér DJGT v Banskej Bystrici, 1993 riaditeľ letného divadelného festivalu Zámocké hry zvolenské, 1993-1996 režisér spevohry NS v Bratislave, 1996-2002 režisér TV Markíza, od 2002 režisér a šéf Opery SND Bratislava.

[úprava] Ocenenie

• Cena literárneho fondu za réžiu

[úprava] Literatúra

• Who is Who v Slovenskej republike

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Ján Cikker
hudobný skladateľ, hudobný pedagóg
Narodenie	29. júl 1911 Banská Bystrica
Úmrtie	21. december 1989 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Ján Cikker (* 29. júl 1911, Banská Bystrica - † 21. december 1989, Bratislava) bol hudobný skladateľ, hudobný pedagóg.

[úprava] Rodina

• otec František Cikker
• matka Mária rod. Psotková

[úprava] Životopis

V roku 1921-1930 študoval na klasickom gymnáziu v Banskej Bystrici, 1930-1934 hudobnú vedu na Filozofickej fak. Karlovej univerzity, zároveň 1930-1935 kompozíciu, hru na organe a dirigovanie na Št. konzervatóriu a 1935-1936 na Majstrovskej škole konzervatória v Prahe, 1936-1937 na Akademie für Musik vo Viedni. Po štúdiách pôsobil v Bratislave : 1939-1951 prof. hudobnej teórie na Št. konzervatóriu, súčasne 1945-1948 aj dramaturg opery SND, 1951-1977 prof. kompozície na Vysokej škole múzických umení. Vynikajúci hudobný skladateľ, ktorého hudobné dramatické diela patria k vrcholom slov. i európskeho hudobného umenia. Komponovaniu sa venoval už od gymnaziálnych štúdií (skladby pre klavír a sláčikové nástroje), do slov. hudobnej kultúry prenikol viacerými orchestrálnymi a vokálno-symfonickými skladbami začiatkom 40. rokov. Hlavným ťažiskom jeho práce bola operná tvorba, už jeho prvá oera Juro Jánošík (1953) na libreto Š. Hozu s typickým slov. ľudovým koloritom sa zaradila medzi základné diela slov. národnej opernej tvorby. Popri dominantnej opernej tvorbe skladal aj scénickú hudbu k činohrám uvádzaným v SND, hudbu k hraným filmom i dokumentárnym filmom. Upravoval početné ľudové piesne hlavne pre súbory Lúčnica a SĽUK. Ako dlhoročný pedagóg vychoval viac generácií popredných slov. hudobných skladateľov..

[úprava] Ocenenie

• Za svoju tvorbu dostal najvyššie čs. št. vyznamenania i zahraničné ocenenia (Cena UNESCO, 1985).

[úprava] Dielo

• Beg Bajazid (1955-1956)
• Vzkriesenie (1960-161)
• Hra o láske a smrti (1967-1968)
• Coriolanus (1970-1973)
• Rozsudok (1976-1978)
• Zo života hmyzu (1983-1985)

[úprava] Literatúra

• Reprezentačný biografický lexikón Slovenska

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Jozef Cincík
reportér, fotograf
Narodenie	12. august 1908 Heľpa
Úmrtie	27. február 1982 Rajecké Teplice
Pozri aj Biografický portál

Jozef Cincík (* 12. august 1908, Heľpa - † 27. február 1982, Rajecké Teplice) bol reportér, fotograf.

[úprava] Životopis

Po maturite na Obchodnej akadémii v Martine (1927), bol do roku1939 zamestnaný vo Všeobecnom penzijnom ústave v Bratislave .Tu začal fotografovať. Od roku1932 bol externým fotografistom, neskôr fotoreportér odbočky ČTK v Bratislave. V STK vytvoril prvé profesionálne pracovisko spravodajskej fotografie a bol prvým profesionálnym fotografistom, reportérom.

[úprava] Literatúra

• Dejiny slovenskej fotografie

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Ján Číž
spisovateľ, rozhlasový pracovník, novinár
Narodenie	27. január 1909 Slovenská Ľupča
Úmrtie	27. október 1972 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Ján Číž (* 27. január 1909, Slovenská Ľupča - † 27. október 1972, Bratislava) bol spisovateľ, rozhlasový pracovník, novinár. Pseudonym: J.Ľupčan

[úprava] Rodina

• otec Ján Číž
• matka Zuzana rod. Čiamporová

[úprava] Životopis

Ľudovú školu vychodil v Slov. Ľupči, učiteľský ústav navštevoval 1924-1928 v Banskej Bystrici. Sprvu pôsobil ako učiteľ, od 1945 redaktor Čs. rozhlasu v Bratislave, reportér, hlavný redaktor, 1954-1959 námestník oblastného riad. Čs. rozhlasu na Slovensku, od 1959 vedúci redaktor ČTK. Autor rozhlasových hier, náučných a cestopisných rozhlasových pásiem, najmä mládežníckych, vytvoril biografické pásma o predstaviteľoch našej i svetovej literatúry a vedy. Pre rozhlas zdramatizoval ľud. rozprávky, najmä orientálne, ako aj literárne diela iných autorov. Od 1939 publikoval knižne i časopisecky rozprávky pre deti, z cesty po Číne vznikla knižka rozprávok Pod pagodami. Prispieval do časopisov Ohník, Slniečko, Prameň a i. Spoluautor učebníc pre ľud. školy.

[úprava] Ocenenie

• Roku 1949 laureát št. ceny, 1968 vyznamenaný Za zásluhy o výstavbu, 1972 Cenou Ladislava Sáru

[úprava] Literatúra

• Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Jozef (Zoch) Cochius
včelár, farbiar
Narodenie	1. február 1821 Ľubietová
Úmrtie	25. marec 1872 Ľubietová
Pozri aj Biografický portál

Jozef Cochius (Zoch) (* 1. február 1821, Ľubietová - † 25. marec 1872, Ľubietová) bol včelár, farbiar.

[úprava] Rodina

• otec Jozef Cochius (1798-1867)
• matka Anna rod. Beniačová

[úprava] Životopis

Pôsobil ako farbiarsky majster v Ľubietovej. Do 1883 pokračovateľ včelárskeho chovu po otcovi, vlastník 100 včelstiev; 1868 usporiadal "stoklátové slávnosti". Od 1863 člen MS, podporovateľ slovenského gymnázia v Revúcej.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Martin Čulen
pedagóg, publicista
Narodenie	31. máj 1823 Brodské
Úmrtie	24. január 1894 Čaka
Pozri aj Biografický portál

Martin Čulen (* 31. máj 1823, Brodské - † 24. január 1894, Čaka) bol pedagóg, publicista.

[úprava] Rodina

• otec Štefan Čulen
• matka Katarína rod. Hladíková

[úprava] Životopis

Stredné školy vychodil od roku 1836 v Skalici a v Bratislave, filozofiu študoval v Trnave, od 1845 teológiu na Pázmáneu vo Viedni, kde založil slovanskú knižnicu. Počas revolúcie 1848 vydali naňho zatykač, ušiel do Prahy, kde sa zúčastnil na Slovanskom zjazde. Kaplán vo Veľkých Levároch, rokuk. farár v Čake, od roku 1851 prof. matematiky a fyziky v Banskej Bystrici, od 1859 riaditeľ gymnázia v Satu Mare, 1862-1867 v Banskej Bystrici, 1867 preložený do Levoče. Spoluzakladateľ MS, aktívny účastník národných kultúrnych podujatí. Popredný pedagóg, autor učebníc matematiky pre stredné školy a článkov z oblasti osvetovej práci.

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000
• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Anna Czambelová
lekárka-hematologička
Narodenie	29. marec 1920 Slovenská Ľupča
Úmrtie	26. október 1971 Nitra
Pozri aj Biografický portál

Anna Czambelová (* 29. marec 1920, Slovenská Ľupča - † 26. október 1971, Nitra) bola lekárka-hematologička.

[úprava] Životopis

Študovala na Lekárskej fak. Slov. univerzity v Bratislave, roku 1947 MUDr. Pracovala v Banskej Bystrici a v Trenčíne, v roku 1953-1971 prednostka Krajskej transfúznej stanice v Nitre. Prednášala na odborných seminároch o problémoch hematológie. Spoluatorka publikácie o propagácii darcovstva krvi a odborných štúdií, uverejňovaných v časopisoch Bratislavské lekárske listy a Folia biologica.

[úprava] Literatúra

• Lexikón slovenských žien

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Ján Danko
verejný činiteľ, pedagóg
Narodenie	8. október 1883 Liptovský Mikuláš-Okoličné
Úmrtie	26. január 1948 Liptovský Mikuláš-Okoličné
Pozri aj Biografický portál

Ján Danko (* 8. október 1883, Liptovský Mikuláš-Okoličné - † 26. január 1948, Liptovský Mikuláš-Okoličné) bol verejný činiteľ, pedagóg.

[úprava] Životopis

Pôsobil ako učiteľ, školský inšpektor pre Zvolenskú župu v Banskej Bystrici (1919). Senátor NZ (1923-1935).

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Jozef Daňo
športovec-lyžiar
Narodenie	9. február 1909 Banská Bystrica
Úmrtie	15. apríl 1945 Roháče
Pozri aj Biografický portál

Jozef Daňo (* 9. február 1909, Banská Bystrica - † 15. apríl 1945, Roháče) bol športovec-lyžiar.

Jeho brat Michal Daňo

• sestra Mária Daňová-Sobotová

[úprava] Životopis

Priekopník lyžovania, akrobatického lyžovania na Slovensku, účastník domácich i zahraničných súťaží, neskôr chatár na Ťatliakovej chate. Jeden z najlepších lyžiarov v Banskej Bystrici (20. a 40.roky 20.stor.). Pretekal v zjazdových disciplínach a v alpskej kombinácii za LO YMCA Banská Bystrica, SKI-klub Banská Bystrica, neskôr KSTL Banská Bystrica. Účastník 10.majstrovstiev ČSR v lyžovaní v Banskej Bystrici (1934), zaradený do širšej nominácie v príprave na Zimné

olympijské hry v Garmisch-Partenkirchene (1936), účastník 4. majstrovstiev Slovenského štátu v lyžovaní vo Vysokých Tatrách (1943) a iných súťaží.

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Ján Dérer
pedagóg, publicista, evanjelický kňaz
Narodenie	1. október 1847 Slovenské Pravno
Úmrtie	27. august 1904 Velký Lom
Pozri aj Biografický portál

Ján Dérer (* 1. október 1847, Slovenské Pravno - † 27. august 1904, Velký Lom) bol pedagóg, publicista, evanjelický kňaz. Pseudonym: Ján Darov, Horniak, Sokol

[úprava] Rodina

• otec Jozef Dérer
• matka Zuzana rod. Paulínyová

[úprava] Životopis

Základnú školu navštevoval v Slov. Pravne a v Kremnici, strednú školu v Banskej Bystrici a v Banskej Štiavnici, roku 1867 maturoval. Teológiu študoval v Prešove a v Baseli. Od roku 1872 prof. slov. gymnázia v Revúcej, 1873-1875 v Martine, neskôr evanjelický farár v Sučanoch, od roku1876 evanjelický farár vo Veľkom Lome. Autor článkov o mravnej výchove a šk. disciplíne; publikoval básne, kázne, recenzie a listy v Cirk. listoch, Dennici, Nár. novinách, Slov. novinách, v časopise Korouhev na Sione. Roku 1876 redigoval v Sučanoch cirk.-škol. časopis Sion.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Ladislav Dérer
lesný inžinier, lesnícky odborník
Narodenie	15. december 1898 Liptovský Peter
Úmrtie	16. jún 1971 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Ladislav Dérer (* 15. december 1898, Liptovský Peter - † 16. jún 1971, Bratislava) bol lesný inžinier, lesnícky odborník.

[úprava] Životopis

Pochádzal z učiteľskej rodiny. Roku 1916 maturoval na gymnáziu v Bratislave, od roku 1919 študoval na lesníckom odd. ČVUT v Prahe, roku 1924 Ing., roku 1948 vysokošk. prof. Pracoval na txačnom odd. Riaditeľstva Štátnych lesov v Banskej Bystrici, neskôr ako vysokoškolský profesor prednášal na Vysokej škole poľnohosp. a les. inžinierstva v Košiciach, od roku 1952 aj na VŠLD vo Zvolene. Vedecký pracovník Katedry svetového lesníctva a drevárstva VŠLD vo Zvolene. Lesný odborník v porastovom hospodárení, zavádzal pokrokové metódy do ťažby a zužitkovania dreva. Zaoberal sa sociologickými prieskumami v lesnom hospodárstve. Autor vysokoškolských učebníc, vydával lesnícke a drevárske príručky. Odborné články uverejňoval

 v časopisoch Les, Poľana a i.

[úprava] Ocenenie

• Vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1939; Radom SNP II.tr.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

= Jozef Dlugopolský =

Jozef Dlugopolský
rímskokatolícky kňaz, publicista, ľudovýchovný pracovník
Narodenie	11. august 1890 Turčiansky Peter
Úmrtie	14. máj 1956 Kláštor pod Znievom
Pozri aj Biografický portál

Jozef Dlugopolský (* 11. august 1890, Turčiansky Peter - † 14. máj 1956, Kláštor pod Znievom) bol rímskokatolícky kňaz, publicista, ľudovýchovný pracovník.

[úprava] Rodina

• otec Jozef Dlugopolský
• matka Sidónia rod. Mešková

[úprava] Životopis

Teológiu študoval v Banskej Bystrici, roku 1913 vysvätený za kňaza. Rokuk. kaplán v Čiernom Balogu a i., neskôr profesor na dievčenskom gymnáziu a Št. učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Autor článko nábožensko-filozofického, pedagogického a osvetovo-výchovného zamerania. V časopise kultúra sformuloval požiadavku na vytvorenie slov. hudobného časopisu a nastolil otázku slovenskej hudobnej bibliografie.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

= Augustín Doležal =

Augustín Doležal
evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ, pedagóg
Narodenie	27. marec 1737 Skalica
Úmrtie	23. marec 1802 Sučany
Pozri aj Biografický portál

Augustín Doležal (* 27. marec 1737, Skalica - † 23. marec 1802, Sučany) bol evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ, pedagóg.

[úprava] Rodina

• otec Ján Doležal
• matka Alžbeta rod. Mandelíková

[úprava] Životopis

Študoval v Kremnici, Poprade, v roku 1750-1754 v Banskej Bystrici, v Modre a v Bratislave, od roku 1760 na univerzite v Aldorfe. Od roku 1762 učiteľ a rektor v Necpaloch, od roku 1767 kazateľ v Hybiach, od roku 1783 v Sučanoch. Literárne začal pôsobiť v Altdorfe, pod vplyvom osvietenských racionalistických prúdoch. Autor veršovanej dialogickej skladby, v ktorej podal svoj názor na otázku viery a vykreslil obraz súčasného sveta.

[úprava] Dielo

• Pamětná celému světu tragoedia, anebožto veršované vypsání žalostného prvních rodičů pádu..., Skalica roku 1791

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Alexander Dubček

Alexander Dubček
politik, štátnik
Narodenie	27. november 1921 Uhrovec
Úmrtie	7. november 1992 Praha
Pozri aj Biografický portál

Alexander Dubček (* 27. november 1921, Uhrovec - † 7. november 1992, Praha) bol Pochov.: [[Bratislava politik, štátnik.

[úprava] Rodina

• otec štefan Dubček
• matka Pavla rod. Kobidová

[úprava] Životopis

Účastník ilegálnej činnosti, protifašistického odboja a SNP. Člen a fukcionár straníckych orgánov, v roku 1953-1955 vedúci tajomník Krajského výboru KSS v Banskej Bystrici. Tajomník a 1. tajomník ÚV KSČ. Stál na čele obrodného procesu (1968- 1969), v období normalizácie politicky prenasledovaný (1970), takmer 20 rokov žil v domácej izolácii. Po roku 1989 sa vrátil do politického a verejného života; predseda Federálneho zhromaždenia ČSFR (december 1989-1992), predseda a poslanec Sociálnodemokratickej strany Slovenska. Nositeľ viacerých štátnych a medzinárodných vyznamenaní. Čestný doktor politických vied uviverzity v Bologni. Publikoval politické prejavy, úvahy o slov. národných dejinách, články a rozhovory, zanechal pamäti, ktoré vyšli posmrtne pod názvom Nádej zomiera posledná.

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] František Fackenberg

František Fackenberg
architekt
Narodenie	20. jún 1904 Viedeň
Úmrtie	2. apríl 1972 Bojnice
Pozri aj Biografický portál

František Fackenberg (* 20. jún 1904, Viedeň - † 2. apríl 1972, Bojnice) bol architekt.

[úprava] Rodina

• otec František Fackenberg
• matka Karla rod. Štroufová

[úprava] Životopis

R. 1930 absolvoval VUT v Brne. Projektant stavebnej spoločnosti, pracovník firmy Baťa, po roku 1945 Krajského strediska pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici. Významne sa pričinil o zmapovanie hist. architektúry Stredoslovenského kraja, reštaurovanie Bojnického zámku a i. Autor koncepcie Zoologickej záhrady v Bratislave.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Vladimír Fajnor

Vladimír Fajnor
politik, právnik
Narodenie	23. október 1875 Senica
Úmrtie	5. január 1952 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Vladimír Fajnor (* 23. október 1875, Senica - † 5. január 1952, Bratislava) bol politik, právnik.

[úprava] Rodina

• otec Štefan Fajnor
• matka Emília rod. Jurenková
• brat Dušan Fajnor

[úprava] Životopis

  Od roku 1885 študoval na gymnáziu v Hradci Králové, v Uh. Hradišti, v Banskej Bystrici, v Rimavskej Sobote, do 1893 v Soprone, právo na univerzitách v Berlíne a Budapešti, 1900 JUDr., 1922 doc., 1936 univ. prof. V roku 1901-1918 advokát  vo Zvolene, 1918-1919 zvolenský župan v Banskej Bystrici, 1919-1930 prezident súdnej tabule v Bratislave, 1931-1939 prezident Najvyššieho súdu ČSR v Brne, v úradníckej vláde Černého 1920-1921 minister pre zjednotenie zákonov a organizáciu  správy, v úradníckej Syrového vláde 1938, minister spravodlivosti a správca Min. pre zjednotenie zákonov a organizáciu správy, 1945 zástupca ČSR pri Stálom medzinár. súde v Haagu. Patril medzi národne uvedomelých študentov, politicky sa  zblížil najmä -> M. Hodžom. Počas pôsobenia vo Zvolene redaktor Zvolenských novín a zakladateľ zvolenských finančných ústavov. Pozoruhodnú úlohu v povojnových rokoch zohral pri konsolidácii čs. práva, v rozvoji slov. právnickej tlače a  terminológie. Autor resp. spoluautor právnického slovníka, monografických prác, štúdií a článkov v odborných časopisoch. Spoluzakladateľ a 1920-1936 redaktor Právneho obzoru, prispieval i do ďalších slov. a čes. časopisov a novín 

. Spoluzakladateľ, 1920-1936 predseda Právnickej jednoty na Slovensku, člen Učenej spoločnosti Šafárikovej, univerzitný profesor Právnickej fak. UK v Bratislave.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Mikuláš Ferjenčík

Mikuláš Ferjenčík
hutnícky odborník
Narodenie	19. november 1859 Jelšava
Úmrtie	29. september 1912 Ózd
Pozri aj Biografický portál

Mikuláš Ferjenčík (* 19. november 1859, Jelšava - † 29. september 1912, Ózd) bol hutnícky odborník.

[úprava] Rodina

• otec Daniel Ferjenčík
• matka Pavlína rod. Remeníková

[úprava] Životopis

Študoval na strednej škole v Banskej Štiavnici, od 1883 na technike vo Viedni, do 1887 hutníctvo na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Praktikant v Brezne, neskôr asistent na banskoštiavnickej akadémii, od 1890 banský inžinier v Resite, vo Zvolene, od 1896 v Ózde. Hutnícky odborník, organizátor výroby, autor technických zlepšení, o.i. martinských pecí, čím sa docielila vyššia kvalita vyrobenej ocele.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Margita Figuli

Margita (vl.m. Margita Šusterová) Figuli
spisovateľka, spisovateľka pre deti a mládež, prekladateľka
Narodenie	2. október 1909 Vyšný Kubín
Úmrtie	27. marec 1995 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Margita Figuli (vl.m. Margita Šusterová) (* 2. október 1909, Vyšný Kubín - † 27. marec 1995, Bratislava) bola spisovateľka, spisovateľka pre deti a mládež, prekladateľka. Pseudonym: Morena, Oľga Morena

[úprava] Životopis

Gymnaziálne štúdiá začala v Dolnom Kubíne, no maturovala na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici (1924-1928). Po maturite pracovala ako anglická korešpondentka v Tatra banke, neskôr sa venovala len literárnej činnosti. V rámci študijného pobytu vystúpila s ukážkou pripravovaného románu Vlci v dolinách v Národnom dome v Banskej Bystrici (4. apríla 1951). Predstaviteľka naturizmu, autorka próz s výrazným sociálnym a etickým podtextom, v tematickej rovine využivajúca legendické, mýtické a rozprávkové prvky. Autorka románov, noviel a rozprávok pre deti a mládež. Sporadicky sa venovala publicistike a prekladom z češtiny.

[úprava] Ocenenie

• Národná umelkyňa

[úprava] Dielo

• Uzlík tepla (1936)
• Olovený vták (1941)
• Tri gaštanové kone (1942)
• Babylon 1.-2. (1946)
• Zuzana (1949)

• Mladosť (1956)
• Ariadnina niť (1964)
• Víchor v nás (1974)
• libreto k baletu Šimona Jurovského Rytierska balada ((1959)
• rozhlasová hra Sen o živote alebo Život Shelleyho (1942)
• lyricko-epická veršovaná skladba Balada o Jurovi Jánošíkovi (1980)

[úprava] Literatúra

• Slovník slovenských spisovateľov
• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ján Fischer

Ján Fischer
pedagóg, fyzik
Narodenie	5. máj 1905 Martin
Úmrtie	4. február 1980 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Ján Fischer (* 5. máj 1905, Martin - † 4. február 1980, Bratislava) bol pedagóg, fyzik.

[úprava] Životopis

Po štúdiách výpomocný učiteľ na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici (od 1942). Počas SNP pracovník Povereníctva školstva v Banskej Bystrici (1944). V roku 1944-1945 stredoškolský profesor na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici, v roku 1945- 1946 profesor na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Zakladateľ slovenskej teoretickej fyziky. Riešil problém interakcie žiarenia s atómami, menovite fotoefekt a Comptonov jav. Autor skrípt, spoluautor odborných článkov.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník
• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ladislav Fodor

Ladislav (pôv. Majerhofer) Fodor
matematik
Narodenie	25. jún 1855 Skalica
Úmrtie	17. august 1924 Sopron
Pozri aj Biografický portál

Ladislav Fodor (pôv. Majerhofer) (* 25. jún 1855, Skalica - † 17. august 1924, Sopron) bol matematik.

[úprava] Rodina

• otec Ján Majerhofer
• matka Františka rod. Fodorová

[úprava] Životopis

  Do 1873 študoval na strednej škole v Bratislave, potom na vysokých školách technických v Budapešti a vo Viedni, na univerzite v Cluji, 1883 PhDr. Od 1878 stredošk. prof. matematiky a deskriptívnej geometrie na gymnáziu v Banskej  Bystrici. Od 1887 vedúci katedry deskriptívnej na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Autor, resp. spoluautor učebníc geometrie. Propagátor medzinár. vedeckej spolupráce v exaktných vedách i v lesníctve a baníctve.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ján Francisci

Ján Francisci
hudobný skladateľ, organista
Narodenie	14. jún 1691 Banská Bystrica
Úmrtie	27. apríl 1758 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Ján Francisci (* 14. jún 1691, Banská Bystrica - † 27. apríl 1758, Banská Bystrica) bol hudobný skladateľ, organista.

[úprava] Rodina

• otec Juraj Francisci
• matka Katarína Francisciová

[úprava] Životopis

Študoval na gymnáziu (u -> J. Pilárika a -> M. Bela), hudbu u otca a u J. Karchuta a M. Tomašiho v Banskej Bystrici. V roku 1709-1721 kantor a regenschori evanjelickýa.v. cirkvi v Banskej Bystrici, od 1733 cestoval po Európe, 1733-1735 organista a správca chóru v Bratislave, od 1737 organista v Banskej Bystrici. V hudobnej teórii a kompozícii samouk. Roku 1725 sa stretol v Lipsku s J.S. Bachom. Autor árie pri príležitosti rozlúčky -> Mateja Bela s Banskou Bystricou (1714), 1735 venoval skladbu banskobystrickej evanjelický cirkvi. Napísal aj rkp. príručku Úvod do generálneho basu (Introductio in Generalem Bassum).

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ján Fuchs

Ján Fuchs
pedagóg
Narodenie	9. september 1816 Banská Bystrica
Úmrtie	7. december 1874 Zvolen
Pozri aj Biografický portál

Ján Fuchs (* 9. september 1816, Banská Bystrica - † 7. december 1874, Zvolen) bol pedagóg.

[úprava] Rodina

• otec Andrej Fuchs
• matka Zuzana rod. Bučanová

[úprava] Životopis

  Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na lýceu v Banskej Štiavnici. Pomocný učiteľ v Banskej Bystrici-Radvani, od 1840 učiteľ, od 1861 riaditeľ evanjelický cirk., neskôr obecných škôl vo Zvolene. Autor učebnice fyziky a metodológie  vyučovania , v kt. zhrnul svoje skúsenosti z praxe, ďalej článkov so šk. tematikou v čsp. Evanjelik (1863-1865). Zaoberal sa aj problematikou dievčenských škôl, prívrženec prouhorskej vlasteneckej výchovy. Autor divadelných hier v  biblickej  češtine, podaných na úrovni konverzačných cvičení. Z nemčiny preložil a zveršoval výber z gr. bájí.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Štefan Furdek

Štefan Furdek
redaktor, spisovateľ
Narodenie	2. september 1855 Trstená
Úmrtie	18. január 1915 Cleveland
Pozri aj Biografický portál

Štefan Furdek (* 2. september 1855, Trstená - † 18. január 1915, Cleveland) bol redaktor, spisovateľ. Pseudonym: Blahoslav Tatranský, Trstenský

[úprava] Rodina

• otec Štefan Furdek
• matka Mária rod. Stopková

[úprava] Životopis

  Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, do 1875 v Nitre, na teol. fak. v Budapešti (prerušil), 1877-1879 klasickú filológiu na čes. univerzite v Prahe, 1879-1882 teológiu. Učiteľ v Strážnici, 1882 rokuk kaplán, od 1883 farár v Clevelende 

(Ohio). Vedúci činiteľ slov. organizácií v USA, založil fond na podporu nár. života na Slov. a organizoval protestné zhromaždenia amer. Slovákov a ostatných Američanov proti národnostnému útlaku Slovákov v Uhorsku. Jeho org. práca bola poznačená katolicizmom. Autor aktuálnych národnopolitických a náboženských článkov, krátkych próz a básní s tematikou života amer. Slovákov. Zaslúžil sa o rozvoj slov. škôl v USA a napísal pre ne niekoľko učebníc a čítaniek. Pre žiakov 1. tr. ľud. školy zostavil stroj na vyučovanie čítania a rátanie, 1900 si ho dal patentovať. Roku 1893 spoluzaklad., 1893-1894 predseda MS v USA, 1906 zakladateľ a prvý predseda Slov. ligy v USA. Vydával a redigoval týzdenník a kalendár Jednota, zábavný týždenník Šíp a náboženský mesačník Viera.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ján Futák

Ján Futák
botanik
Narodenie	13. január 1914 Turová
Úmrtie	7. júl 1980 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Ján Futák (* 13. január 1914, Turová - † 7. júl 1980, Bratislava) bol botanik.

[úprava] Rodina

• otec Štefan Futák
• matka Anna rod. Korvínová

[úprava] Životopis

  Študoval na reálnom gymnáziu vo Zvolene, v Banskej Bystrici (1928-1932), na teolog. a zároveň (1932-1937) na Prírodoved. fak. univerzity v Strassburgu. Roku 1934 RNDr., 1947 doc., 1961 CSc. Sprvu kaplán v Krupine, 1937-1940 duchovný slov.  vysťahovalcov vo Francúzsku. Postupne demonštrátor, asistent a doc. Botanického ústavu Prírodovedeckej fak. UK v Bratislave, kde aj externe prednášal, 1967 hosťujúci prof. univerzity v Strassbourgu. Záujem o botaniku u neho vzbudil  riaditeľ banskobystrického gumnázia prof. -> J. Roubal, tu začal publikovať aj svoje prvé práce. Odborník na taxonómiu vyšších rastlín, pedagóg a ochranca prírody o.i. venoval pozornosť prenikaniu teplomilnej vegetácie údolím Hrona cez 

južne orientované svahy na území Banskej Bystrice. Autor a spoluautor niekoľkých knižných prác, štúdií v domácich i zahraničných časopisoch. Priekopník vydávania botanickej bibliografie, historik a populizátor botaniky. Nositeľ viacerých vyznamenaní.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ondrej Gábor

Ondrej (značka: -gr-) Gábor
vysokoškolský pedagóg, matematik
Narodenie	30. január 1922 Breznička
Úmrtie	27. august 1998 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Ondrej Gábor (značka: -gr-) (* 30. január 1922, Breznička - † 27. august 1998, Banská Bystrica) bol vysokoškolský pedagóg, matematik.

[úprava] Životopis

Absolvoval Učiteľský ústav v Banskej Bystrici (1941). Vysokoškolský pedagóg na Pedagogickom inštitúte, neskôr na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici (1960-1991), vedúci Katedry matematiky (1981-1984). Zaoberal sa teóriou vyučovania matematiky so zameraním na základnú školu. Výsledky publikoval v odborných časopisoch, prednášal na domácich i zahraničných konferenciách. Spoluautor vysokoškolských učebníc. Ochotnícky herec Divadelného súboru A. Sládkoviča v Banskej Bystrici (1940-1943). Dve sezóny vystupoval ako hosť v opernom súbore DJGT v Banskej Bystrici (1961-1963). Člen výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Banskej Bystrici. Nositeľ viacerých pedagogických vyznamenaní.

[úprava] Dielo

• Teória vyučovania matematiky
• Metodika riešenia dôkazových úloh v geometrii

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Cyril Gallay

Cyril Gallay
pedagóg, spisovateľ, prekladateľ
Narodenie	13. marec 1857 Ratková
Úmrtie	18. marec 1913 Senica-Čáčov
Pozri aj Biografický portál

Cyril Gallay (* 13. marec 1857, Ratková - † 18. marec 1913, Senica-Čáčov) bol pedagóg, spisovateľ, prekladateľ.

[úprava] Rodina

• otec Daniel Gallay
• matka Amália rod. Černoková

[úprava] Životopis

Študoval na gymnáziu v Revúcej a roku 1876 na preparandii v Lučenci. Roku 1875 učiteľ v Banskej Bystrici-Radvani, 1876-1909 v Čáčove. Autor poézie v ducho generácie Napredu, publikoval najmä v časopise Orol. Venoval sa aj dramatickej a prekladovej tvorbe. Pôvodnú i preloženú literatúru pre deti publikoval v časopisoch Včelka, Noviny mladých, Zornička, pedagogické úvahy v časopise Dom a škola. Publikoval i dialektologické výskumy ratkovského a senického nárečia.

[úprava] Dielo

• Slzy osudu, Praha roku 1882
• Úhrabky deje- a národopisné, Senica roku 1911

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Igor Gallo

Igor Gallo
spisovateľ, básnik, publicista, prozaik
Narodenie	13. apríl 1936 Ondrej nad Hronom (Brusno)
Pozri aj Biografický portál

Igor Gallo (* 13. apríl 1936, Ondrej nad Hronom (Brusno)) je spisovateľ, básnik, publicista, prozaik.

[úprava] Životopis

Absolvoval gymnázium v Brezne (maturoval roku 1954), potom v roku 1954-1959 študoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fak. UK. Po štúdiách pôsobil stále v Bratislave : 1959-1962 literárny redaktor Čs. rozhlasu, 1962-1963 redaktor v Slov. knihe, 1963-1967 v týždenníku Kultúrny život, po jeho zastavení, 1968-1995 redaktor v denníkoch Ľud neskôr Čas a Nový čas, od 1995 na invalidnom dôchodku. Venuje sa básnickej a prozaickej tvorbe, kritickej a recenznej publicistike. V periodikách publikoval stovky novinárskych glos, recenzií a úvah o literatúre, divadle i o výtvarnom umení, venoval sa aj prekladaniu ruskej, ukrajinskej, poľskej i nemeckej poézie.

[úprava] Dielo

• Tvárou k príchodu (1963)
• Spaľovanie (1967)
• Prinavrátený čas (1981)
• Človek medzi ľuďmi (1988)
• Pastorále (1988)
• Medzi nami občanmi (1991)
• Dobre osolené, vládou neschválené (1993)
• Bosé nohy (1980)
• Láska padá do Hrona (1983)
• Holuby nesú smrť (1996)

[úprava] Literatúra

• Slovník slovenských spisovateľov

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ján Gallo

Ján Gallo
športovec
Narodenie	1. január 1911 Banská Bystrica
Úmrtie	1971 Slovensko
Pozri aj Biografický portál

Ján Gallo (* 1. január 1911, Banská Bystrica - † 1971, Slovensko) bol športovec.

[úprava] Životopis

Športovec, atlét, bežec na dlhé trate, maratónec

[úprava] Literatúra

• 100 rokov organizovanej atletiky na Slovensku
• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Miloš Gosiorovský

Miloš (kr.m. Vlado) Gosiorovský
historik
Narodenie	28. máj 1920 Martin
Úmrtie	17. november 1978 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Miloš Gosiorovský (kr.m. Vlado) (* 28. máj 1920, Martin - † 17. november 1978, Bratislava) bol historik.

[úprava] Rodina

• otec Ján Gosiorovský
• matka Anna Mária rod. Schmögnerová

[úprava] Životopis

  Vyučil sa za murára a sprvu pracoval ako príležitostný robotník robotník. Po oslobodení pôsobil v stranníckych a verejných funkciách, v roku 1949-1951 riaditeľ Ústavu Slov. národného povstania v Banskej Bystrici, od 1953 prednášal  históriu na Filozofickej fak. UK v Bratislave (1951 univ. prof.). Vedúci predstaviteľ a organizátor marxistickej historiografie na Slov. i v ČSR, budovateľ jej inštitúcií. Zaoberal sa najmä problematikou robotníckeho hnutia, KSS a KSČ,  komunistického odboja počas 2. svetovej vojny a národnostnými otázkami. Autor a spoluautor viacerých monografií, početných štúdií publikovaných v čs. i zahraničných periodikách, prednášal v bývalom Sovietskom zväze i v ďalších  socialistických krajinách, účastník svetových kongresov (Stockholm, Viedeň, Moskva a i.). Priamy účastnik protifašistického odboja a SNP. Nositeľ viacerých vyznamenaní.

[úprava] Ocenenie

• Roku1952 odmenený štátnou cenou, 1972 cenou SAV, 1961 bronzovou medailou M.V.Lomonosova, striebornou medailou UK

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Bohuslav Graca

Bohuslav Graca
historik, publicista
Narodenie	5. január 1925 Horná Lehota
Úmrtie	24. apríl 1976 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Bohuslav Graca (* 5. január 1925, Horná Lehota - † 24. apríl 1976, Bratislava) bol historik, publicista.

[úprava] Rodina

• otec Viliam Graca
• matka Emília rod. Slivková

[úprava] Životopis

  Vychodil ľud. školu v Hornej Lehote, do 1945 študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, 1945-1946 históriu na KU v Prahe, 1946-1947 na UK v Bratislave, 1947-1952 na Št. univerzite v Leningrade. Vedecký tajomník odbočky Čs.-sov. inštitútu, vedúci Katedry dejín KSČ a čs. dejín Ústrednej straníckej školy ÚV KSS, riaditeľ Ústavu dejín KSS, tajomník ÚV KSS v Bratislave, od 1970 pracovník bratislavskej pobočky vojenských dejín Slov. Vojenského hist. ústavu v Prahe. Jeho   svetonázor sa formoval v rodine, rozvíjal sa pod vplyvom E. Gwerka a -> A. Göllnerovej-Gwerkovej, kt, ovplyvnila jeho záujem o históriu. Účastník ilegálneho boja banskoštiavnickych študentov, spolupracoval s partizánskou brigádou. Po  skončení štúdia pôsobil v ideologickej oblasti. Ako historik sa venoval najmä problematike protifašistického národnooslobodzovacieho boja vrcholiaceho v SNP. Prispieval do novín a časopisov. Nositeľ vyznamenaní.

[úprava] Dielo

• Slovenské národné povstanie, Martin roku 1954 (spoluautor)
• 14. marec 1939, Bratislava roku 1959
• Dějinná křižovatka, Praha roku 1964 (spoluautor)
• Príprava a priebeh SNP, Bratislava roku 1964
• Slovenské národné povstanie - prameň sily, Bratislava roku 1964 (spoluautor)

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Andrej Grega

Andrej Grega
pedagóg, fyzik
Narodenie	2. september 1920 Koprivnica
Úmrtie	4. január 1997 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Andrej Grega (* 2. september 1920, Koprivnica - † 4. január 1997, Banská Bystrica) bol pedagóg, fyzik.

[úprava] Životopis

Organizátor a riadiaci pracovník doma i v zahraničí. Spoluzakladal a pôsobil va Vyššej pedagogickej škole v Banskej Bystrici, neskôr Pedagogickej fakulte, naposledy na Fakulte prírodných vied UMB v Banskej Bystrici (spolu takmer 30 rokov). Autor viacerých publikovaných štúdií, recenzií, metodických článkov z oblasti vyučovania kvantovej mechaniky, atómovej a jadrovej fyziky, spoluautor vysokoškolskej učebnice Matematika pre fyzikov.

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] regor

regor
zlatník
Narodenie	Slovensko
Pozri aj Biografický portál

regor (* Slovensko) je zlatník.

[úprava] Životopis

Zlatník v Banskej Bystrici (spomínaný 1480-1493, v meste pracoval už skôr).

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000
• Zlatníctvo na Slovensku

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Jozef Gregor Tajovský

Jozef Gregor (vl.m. Jozef Gregor) Tajovský
spisovateľ, dramatik, publicista
Narodenie	18. október 1875 Tajov
Úmrtie	20. máj 1940 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Jozef Gregor Tajovský (vl.m. Jozef Gregor) (* 18. október 1875, Tajov - † 20. máj 1940, Bratislava) bol Pochov.: [[Tajov spisovateľ, dramatik, publicista. Pseudonym: Greško, Grigorievič, Izäslav, Jano z Dohnian, Jozef Slovák, Kaprál. M.Žiarsky, Podsokolovský

[úprava] Rodina

• otec František Alojz Gregor
• matka Anna rod. Grešková
• manželka Hana Gregorová

[úprava] Životopis

  Ľudovú školu vychodil v Tajove, študoval na meštianskej škole v Banskej Bystrici (1886-1889), na Učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom (1889-1893), na Obchodnej akadémii v Prahe (1898-1900). V roku 1893-1894 učiteľ v Banskej Bystrici, v Hornej Lehote a v Kolároviciach, 1895-1898 v Dohňanoch, v Lopeji, v Pohorelej a v Banskej Bystrici-Podlaviciach, 1900 úradník Tatrabanky v Trnave, 1901-1904 v Martine, aj spoluredaktor Ľud. novín, 1904-1910 účtovník Ľud. banky v Nadlaku, 

1910-1912 vedúci Tatrabanky v Prešove, 1912 tajomník Slov. nár. strany, 1914 redaktor Nár. hlásnika v Martine, 1920-1925 vedúci umiestňovacej kancelárie čs. legionárov v Bratislave. Roku 1915 narukoval na východný front, kde prebehol do ruského zajatia, 1916 sa zapojil do čs. zahraničného odboja v Rusku, 1917 vstúpil do čs. légií, 1919 sa cez USA vrátil na Slov. Od vstupu do slov. politiky a verejného života ako hlasista i prúdista, neskôr čelný predstaviteľ Slov. nár. strany podporoval čechoslovakistické tendencie. Od roku 1925 sa venoval výlučne literárnej činnosti. Autor druhej vlny slov. literárneho realizmu s bohato diferencovaným dielom, v ktorom prejavil soc. cítenie a postavil sa proti zosviatočňovaniu života ľudu.Objavil konflikty, vznikajúce z vplyvu vlastníctva na človeka, zaznamenával bohatý vnútorný život prostých ľudí. Jeho dramatické práce tvoria organickú súčasť repertoára slov. profesionálnych i ochotníckych div. Venoval sa aj publicistike, početným príspevkami a článkami prispieval do periodickej tlače, autor politických a informačných brožúr. Prekladal z ruskej lit. Člen výberu Spolku slov. umelcov, Spolku slov. spisovateľov. Nositeľ št. ceny (1934).

[úprava] Pamiatky

• hrob s náhrobníkom (akad. sochár Š. Belohradský, 1961) a Pamätný dom J. Gregora-Tajovského v Tajove (1968);
• pamätné tabule v Bratislave, v Dohňnoch a v Lopeji;
• literárna pozostalosť v LAMS;

• Divadlo J.G. Tajovského vo Zvolene;
• názvy ulíc v slov. mestách

[úprava] Dielo

• Omrvinky, Ružomberok, roku 1897
• Z dediny, Banská Bystrica roku 1897
• Smutné nôty, Budapešť roku 1907
• Besednice, Ružomberok roku 1904
• Spod kosy, Budapešť roku 1910
• Tŕpky, Ružomberok roku 1911
• Rozprávky o čs. légiách v Rusku, Bratislava roku 1920
• Sľuby, Ružomberok roku 1898
• Ženský zákon, Ružomberok roku 1901
• Nový život, Martin roku 1909
• Tma, Martin roku 1912
• Smrť Ďurka Langsfelda, Martin roku 1923
• Statky zmätky a iné, Bratislava roku 1973
• Výber z diela, Bratislava roku1953
• Pastierča, Bratislava roku 1972

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Hana Gregorová

Hana (pôv. Anna Božena Lilgová) Gregorová
spisovateľka, divadelná ochotníčka, kultúrna pracovníčka
Narodenie	30. január 1885 Martin
Úmrtie	11. december 1958 Praha
Pozri aj Biografický portál

Hana Gregorová (pôv. Anna Božena Lilgová) (* 30. január 1885, Martin - † 11. december 1958, Praha) bola Pochov.: [[Tajov spisovateľka, divadelná ochotníčka, kultúrna pracovníčka.

[úprava] Rodina

• otec Ján Lilge
• matka Mária rod. Jamnická
• manžel Jozef Gregor-Tajovský

[úprava] Životopis

V roku 1903-1906 hrávala ochotnícke divadlo v Slov. spevokole v Martine. Účinkovala prevažne v hrách slov. autorov. Počas krátkeho pôsobenia v rumunskom Nadlaku (1907-1910) stvárnila plastickú postavu matky v rovnomennej hre -> J.G. Tajovského, ktorý ju aj režíroval (1908). Preložila aktovku A.P. Čechova Pytačky, ktorú Tajovský nacvičil s nadlackým Ľud. kruhom (1909). Po 1918 sa k div. práci nevrátila. Po celý život sa aktívne zúčastňovala na kult. a osvet. práci, bojovala v ženskom hnutí, po 1945 pracovala v mierovom hnutí. V lit. činnosti sa venovala postaveniu ženy v spoločnosti, sociálnej problematike a tvorbe pre deti.

[úprava] Literatúra

• Encyklopédia dramatických umení Slovenska

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Edmund Gwerk

Edmund Gwerk
maliar
Narodenie	15. február 1895 Žiar nad Hronom
Úmrtie	4. december 1956 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Edmund Gwerk (* 15. február 1895, Žiar nad Hronom - † 4. december 1956, Bratislava) bol Pochov.: [[Banská Bystrica maliar.

[úprava] Rodina

• otec Michal Gwerk
• matka Jozefína rod. Uhrová
• manželka Alžbeta rod. Göllnerová

[úprava] Životopis

Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, na VŠVU v Budapešti, na AVU v Prahe, dejiny umenia na filozofickej fak. UK v Bratislave. Absolvoval študijné pobyty vo Viedni, v Mníchove, v Berlíne, v Paríži, v Ríme a vo Florencii. V roku 1932-1938 maliar v Bratislave, od roku 1938 žil v Banskej Štiavnici. Maľoval portréty, figurálne a najmä krajinárske diela s námetmi Banskej Štiavnice a okolia. Účastník protifašistického hnutia aj príprav SNP. Významený predstaviteľ slov. maliarstva v medzivojnovom a povojnovom období. Zanechal aj množstvo článkov, prednášok, denníkových záznamov, korešpondencie. Veľkú pozornosť venoval záchrane pamiatok v Banskej Štiavnici. Jeho diela sú v SNG a v galériách viacerých slov. miest.

[úprava] Pamiatky

• autoportréty (oleje, 1920, SNG), súkromný majetok, 1928 SNG

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ján Halaj

Ján Halaj
pedagóg
Narodenie	21. január 1914 Zolná
Pozri aj Biografický portál

Ján Halaj (* 21. január 1914, Zolná) je pedagóg.

[úprava] Životopis

  Štúdium na Učiteľskom ústave v Lučenci absolvoval roku 1934, na Pedagogickej fak. UK v Bratislave roku 1949, na Prírodoved. fak Vysokej školy pedagogickej v Bratislave roku 1955, roku 1974 CSc. Pôsobil na viacerých školách, od roku 1965 na  Pedagogickej fak. Banskej Bystrici. Venoval va výchove detí, mladeže i dospelých. Autor viacerých prác z oblasti pedagogiky, štúdií a článkov z oblasti hudby, ochrany životného prostredia. Dlhoročný dirigent Robotníckeho spevokolu  vo Zvolene.

[úprava] Ocenenie

• Čs.medaila Za chrabrosť (1946), zaslúžilý pracovník kultúry (1979)

[úprava] Dielo

• Úvod do pedagogiky, Banská Bystrica roku 1971
• Základy socialistickej pedagogiky, Banská Bystrica roku 1975
• Výchova k ochrane prírody, Bratislave roku 1976
• Teória a metodika začiatočného čitania a písania, Banská Bystrica roku 1979

[úprava] Literatúra

• Pedagogická encyklopédia Slovenska

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Martin Hamuljak

Martin Hamuljak
úradník, redaktor, vydavateľ, kultúrny pracovník
Narodenie	19. apríl 1789 Jasenica
Úmrtie	31. marec 1859 Námestovo
Pozri aj Biografický portál

Martin Hamuljak (* 19. apríl 1789, Jasenica - † 31. marec 1859, Námestovo) bol úradník, redaktor, vydavateľ, kultúrny pracovník.

[úprava] Rodina

• otec Martin Hamuljak
• matka Katarína rod. Vrljaková

[úprava] Životopis

Základné školy vychodil 1795-1798 v Námestove, 1799-1804 študoval na gymnáziu v Budíne, 1804-1806 filozofiu v Egeri, 1812 zložil odborné skúšky na Právnickej akadémii v Bratislave, 1822-1823 advokátske a odborné skúšky v Budíne. Od roku 1807

pôsobil v rôznych úradníckych funkciách, v roku 1848-1850 člen vládnych komisií v Bratislave, v Košiciach a v Budíne. Od začiatku 20. rokov 19. stor. účinkoval v nár.-kult., organizačnej a literárnej oblasti ako vedúca osobnosť ml. bernolákovskej generácie sústredenej v Budíne a v Pešti. Zakladateľ spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej. Zúčastňoval sa na vydávaní a rozširovaní diel predstaviteľov slovanských literatúr. Gymnáziu v Banskej Bystrici daroval svoju osobnú knižnicu s vyše 3 000 zv., okolo 100 obrazov a máp, tiež 100 zlatých. Venoval sa aj kultúrnohist. bádaniu.

[úprava] Pamiatky

• rkp. pozostalosť v LAMS;
• portrét od Richtera (olej, 1837, LAMS);
• óda J. Hollého Na Martina Hamuljaka (Básňe 1., s. 215)
• pamätná tabuľa od F. Motošku (1928) v Oravskej Jasenici;
• hrob a náhrobníkom v Námestove;

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Viera Handzová

Viera Handzová
spisovateľka, prekladateľka, publicistka
Narodenie	12. máj 1931 Kokava nad Rimavicou
Úmrtie	14. jún 1997 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Viera Handzová (* 12. máj 1931, Kokava nad Rimavicou - † 14. jún 1997, Bratislava) bola spisovateľka, prekladateľka, publicistka.

[úprava] Životopis

Do ľudovej školy chodila v Ľubietovej, 1942-1950 študovala na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1950-1954 slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fak. Slov. univerzity v Bratislave. Po štúdiách pôsobila v Bratislave sprvu ako redaktorka, 1974- 1981 vedúca redaktorka pôvodnej tvorby vo vydavateľstve Smena, od roku 1981 opäť spisovateľka v slobodnom povolaní (predtým 1955-1969). Predstaviteľka tzv. strednej generácie slov. povojnovej prózy, ktorej dielo bolo súčasťou oficiálneho prúdu socialistickej literatúry, obsahovalo však nesporné rozprávačské majstrovstvo, pričom sa zamerala najmä na spracovanie príťažlivých ženských motívov. Debutovala zbierkou poviedok s povstaleckou tematikou Madlenka (1957 ). Vydala historicko-regionalisticky zamerané memoáre svojho starého otca Pamäť pamätí (1985), detskému čitateľovi určila zbierku lyrických čŕt Kdeže stemi vtáčatká? (1986). Prekladateľka, z češtiny a ruštiny preložila okolo 25 titulov beletrie, osobitne sa orientovala na pre klady diel J. Haška a M. Šolochova.

[úprava] Dielo

• Čaše gruzínskeho (1960)
• Človečina (1960)
• Zrieknite sa prvej lásky (1965)
• Zdravas Maria (1966)
• Lebo sme vedeli, čo činíme (1969)
• Chvíle dvoch slnovratov (1975)
• Dávno sa tmy nebojím (1977)
• Kamaráti do zlého počasia (1978)

[úprava] Literatúra

• Slovenský literárny kalendár

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Jozef Hanula

Jozef Hanula
maliar, pedagóg
Narodenie	6. apríl 1863 Tri Sliače, dnes Liptovské Sliače
Úmrtie	22. august 1944 Spišská Nová Ves
Pozri aj Biografický portál

Jozef Hanula (* 6. apríl 1863, Tri Sliače, dnes Liptovské Sliače - † 22. august 1944, Spišská Nová Ves) bol maliar, pedagóg.

[úprava] Rodina

• otec Ján Hanula
• matka Mária rod. Mrvová

[úprava] Životopis

Študoval na Krajinskej škole pre kreslenie v Budapešti, u Š. Hollósyho a na AVU v Mníchove. Učiteľ kreslenia v Žiline a v Spišskej Novej Vsi. Predstaviteľ slov. realistického maliarstva. Zameral sa najmä na sakrálnu tvorbu, v ktorej spájal náboženské a národné témy. Od roku 1908 účinkoval aj ako knižný ilustrátor, priekopnícky najmä v literatúre pre deti a mládež. Autor podobizní významných osobností slov. kultúrneho a národného života. Publicisticky sa vyjadroval k problema tike slovenskej kultúry úvahovými a memoárovými článkami. Autor knihy Spomienky slovenského maliara, napísaná okolo roku 1935. Maľoval interiéry kat. kostolov v Banskej Bystrici (1935), Banskej Bystrici-Sásovej (1940), Banskej Bystrici- Radvani a i. Roku 1919 spoluzakladateľ Spolku slov. umelcov v Martine. Roku 1941 vyznamenaný št. cenou.

[úprava] Pamiatky

• Kern, P.J.: Podobizeň J. Hanulu (olej, 1935)
• Hanulova ul. v Bratislave (od roku 1972)

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Maximilián Hell

Maximilián Hell
matematik, astronóm
Narodenie	15. máj 1720 Štiavnické Bane
Úmrtie	14. apríl 1792 Viedeň
Pozri aj Biografický portál

Maximilián Hell (* 15. máj 1720, Štiavnické Bane - † 14. apríl 1792, Viedeň) bol matematik, astronóm.

[úprava] Rodina

• otec Matej Kornel Hell
• matka Julianna Viktória rod. Staindlová
• brat Jozef Karol Hell

[úprava] Životopis

  Študoval na nižšom gymnáziu v Banskej Bystrici, 1738 vstúpil do jezuitskej rehole a absolvoval jezuitské kolégium  v Trenčíne, 1741-1745 študoval filozofiu, matematiku a históriu a 1747-1751 teológiu na univerzite vo Viedni, 1751 PhDr., 

1755 univ. prof. Roku 1745-1747 prof. lat., gréc. jazyka, dejepisu a zemepisu na gymnáziu v Levoči, 1751 v Banskej Bystrici a krátko na univerzite v Trnave, 1752-1755 na kolégiu v Cluji (Rumunsko), kde prednášal matematiku a fyziku, od 1755 riad. univ. observatória, dvorský astronóm a matematik, prof. mechaniky na univerzite vo Viedni. Ako poslucháč filozofie na viedenskej iniverzite a asistent prof. J. Franza, založil s ním kabinet-múzeum experimentálnej fyziky, kde uložil svoju zbierku hodín, meracích prístrojov a modely banských strojov. Počas štúdia sa zaoberal najmä astronómiou aj banským meračstvom. Preložil banské právo z nemčiny do latinčiny. V Cluji zriadil nové kolégium a vybudoval hvezdáreň. Najprínosnejšie bolo jeho pôsobenie na observatóriu vo Viedni, kt. sa stalo centrom prírodovedeckého bádania v habsburskej monarchii. Vydával ročenky, kt. obsahovali údaje o rozložení nebeských telies, matematické výpočty, astronomické pozorovania ap. aj zo zahraničných hvezdární. Venoval sa aj meteorologickým pozorovaniam, vydávaniu kalendárou a i. potrebám. Veľký význam pre astronómiu mali jeho pozorovania prechodu Venuše pre slnečným diskom. Prechod 1761 pozoroval vo Viedni, na jeho základe vyvrátil názor o existencii satelitu Venuše. Druhý prechod 3. júna 1769 na pozvanie dán. kráľa Kristiána VII. pozoroval za polárnym kruhom. Počas cesty za polárny kruh robil aj meteorologické pozorovania a geomagnetické pozorovania, osobitne sa venoval štúdiu polárnej žiary. Zriadil hvezdáreň v Budíne a v Egri. Roku 1775 vypracoval návrh na založenie Ríšskej akadémie vied vo Viedni, vypracoval hist. mapu Uh. podľa Anonymovej kroniky. Popredný astronóm a vedec 18. stor., autor kníh a rkp. prác a matematiky, fyziky a najmä astronómie. Dopisujúci člen viacerých európskych akadémií a inštitútov.

[úprava] Ocenenie

• Roku 1790 vyznamenaný anglickým radom Royal Society

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Maximilián Hell

Maximilián Hell
matematik, astronóm
Narodenie	15. máj 1720 Štiavnické Bane
Úmrtie	14. apríl 1792 Viedeň
Pozri aj Biografický portál

Maximilián Hell (* 15. máj 1720, Štiavnické Bane - † 14. apríl 1792, Viedeň) bol matematik, astronóm.

[úprava] Rodina

• otec Matej Kornel Hell
• matka Julianna Viktória rod. Staindlová
• brat Jozef Karol Hell

[úprava] Životopis

  Študoval na nižšom gymnáziu v Banskej Bystrici, 1738 vstúpil do jezuitskej rehole a absolvoval jezuitské kolégium  v Trenčíne, 1741-1745 študoval filozofiu, matematiku a históriu a 1747-1751 teológiu na univerzite vo Viedni, 1751 PhDr., 

1755 univ. prof. Roku 1745-1747 prof. lat., gréc. jazyka, dejepisu a zemepisu na gymnáziu v Levoči, 1751 v Banskej Bystrici a krátko na univerzite v Trnave, 1752-1755 na kolégiu v Cluji (Rumunsko), kde prednášal matematiku a fyziku, od 1755 riad. univ. observatória, dvorský astronóm a matematik, prof. mechaniky na univerzite vo Viedni. Ako poslucháč filozofie na viedenskej iniverzite a asistent prof. J. Franza, založil s ním kabinet-múzeum experimentálnej fyziky, kde uložil svoju zbierku hodín, meracích prístrojov a modely banských strojov. Počas štúdia sa zaoberal najmä astronómiou aj banským meračstvom. Preložil banské právo z nemčiny do latinčiny. V Cluji zriadil nové kolégium a vybudoval hvezdáreň. Najprínosnejšie bolo jeho pôsobenie na observatóriu vo Viedni, kt. sa stalo centrom prírodovedeckého bádania v habsburskej monarchii. Vydával ročenky, kt. obsahovali údaje o rozložení nebeských telies, matematické výpočty, astronomické pozorovania ap. aj zo zahraničných hvezdární. Venoval sa aj meteorologickým pozorovaniam, vydávaniu kalendárou a i. potrebám. Veľký význam pre astronómiu mali jeho pozorovania prechodu Venuše pre slnečným diskom. Prechod 1761 pozoroval vo Viedni, na jeho základe vyvrátil názor o existencii satelitu Venuše. Druhý prechod 3. júna 1769 na pozvanie dán. kráľa Kristiána VII. pozoroval za polárnym kruhom. Počas cesty za polárny kruh robil aj meteorologické pozorovania a geomagnetické pozorovania, osobitne sa venoval štúdiu polárnej žiary. Zriadil hvezdáreň v Budíne a v Egri. Roku 1775 vypracoval návrh na založenie Ríšskej akadémie vied vo Viedni, vypracoval hist. mapu Uh. podľa Anonymovej kroniky. Popredný astronóm a vedec 18. stor., autor kníh a rkp. prác a matematiky, fyziky a najmä astronómie. Dopisujúci člen viacerých európskych akadémií a inštitútov.

[úprava] Ocenenie

• Roku 1790 vyznamenaný anglickým radom Royal Society

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Július Herritz

Július (pôv. Hric) Herritz
pivovarník
Narodenie	16. marec 1875 Slovensko
Pozri aj Biografický portál

Július Herritz (pôv. Hric) (* 16. marec 1875, Slovensko) je pivovarník.

[úprava] Rodina

• otec Rudolf Herritz

[úprava] Životopis

Pivovarník v Banskej Bystrici, po smrti otca dedič pivovaru. Venoval sa aj výrobe liehových nápojov v Banskej Bystrici (1904).

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Michal Miloslav Hodža

Michal Miloslav Hodža
evanjelický kňaz, spisovateľ, jazykovedec
Narodenie	22. september 1811 Rakša
Úmrtie	26. marec 1870 Český Těšín
Pozri aj Biografický portál

Michal Miloslav Hodža (* 22. september 1811, Rakša - † 26. marec 1870, Český Těšín) bol Pochov.: [[Liptovský Mikuláš evanjelický kňaz, spisovateľ, jazykovedec.

[úprava] Rodina

• otec Ján Hodža
• matka Mária rod. Hrianková
• dcéra Marína Miloslava Hodžová

[úprava] Životopis

  Základnú školu vychodil v Mošovciach, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (1822-1826), v Rožňave, filozofiu a teológiu na evanjelický kolégiu v Prešove, na evanjelický lýceu v Bratislave, na teolog. fak. vo Viedni. Vychovávateľ v Podrečanoch (1835-

1836), farár v Liptovskom Mikuláši (1837-1862), vikár patentálnej cirkvi v Martine (1866). Žil v exile v Těšíne (od roku 1867). Základy národného povedomia získal rodinnou výchovou. V Banskej Bystrici ho ovplyvnila téza prof. literat. -> G. Kocha o slovenčine ako pramatke slovanských jazykov. Ideológ a organizátor slov. národného hnutia 40. rokov 19. stor. Spoluzakladateľ a predseda spolku Tatrín, účastník porád o prijatí stredoslovenčiny za základ nového spisovného jazyka, spoluformovateľ tzv. Liptovských žiadostí a slov. národno-revolučného programu. Bol spolu so Štúrom a Hurbanom zavŕšiteľom historického procesu slov. nár. obrodenia. Tlačou vydal príležitostné kázne, zostavil Šlabikár a Prvú čítanku. Náboženskými piesňami prispel do Zpěvníka evangelického, autor epických básní..

[úprava] Pamiatky

• písomná pozostalosť v LAMS,
• pomenovanie námestí a ulíc v slov. mestách a obciach
• podobizne od P. Bohúňa (1862), J.B. Klemensa (1846),
• pamätné tabule v Liptovskom Mikuláši

[úprava] Dielo

• Úvod Sl. B. Kazatele (M.M. Hodži) do Cirkwe ew. Wrbicko-Swato-Mikulášské..., Levoča roku 1938
• Nepi pálenku, to je Ňezabi, Banská Bystrica roku 1845
• Epigenes Slovenicus, Banská Bystrica roku 1847
• Dobrou slovo Slovákom, súcim na slovo, Banská Bystrica roku1847

• Hlas k národu slovenskému, Praha roku 1848

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Milan Hodža

Milan Hodža
štátnik, politik, novinár
Narodenie	1. február 1878 Sučany
Úmrtie	27. jún 1944 Clearwater
Pozri aj Biografický portál

Milan Hodža (* 1. február 1878, Sučany - † 27. jún 1944, Clearwater) bol Pochov.: [[Martin štátnik, politik, novinár.

[úprava] Rodina

• otec Ondrej Hodža
• matka Klementína rod. Plechová
• brat Ján Miloslav Hodža

[úprava] Životopis

  Základné vzdelanie získal v Sučanoch, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (1888-1890), v Soprone (1890-1894) a v Sibiu (Rumunsko), 1896 kde maturoval. Právo vyštudoval v Budapešti a v Cluji (Rumunsko) (1896-1900), 1916-1918 filozofiu vo Viedni. Roku 1918 PhDr., 1921 univ. prof., JUDr.h.c. Redaktor Slovenského denníka, Ľudových novín, založil Slovenský týždenník (1903) a bol jeho redaktor (do roku 1914), redigoval aj mesačník Naša zástava, založil Slovenský denník (1910),  spolupracoval s ďalšími peiodikami, najmä s Hlasom. Ako žurnalista vstúpil do politiky. Poslanec uh. snemu (1905-1910). Angažoval sa v oblasti slov. agrárnej politiky. Počas 1. svetovej vojny sa zúčastňoval na vypracovaní koncepcie   samostatného čs. štátu. jeden zo signatárov martinskej Deklarácie slovenského národa (30. októbra 1918). Po vzniku samostatnej ČSR popredná osobnosť československého politického života, vedúci predstaviteľ Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu, minister viacerých československých vlád, ministerský predseda vlády, kt. bola donútená prijať mníchovský diktát (1938). Po rozpadnutí prvej Československej republiky žil v exile v USA (od roku 1941). Zakladateľ 

Slovenskej národnej rady v zahraničí, člen Čs. národnej rady. Jeho koncepcia politiky zahŕňala i kultúrnu politiku. Zaujal postoje k literárnemu vývinu, zasiahol i do historiografie. Jeho koncepcia česko-slovenského vzťahu vyvolala množstvo kritických reakcií. Vymenovaný za profesora novodobých dejín na UK v Bratislave (1921).

[úprava] Ocenenie

• Nositeľ veľkodôstojníckeho kríža franc. Légion d'honneur, veľkokríža Radu rumunskej koruny, Veľkokríža Radu tal. koruny.

[úprava] Dielo

• Československý rozkol, Martin roku 1920
• Články, reči, štúdie 1-5, Praha roku 1930-1933
• Články, reči, štúdie 6, Bratislava roku 1934

• Federation in Central Europe, Londýn roku 1942

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Peter Holka

Peter Holka
prozaik, spisovateľ pre mládež, publicista
Narodenie	22. august 1950 Považská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Peter Holka (* 22. august 1950, Považská Bystrica) je prozaik, spisovateľ pre mládež, publicista.

[úprava] Životopis

  V roku 1965-1969 študoval na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Dubnici nad Váhom, 1985-1990 na Vysokej škole politickej v Bratislave. V roku 1969-1975 vystriedal viacero zamestnaní v Bratislave a v Čadci, kde 1975-1978 redigoval okr. noviny Kysuce, 1978-1984 redaktor denníka Smer v Banskej Bystrici, 1984-1996 kultúrnej rubriky denníka Pravda, 1996-1999 šéfredaktor Literárneho týždenníka v Bratislave, od 1999 spisovateľ v slobodnom povolaní. Ako prozaik debutoval  novelou Ústie riečok (1983), je autorom psychologicky a spoločensky ladených románov, dobrodružných, chlapčenských príbehov pre deti a mládež. Dospievajúcej mládeži adresoval psychologicky zafarbenú novelu a spracoval aj problematiku  drogovej závislosti mladistvých. Popri próze sa venuje aj dramatickej tvorbe, spolupracuje s rozhlasom a televíziou. Pripravil knihu rozhovorov v V. Mináčom V košeli zo žihľavy (1992). Venoval sa aj kultúrnej publicistike, reportérskej a  recenzentskej činnosti najmä v periodikách, kde pôsobil.

[úprava] Dielo

• Škára (do trinástej komnaty), roku 1994
• Neha, roku 1995
• Sen o nehe, roku 1998
• Nezabudnuteľná vôňa zrelej pšenice, roku 1999
• Smrť, na ktorú sa čakalo, roku 2000
• Leto na furmanskom koni, roku 1986
• Prekážkár v džínsach, roku 1990
• Piráti z Marka Twaina, roku 1992
• Normálny cvok, roku 1993
• Noc ešte trvá, roku 1986
• Srdcový túz, roku 1990

[úprava] Literatúra

• Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ján Horárik

Ján (značka Ak) Horárik
rímskokatolícky kňaz, filozof, publicista
Narodenie	18. máj 1808 Bánovce nad Bebravou
Úmrtie	20. máj 1864 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Ján Horárik (značka Ak) (* 18. máj 1808, Bánovce nad Bebravou - † 20. máj 1864, Banská Bystrica) bol rímskokatolícky kňaz, filozof, publicista.

[úprava] Rodina

• otec Tomáš Horárik
• matka Katarína rod. Rakytková

[úprava] Životopis

  Študoval na gymnáziu v Nitre, teológiu od 1927 v Pešti, 1831 vysvätený za kňaza. Profesor teológie na seminári v Nitre, kňaz vo Veľkých Uherciach a v Nitrianskom Pravne, vychávateľ, potom novinár a publicista v Pešti, napokon žil u brata v Banskej Bystrici. Pod vplyvom Heglovej filozofie, francúzskych republikánskych a materialistických filozofov vystupoval proti rokuk. cirkvi, 1844 prestúpil do evanjelický cirkvi. Od roku 1845 žil v Nemecku, po návrate do Uhorska privítal revolúciu 

1848. Po porážke revolúcie sa skrýval pred políciou, do ideových a politických zápasov vstupoval iba zriedkavo. V novinových článkoch útočil na cirk. hierarchiu, vlastné filozofické názory zhrnul do práce Filozofický systém, kt. odovzdal UAV, kde sa však stratila. V Banskej Bystrici sa zaslúžil o rozvoj astronómie. V niektorých súvislostiach zavŕšiteľ úsilí slov. osvietenstva.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Deana Horváthová

Deana Horváthová
herečka, producentka
Narodenie	11. marec 1958 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Deana Horváthová (* 11. marec 1958, Banská Bystrica) je herečka, producentka.

Jej manžel Juraj Jakubisko

[úprava] Životopis

  Po vyštudovaní VŠMU v Bratislave získala angažmán v Slovenskom národnom divadle. Počas dvanástich sezón vytvorila viac ako 20 hlavných postáv, okrem toho hrala v desiatke televíznych filmov a seriálov. Najvýznamnejšie úlohy si zahrala vo filmoch Juraja Jakubiska. Po presťahovaní do Prahy v roku 1993-1994 hrala v Divadle bez zábradlí, od roku 1994 sa venuje predovšetkým producentskej činnosti.

[úprava] Literatúra

• Encyklopédia dramatických umení Slovenska

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ján Hrubala

Ján Hrubala
právnik, sudca
Narodenie	26. január 1964 Levice
Pozri aj Biografický portál

Ján Hrubala (* 26. január 1964, Levice) je právnik, sudca.

[úprava] Životopis

V roku 1978-1982 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1982-1986 na Právnickej fak. UPJŠ v Košiciach, 1987 justičný čakateľ Krajského súdu v Banskej Bystrici, krátkodobé stáže zamerané na štúdium súdnych systémov a možnosti mimosúdneho riešenia sporov v Nemecku a v Holandsku, študijný pobyt v USA, zameraný najmä na oblasť používania práva ako nástroja verejného záujmu a oblasť mediácie, získanie certifikátu mediačného tréningu. V roku 1989-1993 sudca Okresného súdu v Banskej Bystrici, 1991-1993 podpredseda Okresného súdu v Banskej Bystrici, 1993-1995 podpredseda Krajského súdu pre trestnoprávny úsek, 1995 predseda stredoslovenskej sekcie stavovskej organizácie sudcov Združenie sudcov Slovenska, 1993- 1996 sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici, 1996-2003 advokát v Banskej Bystrici, 2003-2005 riaditeľ Odboru boja proti korupcii Úradu vlády SR, od 2005 sudca Špeciálneho súdu. Publikoval v odborných časopisoch, spoluautor niekoľkých odborných publikácií najmä z oblasti ľudských práv, participácie občanov na správe vecí verejných a interaktívnych prístupov vo výučbe práva. Člen správnej rady Nadácie otvorenej spoločnosti OSF-Slovensko, Legislativnej rady vlády SR, spolupráca s mimovládnou org. CEPA, odborný garant projektu Právo vo verejnom záujme a i..

[úprava] Dielo

• Občan a demokracia (1997) (spoluautor)
• Čítanka pre neziskové organizácie (1998) (spoluautor)

• Čítanka pre pokročilé neziskové organizácie (2000) (spoluautor)

[úprava] Literatúra

• Who is Who v Slovenskej republike

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Samuel Hruškovič

Samuel Hruškovič
geológ
Narodenie	6. január 1960 Pukanec
Úmrtie	19. október 1993 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Samuel Hruškovič (* 6. január 1960, Pukanec - † 19. október 1993, Banská Bystrica) bol geológ.

[úprava] Životopis

Od roku 1958 pracovník geologického prieskumu, n.p. závod Banská Bystrica, vedúci geologického závodu v Banskej Bystrici (od 1959), vedúci odbornej skupiny v Geologickom stredisku v Banskej Bystrici (1967), vedúci Geologickej oblasti v Banskej Bystrici (1970-1980), vedúci špecializovanej geologickej skupinu pre nerudné suroviny v Banskej Bystrici (po 1982). Jeho geologicko-prieskumné výsledky zhrnuté v záverečných správach sú uložené v archíve Geologická služba SR a v Geofonde v Bratislave, viaceré z nich publikoval. Spoluautor odborných prác v zborníkoch.

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Pavel Hrúz

Pavel Hrúz
spisovateľ, redaktor
Narodenie	14. jún 1941 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Pavel Hrúz (* 14. jún 1941, Banská Bystrica) je spisovateľ, redaktor.

[úprava] Životopis

V roku 1955-1959 štud. na elektrotechnickej a spojárskej priemyslovke v Banskej Bystrici, 1959-1964 na Elektrotechnickej fak. SVŠT v Bratislave. V roku 1964-1968 pracoval ako elektroinštalatér v Banskej Bystrici, robotník v pivovare v Rim. Sobote, technik vysielača na Kráľovej Holi, 1968-1971 redaktor Matičného čítania v Martine, 1971-1974 bez zamestnania, 1974-1975 správca tenisových kurtov v Banskej Bystrici, 1975-1990 robotník, neskôr energetik v Stavoindustrii v Banskej Bystrici, od 1990 pracovník banskobystrického štúdia Slov. rozhlasu. Debutoval knihou poviedkových čŕt zo študentského prostredia Dokumenty o výhľadoch (1966). Roku 1970 časopisecky publikoval poviedky, ktoré knižne vyšli tak ako aj ďalšie jeho práce v 90. rokoch. Ako samizdat vydal zbierku poviedok Zvuky ticha (1976), súčasne publikoval poviedky v samizdatovom zborníku Československý fejeton (1977). Vo svojich prózach sa sústredil na detail, rozpr-avanie o zdanlivo

bezvýznamných témach, ale i ľuďoch, ktorí sú mimo "veľkého" spoločenského diania, spravidla na pokraji sppločnosti, s úsilím o autentickosť prostredia a života, čomu podriaďuje aj výrazové prostriedky. Autor televíznej hry pre mládež Nedobytný hrad (1973).

[úprava] Ocenenie

• Za celoživotné dielo v roku 1999 dostal prestížnu Cenu Dominika Tatarku.

[úprava] Dielo

• Dokumenty o výhľadoch, roku 1966
• Okultizmus, roku 1968
• Párenie samotárov, roku 1993
• Zvuky ticha, roku 1976
• Oči kuričove, roku 1996
• Správy z ďalekých svetov, roku 1988
• Chlieb a hry, roku 1990
• Pereat, roku 1991
• Chlieb a kry, roku 1996
• Hore pupkom, pupkom sveta, roku 1998
• Bystrica v ... tom, roku 2000

[úprava] Literatúra

• Slovník slovenských spisovateľov

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ján Hudák

Ján Hudák
literárny historik, kultúrny historik, prekladateľ
Narodenie	4. marec 1923 Canton
Úmrtie	21. máj 1996 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Ján Hudák (* 4. marec 1923, Canton - † 21. máj 1996, Bratislava) bol literárny historik, kultúrny historik, prekladateľ. Pseudonym: J. Hák, Rákoš

[úprava] Životopis

Študoval na gymnáziu v Rožňave, Tisovci a v Banskej Bystrici. Pracovník Encyklopedického ústavu SAV v Bratislave (od 1966). Autor monografie Úvod do diela Martina Kukučína, prozaických a dramatických prác, ktoré ostali v rkp. Spoluautor monografie Plastidy, autor súpisu Patrocínia na Slov., moralizátorskej prózy 19. stor. Beletria pre ľud a i. Prekladateľ a poľ., srb., chorv. a nem.

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Gustáv Husák

Gustáv Husák
právnik, politik, štátnik
Narodenie	10. január 1913 Bratislava-Dúbravka
Úmrtie	18. november 1991 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Gustáv Husák (* 10. január 1913, Bratislava-Dúbravka - † 18. november 1991, Bratislava) bol právnik, politik, štátnik.

Jeho manželka Magda rod. Lokvencová , Viera rod. Čáslavská

[úprava] Životopis

Povolaním právnik, predstaviteľ medzinárodného komunistického hnutia, funkcionár Zväzu slov. študentstva. Príslušník skupiny DAV. Člen 5.ilegálneho vedenia KSS, spolutvorca Vianočnej dohody, organizátor príprav SNP. Predseda povstaleckej KSS a SNR v Banskej Bystrici, súčasne povereník pre veci vnútorné (1944), na zjednocovacom zjazde KSS a soc. dem. v Banskej Bystrici zvolený za podpredsedu KSS (17. september 1944). Iniciátor vydávania povstaleckej Pravdy (9. september -25. októbra 1944) v Banskej Bystrici. Po oslobodení účastník rokovaní o obnove ČSR v Moskve, likvidáciou Demokratickej strany, pripravoval komunistický prevrat na Slovensku. V roku 1951 ho zatkli a obvinili z buržoázneho nacionalizmu, roku 1954 bol odsúdený na doživotie, roku 1960 amnestovaný, roku 1963 rehabilitovaný. V roku 1968 podpredseda vlády ČSSR, po invázii vojsk Varšavskej zmluvy odporca reformného komunizmu a čelný predstaviteľ normalizačného procesu. Prvý tajomník ÚV KSČ od apríla 1969 a v rokoch 1971-1987 generálny tajomník, súčasne prezident republiky. Hlavný reprezentant brežnevovskej línie. Po Nežnej revolúcii abdikoval 10. decembra 1989. Literárne činný, autor memoárovej knihy o SNP, politických úvah, statí a prejavov. Nositeľ viacerých domácich a zahraničných vyznamenaní.

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Milan Izák

Milan Izák
notár
Narodenie	19. jún 1913 Banská Bystrica
Úmrtie	15. august 1954 tragicky na Oravskej Priehrade
Pozri aj Biografický portál

Milan Izák (* 19. jún 1913, Banská Bystrica - † 15. august 1954, tragicky na Oravskej Priehrade) bol Pochov.: [[Banská Bystrica notár.

[úprava] Rodina

• otec Milan Danilo Izák
• syn Milan Izák

[úprava] Životopis

Študoval na Reformnom reálnom gymnáziu v Banskej Bystrici (maturoval 1931-1932). Účastník protifašistického odboja. Zachraňoval prenasledovaných obyvateľov Banskej Bystrice a ďalších miest Slovenska pred gestapom, vydal 460 falošných

legitimácií, a vystavoval nebezpečenstvu svoj život. Pôsobil ako hlavný notár na Hrochoti a v Mičinej. Prednosta Mestského národného výboru v Banskej Bystrici (1945-1947).

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ľudovít Jakubóczy

Ľudovít Jakubóczy
herec
Narodenie	16. máj 1898 Horné Naštince
Úmrtie	1. máj 1954 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Ľudovít Jakubóczy (* 16. máj 1898, Horné Naštince - † 1. máj 1954, Bratislava) bol herec.

[úprava] Rodina

• otec Štefan Jakubóczy
• matka Anna rod. Bennová

[úprava] Životopis

  Vyučil sa za umeleckého stolára v Budapešti. Roku 1916-1919 herec Újpesti Szinház v Budapešti, 1919-1925 daňový úradník v Trenčíne, 1925-1928 v Šahách, 1928-1945 v Banskej Bystrici, 1945-1954 člen činohry SND v Bratislave. Po návrate na  Slov. prešiel prechodne k ochotníctvu, hrával v Trenčíne, v Šahách a najmá v Mestskom divadelnom združení v Banskej Bystrici, ktoré malo náročný repertoár. V SND hrával zväčša menšie postavy, hral aj v niekoĺkých slov. filmoch.

[úprava] Ocenenie

• V roku1949 získal Národnú cenu.

[úprava] Literatúra

• Encyklopédia dramatických umení Slovenska

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] án

án (z prievidze)
pisár, iluminátor
Narodenie	Prievidza
Pozri aj Biografický portál

án (z prievidze) (* Prievidza) je pisár, iluminátor.

[úprava] Životopis

V. roku 1474-1477 študoval na krakovskej univerzite, 1477 bakalár. Pisár v Banskej Bystrici. Roku 1477 prepísal a iluminoval misál pre kostol Nanebovzatie Panny Márie tzv. farský kostol. Misál je v zbierkach Štátneho okresného archívu v Banskej Bystrici.

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Klára Jarunková

Klára (rod. Chudíková) Jarunková
spisovateľka pre deti a mládež
Narodenie	28. apríl 1922 Červená Skala
Úmrtie	11. júl 2005 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Klára Jarunková (rod. Chudíková) (* 28. apríl 1922, Červená Skala - † 11. júl 2005, Bratislava) bola spisovateľka pre deti a mládež.

[úprava] Rodina

• otec Michal Chudík

[úprava] Životopis

Ľudovú školu vychodila v rodisku, meštiansku školu v Podbrezovej a Brezne. Zmaturovala 1940 na dievčenskom gymnáziu v Banskej Bystrici, 1943-1946 študovala slovenčinu a filozofiu na Filozofickej fak. Slov. univerzity v Bratislave (nedokončila). V roku 1940-1943 učiteľka v Korytárkach pri Kriváni, 1943-1947 úradníčka na Mestskom národnom výbore, 1947- 153 bola v domácnosti, 1953-1954 pracovníčka literárnej redakcie Čs. rozhlasu, 1954-1984 redaktorka satirického časopisu Roháč, od roku 1984 na dôchodku. Jedna z najprekladanejších slov. spisovateľov 2. polovice 20. stor., jej diela vyšli takmer v tridsiatich jazykoch v Európe i vo svete. Reportáže, satirické črty a poviedky uverejňovala od roku 1953 časopisecky a v rozhlase. Knižne debutovala zbierkou humoristických čŕt a poviedok zo žiackeho života Hrdinský zápisník (1960). Autorka lyrickej detskej prózy, populárnych autorských rozprávok, dievčenských románov, chlapčenského románu, , súboru cestopisných esejí, autobiografického románu, populárno-náučnej knižky o Slnečnej sústave a množsta príbehov o deťoch. Pamäti svojho otca na jeho účinkovanie v službách bulharského cára prerozprávala v knihe Horehronský talizman.

[úprava] Ocenenie

• Roku 1961, 1975 získala Cenu Fraňa Kráľa, 1970 Cenu Zväzu slov. spisovateľov, 1975 Cenu Barcarellina (národná
• talianska cena).

[úprava] Dielo

• Čierna hodinka plná divov a fantázie (1961)
• Deti Slnka (1962)
• Zlatá sieť (1963)
• Jediná (1963)
• O jazýčku, ktorý nechcel hovoriť (1964)
• Brat mlčanlivého Vlka (1967)
• Pomstiteľ (1968)
• Tulák (1973)
• Pár krokov po Brazílii (1972)
• O psovi, ktorý mal chlapca (1974)

• Tiché búrky (1977)
• Stretnutie s nezvestným (1978)
• Čierny slnovrat (1979)
• Obrázky z ostrova (1979)
• O dievčatku, ktoré išlo hľadať rozprávku (1984)
• Rozprávky (1986)
• Dedko a vlk (1989)
• Nízka oblačnosť (1993)

[úprava] Literatúra

• Slovník slovenských spisovateľov

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Janko Jesenský

Janko Jesenský
spisovateľ, právnik
Narodenie	30. december 1874 Martin
Úmrtie	27. december 1945 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Janko Jesenský (* 30. december 1874, Martin - † 27. december 1945, Bratislava) bol Pochov.: [[Martin spisovateľ, právnik. Pseudonym: Janko Martinský, J.S.Enský, Lenský, Baltazár, Nechtík, Panpero, Pauper, Pikulík, Stokráskin, Tenistý, Tudhatod, Záhorák

[úprava] Rodina

• otec Ján Jesenský-Gašparé
• matka Adela rod. Ballová
• brat Fedor Jesenský (1877-1958) , Vladimír Milan Gustáv Jesenský

[úprava] Životopis

  V roku 1885-1893 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a v Kežmarku, právo 1893-1896 na akadémii v Prešove a 1896-1900 na univerzite v Cluji, 1905 zložil advokátsku skúšku v Budapešti. Roku 1900-1905 advokátsky koncipient v Lučenci, v Bystči, v Liptovskom Mikuláši, v Martine a i., od 1906 samostatný advokát v Bánovciach nad Bebravou. Účastník 1. svet. vojny, kde prebehol do ruského zajatia, po vojne 1919-1923 gemersko-malohontský župan v Rimavskej  Sobote, 

1923-1928 nitriansky župan, 1928-1931 vládny radca a 1931-1938 jeden z viceprezidento Krajinského súdu v Bratislave. Prívrženec i politický predstaviteľ čechoslovakizmu, 1939-1945 odporca vojnového Slov. štátu, zapojil sa aj do druhého čs. odboja. Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov, ktorí ako prestaviteľ básnickej moderny a v próze zasa druhej realistickej vlny výrazne zasiahol do literárneho života na Slovensku. Popri poézii sa paralelne sytematicky venoval aj prozaickej tvorbe, od roku 1897 časopisecky publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, poviedok a noviel. Medzi najlepšie satirické diela modernej slov. prózy patrí jeho dvojzv. román Demokrati, ktorom podrobil ostrej kriktike súvekú spoločnosť. Jeho prozaické práce uzatvorili poviedky kritizujúce vládnuci režim na Slov. počas 2. svetovej vojny. Preklady jeho diel vyšli vo viacerých jazykov, niektoré sa stali námetom filmového i televízneho spracovania, venoval sa prekladateľskej činnosti z ruštiny, zaoberal sa aj literárnoa a kultúrnou publicistikou.

[úprava] Ocenenie

• Prvý slovenský národný umelec (1945)

[úprava] Dielo

• Verše J. Jesenslého, Liptovský Mikuláš roku 1905
• Zo zajatia, Martin roku 1919
• Po búrkach, Martin roku 1932
• Proti noci, Liptovský Mikuláš roku 1945
• Malomestské rozprávky, Ružomberok roku 1913
• Demokrati 1. zv., Bratislava roku 1934
• Demokrati 2. zv., Bratislava roku 1938
• Zo starých časov, Bratislava roku 1935
• Listy slečne Oľge, Bratislava roku 1970

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Fedor Jesenský

Fedor Jesenský
právnik, prekladateľ, vydavateľ
Narodenie	9. september 1904 Liptovský Mikuláš
Úmrtie	9. apríl 1949 Martin
Pozri aj Biografický portál

Fedor Jesenský (* 9. september 1904, Liptovský Mikuláš - † 9. apríl 1949, Martin) bol právnik, prekladateľ, vydavateľ.

[úprava] Rodina

• otec Fedor Jesenský (1877-1958)
• matka Milina rod. Zvarová
• sestra Zora Jesenská

[úprava] Životopis

Študoval na gymnáziu v Martine, do roku 1929 na Právnickej fak. KU v Prahe, JUDr. Advokát v Martine, neskôr redaktor Slov. hlasu v Žiline, 1939-1946 šéfredaktor Nár. novín v Martine, z toho v septembri 1944 v Banskej Bystrici, v septembri- októbri súčasne pracovník tamojšieho tlačového odboru SNR. Po oslobodení exponent DS. Prekladateľ modernej prózy 20. stor. z ruš. a franc. Autor právnickej práce o poistení, spolutvorca moderného slov. právnického názvoslovia.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] ozef

ozef
evanjelický kňaz
Narodenie	Banská Bystrica
Úmrtie	10. júl 1546 Slovensko
Pozri aj Biografický portál

ozef (* Banská Bystrica - † 10. júl 1546,, Slovensko) bol evanjelický kňaz.

[úprava] Životopis

Kazateľ pre slov. evanjelický obec v Banskej Bystrici (1539-1543). Rektor Špitála sv. Alžbety v Banskej Bystrici (1544).

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ernest Jucovič

Ernest Jucovič
matematik, pedagóg
Narodenie	6. august 1926 Liptovský Hrádok
Úmrtie	21. október 1998 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Ernest Jucovič (* 6. august 1926, Liptovský Hrádok - † 21. október 1998, Banská Bystrica) bol matematik, pedagóg.

[úprava] Životopis

Ťažisko jeho práce bolo vo vyučovaní geometrických disciplín a vo výskume kombinatorickej geometrie. Vydal monografiu Konvexové mnohosteny. Napísal 3 stredoškolské učebnice a zbierku príkladov. Publikoval odborné články z geometrie, teórie grafov a články metodického charakteru.

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Dušan Jurkovič

Dušan Jurkovič
architekt
Narodenie	23. august 1868 Turá Lúka
Úmrtie	21. december 1947 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Dušan Jurkovič (* 23. august 1868, Turá Lúka - † 21. december 1947, Bratislava) bol Pochov.: [[Brezová pod Bradlom architekt.

[úprava] Rodina

• otec Juraj Jurkovič
• matka Emília rod. Jurkovičová

[úprava] Životopis

Pochádzal zo známej národovedeckej rodiny. Študoval v Soproni a vo Viedni. Ako architekt nadviazal na európske trendy modernej architektúry v prvej pol. 20. stor. Cieľavedome zužitkúval ľudovú architektúru. Projektoval mnohé významné objekty. Zúčastnil sa na rekonštrukčných prácach hradov a zámkov (Zvolen a Bratislava). Svoju osobitosť najväčšmi prejavil pri stavbách pamätníkov (Lidice, 1944; Pamätník SNP v Banskej Bystrici, 1944; Pamätník obetiam fašizmu v Banskej Bystrici-Kremničke, 1945-1946). Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí mohyla M.R. Štefánika na Bradle, kt. je svojou koncepciou jedným z najpozoruhodnejším pamätníkov v strednej Európe. Za toto dielo vyznamenaný Veľkou Katzovou cenou Čs. akadémie vied a umení (1933). Národný umelec (1946).

[úprava] Pamiatky

• pomník Dušana Jurkoviča od L. Snopka a J. Světlíka (1973); Dunajské nábrežie, Bratislava; od 1964 Cena Dušana
• Jurkoviča za architektúru

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Šimon Jurovský

Šimon (pôv. Weiss-Nägel) Jurovský
hudobný skladateľ, zbormajster, pedagóg
Narodenie	8. február 1912 Banská Bystrica-Uľanka
Úmrtie	8. november 1963 Praha
Pozri aj Biografický portál

Šimon Jurovský (pôv. Weiss-Nägel) (* 8. február 1912, Banská Bystrica-Uľanka - † 8. november 1963, Praha) bol Pochov.: [[Bratislava hudobný skladateľ, zbormajster, pedagóg.

[úprava] Rodina

• otec Juraj Weiss-Nägel
• matka Anna rod. Daubnerová
• brat Anton Jurovský , Stanislav Jurovský , Jozef Jurovský

[úprava] Životopis

  V roku 1922-1928 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a v Ružomberku, 1928-1931 na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici , 1931-1936 na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave (kompozícia u A. Moyzesa, dirigivanie u J. Vincourka a  klavír u E. Suchoňa), 1943-1944 kompozíciu Na Hochschule für Musik vo Viedni (u J. Marxa). Od roku 1931 trvale pôsobil v Bratislave, 1931-1937 ako učiteľ, 1937-1948 hudobný referent a režisér, pracovník Povereníctva školstva a osvety, od 

1952 prednášal kompozíciu na Št. konzervatóriu, 1955-1956 riad. SĽUKU, napokon 1956-1963 šéf opery SND. Vo svojich skladbách nadviazal na postimpresionistickú orientáciu slov. medzivojnovej tvorby, pričom inklinoval k zužitkovaniu typických prvkov hudobného folklóru. Po 1948 jeho hudobný prejav ideovo ovplyvniloo obdobie socialistického schematizmu. Jeho vrcholné diela sa však stali progesívnou súčasťou slov. hudobnej kultúry, v ktorých prevládli moyzesovské folklórne prvky s prevahou lyrických melódií. Autor jedného z prvých slov. baletov Rytierska balada (1956-1960), skomponoval aj spevohru Vietor od Poľany (inscenovaná 1973), nedokončená ostala opera Kapitán Nálepka. V skladateľskej činnosti sa systematicky venoval aj hudobno-dramatickej tvorbe, čo dokumentovali jeho scénické kompozície k rozhlasovým i divadelným hrám a najmä k celovečerným i dokumentárnym filmom. S jeho pôsobením v SND sa spájalo inscenačné stvárnenie pôvodných slov. i inonárodných opier.

[úprava] Ocenenie

• Nos. Ceny mesta Bratislavy, 1954 laureát št.ceny Kl.Gottwalda, 1962 vyzn. Za zásl. o výst., 1964 in mem. Cenou J.L.Bellu

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Joachim Kalinka

Joachim Kalinka
evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ, cirkevný hodnostár
Narodenie	1601 Ružomberok
Úmrtie	17. jún 1678 Zittau
Pozri aj Biografický portál

Joachim Kalinka (* 1601, Ružomberok - † 17. jún 1678, Zittau) bol evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ, cirkevný hodnostár.

[úprava] Rodina

• otec Ján Kalinka
• matka Fides rod. Mokošíniová
• syn Zachariáš Kalinka

[úprava] Životopis

  Študoval v Banskej Bystrici-Radvani, v Bytči, v Bánovciach na Bebravou a v Prešove. Asi 1624 učiteľ v Banskej Bystrici- Radvani, 1625 rektor, 1627 diakon v Ružomberku, evanjelický farár v Hradnej, 1634 v Rajci, 1636 v Ilave, kde bol i dvorným  kazateľom Ostrožičovcov, od 1646 superintendant, 1673 farár v Neusalzi (Nemecko). Obhajca ortodoxného luteranizmu, na  základe súdnych procesov s protestantskou inteligenciou v Bratislave (1671-1672) musel odísť do vyhnanstva. Do konca  

života žil v exile v Nemecku. Veľmi nadaný básnik, autor hlboko precítenej duchovnej poézie, pozoruhodné boli i jeho kázne, z kt. najmä pohrebná kázeň Verus mundus... to jest pravá ozdoba (1648) patrí medzi kázňové skvosti 17. stor. Svoj

údel vyhnanca a údel slov. protestantov vykreslil v rkp. zachovanom denníku Diarium (1671-1672). Niekoľkými duchovnými piesňami prispel do Tranovského kancionála, príležitostné verše uverejnil v spise svojho otca, kt. sám po jeho smrti vydal.

[úprava] Pamiatky

• rkp. Denníka v Lyceálnej knižnici SAV v Bratislave;
• korešpondencia v Mestskom archíve v Trenčíne;
• hrdina hist. románu J. Tallu Ohnivý šarkan

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Roman Kaliský

Roman Kaliský
spisovateľ, publicista, redaktor
Narodenie	23. september 1922 Slovenská Ľupča
Pozri aj Biografický portál

Roman Kaliský (* 23. september 1922, Slovenská Ľupča) je spisovateľ, publicista, redaktor.

[úprava] Životopis

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a v Liptovskom Mikuláši (1936-1943), chemické inžinierstvo na SVŠT v Bratislave (nedokončil). Roku 1944 účastník SNP a 1944-1945 partizánskeho hnutia, 1946-1948 redaktor denníka Práca, 1948-1953 šéfredaktor denníka Ľud , súčasne 1948-1954 poslanec SNR, 1945-1960 Národného zhromaždenia, 1953-1956 dramaturg Slov. filmu, 1956-1968 redaktor Kultúrneho života, 1968-1970 Slov. televízie. V roku 1970-1989 perzekvovaný a sledovaný Št. bezpečnosťou, pracoval ako robotník a murár vo viacerých firmách, 1990 riaditeľ Slov. televízie, 1992 redaktor Literárneho týždenníka, 1992-1993 zástupca šéfredaktora Slov. národných novín, 1993 denníka Republika, 1993-1994 pracovník Kancelárie prezidenta Slov. republiky v Bratislave, od 1994 na dôchodku. Jeden z najvýznamnejších slov. novinárov a publicistov 2. polovice 20. stor., ktorý kládol dôraz na etické a demokratické hodnoty. Jeho talent sa rozvíjal a dozrel v redakcii Kultúrneho života. Debutoval zbierkou reportáží Dlhá cesta (1961), pričom na pozadí vývoja slov. spoločnosti po druhej svetovej vojne zachytil proces budovania socializmu, ale kriticky poukázal aj na mnohé negatíva. Veľkú pozornosť vzbudila jeho kniha literárnych reportáží, štylizovaná vo forme súdničiek Obžalovaný, vstaňte!, približujúca atmosféru zo súdnych siení počas politicky motivovaných, vykonštruovaných procesov s jednoduchými ľuďmi. Popri publicistike sa venoval i dramatickým žánrom, scenáristicky a dramaturgicky zasiahol do výroby viacerých, najmä dokumentárnych filmov, napísal aj televíznu hru zo súdneho prostredia. Do literárneho života sa vrátil po páde komunizmu, keď sa opäť zaradil medzi popredných slov. publicistov. Svoje bohaté novinárske aktivity zameral na aktuálne otázky v súvislosti s etablovaním princípov demokracie na Slov. a zavŕšením národnej emancipácie slov. národa, angažoval sa pri konštituovaní samostatnej slov. štátnosti, neskôr pri jej demokratickom smerovaní.

[úprava] Dielo

• Dlhá cesta, roku 1961

• Obžalovaný, vstaňte!, roku 1963
• Konfrontácia, roku 1969 (spoluautor)
• Koniec a začiatok, roku 1968
• Na poslednom úseku, roku 1997

[úprava] Literatúra

• Slovenský literárny kalendár

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Fridrich Karpe

Fridrich Karpe
pedagóg, rektor
Narodenie	Slovensko
Pozri aj Biografický portál

Fridrich Karpe (* Slovensko) je pedagóg, rektor.

[úprava] Životopis

Rektor v Banskej Bystrici (1716).

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Jozef Karvaš

Jozef Karvaš
vlastivedný pracovník, pedagóg
Narodenie	12. september 1905 Levice-Kalinčiakovo
Úmrtie	30. apríl 1982 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Jozef Karvaš (* 12. september 1905, Levice-Kalinčiakovo - † 30. apríl 1982, Banská Bystrica) bol vlastivedný pracovník, pedagóg.

[úprava] Rodina

• otec Viktor Karvaš
• matka Mária rod. Gregorová

[úprava] Životopis

Študoval na gymnáziu v Skalici, 1924-1928 na Filozofickej fak. UK v Bratislave, 1928-1929 na KU v Prahe, 1940 PhDr. V roku 1929-1939 prof. na Obchodnej akadémii v Nitre, 1939-1945 jej riaditeľ, 1945-1959 prof. Obchodnej akadémie, 1959- 1970 pracovník Parku kultúry a oddychu v Banskej Bystrici. Zaoberal sa najmä históriou a archeológiou, kustód múzea v Nitre, neskôr jeho správca, v roku 1947-1951 vedúci Mestskej knižnice v Banskej Bystrici, mestský archivár. Funkcionár športových klubou, autor článkou a štúdií v odborných časopisoch.

[úprava] Dielo

• Nitra - kolíska kresťanskej kultúry a dávnej slávy Slovenska, Praha-Bratislava roku 1938
• Cechový život na Slovensku a v Tekovsku, Banská Bystrica roku 1940
• Banská Bystrica a okolie, Bratislava roku 1952

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Peter Karvaš

Peter Karvaš
prozaik, dramatik, teatrológ
Narodenie	25. apríl 1920 Banská Bystrica
Úmrtie	28. november 1999 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Peter Karvaš (* 25. apríl 1920, Banská Bystrica - † 28. november 1999, Bratislava) bol prozaik, dramatik, teatrológ.

Pseudonym: Peter Bystrický, Peter Bystrík, Jarie, Ján Róbert Lipka, Jozef Repka, Jakub Riečan

[úprava] Rodina

• otec Ferdinand Karvaš
• matka Karola rod. Skutecká

[úprava] Životopis

Narodil sa v Banskej Bystrici v rodine lekára a akademickej maliarky. Bol vnukom maliara -> D. Skuteckého. Študoval na gymnáziu v Ban. Bystrici (1930-1938), na ČVUT a na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe (1938-1939) na Filozofickej fak. Slov. univerzity v Bratislave (1945-1947). Sprvu pôsobil ako úradník a fotograf, 1941-1942 ako rasovo prenasledovaný internovaný v pracovnom tábore, 1944 redaktor a hlásateľ Slobodného slov. vysielača v Banskej Bystrici, 1944-1945 v druhom čs. odboji partizán. Po skončení vojny 1945-1948 dramaturg Čs. rozhlasu, lektor a dramaturg Novej scény a SND v Bratislave, 1949-1950 kultúrny atašé na čs. ambasáde v Bukurešti, 1950-1952 prednosta divadelného odd. Povereníctva školstva, vied a umení, 1952-1956 tajomník Zväzu slov. spisovateľov, 1956-1974 pedagóg na VŠMU, 1974-1980 pracovník Výskumného ústavu kultúry v Bratislave, od roku 1980 na dôchodku. Jeden z najvýznamnejších a plodných slov. prozaikov a dramatikov 20. stor., venoval sa aj divadelnej vede a publicistike, v období normalizácie perzekvovaný a diskriminovaný. Literárne činný od roku 1937, po časopiseckých začiatkoch knižne debutoval súborom reportáží a čŕt Most (1945). Autor realisticky koncipovaných psychologických noviel, historicko-sociálnych románov, napísal zbierky cetopisných reportáží a čŕt, krický pohľad na súvekú socialistickú spoločnosť rezonoval v humoristicko-satirických súboroch poviedok. V úsmevnom tóne sa niesli i zbierky humoresiek, ako aj autobiograficky ladená kniha detských zážitkov. Po nútenej literárnej odmlke sa predstavil povstaleckým románom a morálku povstaleckej generácie analyzoval v autobiografickej novele, vrátil sa aj k satirickému žánru v krátkych prózach a v záverečnom tvorivom období nadviazal na humoristicko-satirické prózy. Ťažisko jeho tvorivých aktivít bolo v dramatickej spisbe, plodný autor rozhlasových a divadelních hier. Podnetné práce vydal aj v oblasti divadelnej vedy a teórie. Dramaturgicky, režijne a scenáristicky spolupracoval najmä s televíziou, ktorá uviedla viaceré jeho hry, iscenácie a filmy. Jeho prózy a drámy vyšli v početných čes., maď., nem., rumun., a rus. prekladoch, boli preložené aj do ang., franc., tal. a iných jazykov.

[úprava] Dielo

• Niet prístavov (1946)
• Polohlasom (1947)
• Toto pokolenie (1949)
• Pokolenie v útoku (1952)
• S nami a proti nám (1951)
• Dieťa a meč (1953)
• Leningradské epištoly (1959)

• Výlet na juh (1960)
• Čert nespí (1954)
• Čertovo kopýtko (1957)
• Maľovať čerta na stenu (1970)
• Kniha úľavy (1970)
• Konfety a leporelá (1961)
• Humoresky rozmarné (1971)
• Nedokončená pre detský hlas (1968)
• Noc v mojom meste (1979)
• Humoresky a iné kratochvíle (1984)
• Nové humoresky a iné kratochvíle (1986)
• Posledné humoresky a iné kratochvíle (1989)
• Fascikel S (1989)
• Zastavený čas (1990)
• Poľahčujúca osobnosť (1991)
• Chúlostivé dialógy (1999)
• Zrada múz (2000)
• Bašta (1948)
• Návrat do života (1949)
• Polnočná omša (1959)
• Hanibal pred bránami (1949)
• Antigona a tí druhí (1961)
• Jazva (1963)
• Veľká parochňa (1964)

• Experiment Damokles (1966)
• Absolútny zákaz (1969)
• Súkromná oslava (1986)
• Vlastenci z mesta Yo (1988)
• Priestory v divadle a divadlo v priestore (1984)
• Umenie drámy a fenomén televízie (1985)
• Rozhlsové umenie vo veku televízie (1992).

[úprava] Literatúra

• Slovník slovenských spisovateľov

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Jozef Kelemen

Jozef Kelemen
právnik
Narodenie	1875 Banská Bystrica
Úmrtie	1944 Slovensko
Pozri aj Biografický portál

Jozef Kelemen (* 1875, Banská Bystrica - † 1944, Slovensko) bol právnik.

[úprava] Životopis

Právnik v Banskej Bystrici, kanceláriu mal na Hornej ulici v Banskej Bystrici.

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000
• Almanach a adresár mesta Banská Bystrica

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Andrej Kellner

Andrej (ml.) Kellner
klobučník
Narodenie	30. október 1700 Banská Bystrica
Úmrtie	. júl 1747 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Andrej Kellner (ml.) (* 30. október 1700, Banská Bystrica - † . júl 1747, Banská Bystrica) bol klobučník.

[úprava] Rodina

• otec Martin Kellner (1671-1727)
• syn Ján Kellner (1729-1800) , Michal Kellner (1720-1770)

[úprava] Životopis

Navštevoval školu v Banskej Bystrici. Bol prijatý za mešťana Banskej Bystrice, v roku 1722 za klobučníckeho majstra v Banskej Bystrici. Prvý literárne činný člen rodu, slovakizovanou češtinou zapisoval významné rodinné udalosti, ale aj veci kronikárskeho charakteru o udalostiach Banskej Bystrice. V písaní kroniky pokračoval jeho syn Ján (1729-1800), vnuk Pavol (1753-1803), pravnuk Samuel (1789-1855) a prapravnuk Daniel (1825-1882).

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000
• Biografické štúdie

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Daniel Kellner

Daniel Kellner
klobučník
Narodenie	1825 Banská Bystrica
Úmrtie	1882 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Daniel Kellner (* 1825, Banská Bystrica - † 1882, Banská Bystrica) bol klobučník.

[úprava] Rodina

• otec Samuel Kellner (1789-1885)

[úprava] Životopis

Kobučník v Banskej Bystrici. Podporoval rozvoj cirkevného školstva vo Zvolenskom senioráte. Bol členom Matice slovenskej v Banskej Bystrici. Ako posledný z rodiny zapisoval do kroniky údaje o udalostiach v rodine, ale aj o udalostiach v Banskej Bystrici.

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000
• Biografické štúdie

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ondrej Klokoč

Ondrej Klokoč
politik, novinár, pedagóg
Narodenie	17. august 1911 Hnúšťa-Hačava
Úmrtie	26. marec 1975 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Ondrej Klokoč (* 17. august 1911, Hnúšťa-Hačava - † 26. marec 1975, Bratislava) bol politik, novinár, pedagóg.

[úprava] Rodina

• otec Pavol Klokoč
• matka Judita rod. Laciaková

[úprava] Životopis

V roku 1922-1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, 1933 maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Sprvu pôsobil ako učiteľ na viacerých miestach, po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry, 1949-1950 predseda KNV v Banskej Bystrici, 1950-1951 ved. tajomník KV KSS v Banskej Bystrici, šéfredaktor Pravdy, 1968-1975 predseda SNR. Jeden z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja v Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, člen povstaleckej SNR..

[úprava] Ocenenie

• Roku1945 Rad SNP I. tr., 1961 Rad práce, 1969 sov. Rad Veľkej vlasteneckej vojny I. st. a Rad republiky

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ján Juraj Knobloch

Ján Juraj Knobloch
zvonolejár
Narodenie	Banská Bystrica
Úmrtie	22. december 1768 Slovensko
Pozri aj Biografický portál

Ján Juraj Knobloch (* Banská Bystrica - † 22. december 1768,, Slovensko) bol zvonolejár.

[úprava] Rodina

• otec Ján Juraj Knobloch (1672-1755)
• syn Ján Juraj Knobloch (1753-1813)

[úprava] Životopis

Člen zvonolejárskej rodiny v Banskej Bystrici, pôsobil ako samostatný majster. Zhotovil zvony pre mestá a dediny v okrese Martin, Liptovský Mikuláš, Zvolen. V zozname ním odliatych zvonov (1757-1768) sa uvádza aj Banská Bystrica.

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000
• Zborník SNM

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ján Juraj Knobloch

Ján Juraj Knobloch
zvonolejár, medilejár, delolejár
Narodenie	1753 Banská Bystrica
Úmrtie	8. apríl 1813 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Ján Juraj Knobloch (* 1753, Banská Bystrica - † 8. apríl 1813, Banská Bystrica) bol zvonolejár, medilejár, delolejár.

[úprava] Rodina

• otec Ján Juraj Knobloch (?-1768)
• syn František de Paula Knobloch

[úprava] Životopis

Predstaviteľ banskobystrickej zvonolejárskej rodiny. Za mešťana v Banskej Bystrici bol prijatý (31. decembra 1779). Zhotovoval zvony na Slovensku, Poľsku a v dnešnom Maďarsku.

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Adam František Kollár

Adam František (Kolárik) Kollár
historik, knihovník, pedagóg
Narodenie	17. apríl 1718 Terchová
Úmrtie	10. júl 1783 Viedeň
Pozri aj Biografický portál

Adam František Kollár (Kolárik) (* 17. apríl 1718, Terchová - † 10. júl 1783, Viedeň) bol historik, knihovník, pedagóg.

[úprava] Rodina

• otec Matej Kolárik
• matka Regína rod. Myslovská

[úprava] Životopis

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, v Banskej Štiavnici, 1734-1736 v Trnave, kde vstúpil do jezuitského rádu. V roku 1740-1742 študoval filozofiu, 1746-1748 teológiu vo Viedni. Sprvu učiteľ, 1748 skriptor, 1749 druhý, 1758 prvý kustód , 1772 vedúci, 1774 v hodnosti dvorského radcu riaditeľ Dvorskej knižnice vo Viedni. Ovládal niekoľko cudzích jazykov. Jeho najvýznamnejšou prácou ako knihovníka bolo vyd. 7 zv. zastaraných a neprístupných katalógov od Petra Lambecia. Zaslúžil sa o rozvoj Dvorskej knižnice vo Viedni: 1758-1766 vypracoval 4-zv. systematický katalóg jej teologických tlačí , od 1759 kompletizoval a vydával súpis jej rukopisných kódexov. Výrazne zasiahol aj do činnosti školských a cirkevných knižníc. Ako organizátor vedy sa pokúsil 1763 o založenie Učenej spoločnosti vo Viedni a Uhorskej akadémii vied, 1778 vznikla jeho pričinením viedenská Akadémia orientálnych jazykov. V oblasti jazykovedy pripravil a vydal viacero gramatík a učebníc latinčiny, zaoberal sa aj orientalistikou, doplnil a vydal gramatiku tureckého jazyka, pripravil aj antológiu a perskej literatúry, prekladal z turečtiny a arabčiny. Ako archivár a editor vydal pramene k dejinám Viedne, anály o tureckej expanzii v Uhorsku a i. zbierky dokumentov, z kt. dominoval 25-zv. rukopis uhorského diplomatára. Prívrženec ideí osvieteneckého racionalizmu. Pracoval v službách Márie Terézie ako odborný poradca dvora pre uhorské záležitosti v otázkach historicko-právnych, majetkovo-právnych a v oblasti školstva. Pre zreformované gymnáziá vydal učebnice lat. Systematicky sa venoval štúdiu uh. a rak. dejín. Bol uvedomelým Slovanom i Slovákom, súčasníci ho prezývali slovenským Sokratom. Vlastnil jednu z najväčších súkromných knižníc. Roku 1775 povýšený do šlachtického stavu.

[úprava] Dielo

• Historiae diplomatcae juris patronatus apostolicorum Hungariae regnum (1762)
• De originibus et usu perpetuo potestatis legislatoriae circa sacra apostolicorum regnum Hungariae (1764)

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ján Kollár

Ján Kollár
evanjelický kňaz, básnik, teológ, filológ
Narodenie	29. júl 1793 Mošovce
Úmrtie	24. január 1852 Viedeň
Pozri aj Biografický portál

Ján Kollár (* 29. júl 1793, Mošovce - † 24. január 1852, Viedeň) bol Pochov.: [[Praha evanjelický kňaz, básnik, teológ, filológ. Pseudonym: Čechobrat Protištúrsky

[úprava] Rodina

• otec Matej Kollár
• matka Katarína rod. Frndová

[úprava] Životopis

Zakladné vzdelanie získal v Mošovciach. Študoval v Kremnici (1806-1808), v Banskej Bystrici (1810-1811), teológiu na bratislavskom evanjelický lýceu (1812-1815), na univerzite v Jene (od 1817). Popri teológii študoval filozofiu, históriu, jazykovedu a prírodné vedy. Po štúdiách v Bratislave prechodne pôsobil ako vychovávateľ v rodine Ľ. Kolbenhayera v Banskej Bystrici, kde roku 1916 zložil kandidátsku skúšku u superintendanta -> A. Lovicha, kt. bola podmienkou pre získanie štipendia na štúdium v Nemecku. V Jene sa vykryštalizovalo jeho teologické a filozofické myslenie, postavené na európskej osvietenskej filozofii a nemeckej teológii. Po štúdiách v Jene farár v Pešti (1819-1848). Profesor slovanskej archeológie na univerzite vo Viedni. Ideológ slovenského a predstaviteľ čes. národného obrodenia. Teoretik a propagátor slovanskej vzájomnosti a československej jazykovej jednoty. Utvoril ucelenú filozofickú teóriu dejín, ktorá ovplyvnila slovenské, ale aj slovanské nár. hnutia. Venoval sa aj publicistickej pedagogickej a vedeckej činnosti, etnografii a folklóru. Dôverník rakúskej vlády v slov.-uh. otázkach.

[úprava] Pamiatky

• hrob na Olšanskom cintoríne v Prahe;

• rkp. pozostalosť v LAMS;
• pomník (1963, F. Štefunka) a pamätná izba (1982) v Mošovciach;
• názvy ulíc v slov. a českých mestách;

[úprava] Dielo

• Básně Jana Kollára, Praha roku 1821
• Slávy dcera ve třech zpěvích, Budapešť roku 1824
• Slávy dcera. Lyrickoepická báseň v pěti zpěvích, Budapešť roku 1832
• Díla básnická Jana Kollára ve dvou dílech, Budapešť roku 1845
• Dobré vlastnosti národu slovanskému, Budapešť roku 1822
• Cestopis obsahující cestu do Horní Italie..., Budapešť 1843

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Peter Kosťov

Peter Kosťov
rímskokatolícky kňaz, teológ, filozof, Slovensko
Narodenie	26. marec 1911 Župkovec
Úmrtie	30. október 1987 Beckov
Pozri aj Biografický portál

Peter Kosťov (* 26. marec 1911, Župkovec - † 30. október 1987, Beckov) bol rímskokatolícky kňaz, teológ, filozof, Slovensko.

[úprava] Životopis

Študoval na banskobystrickom seminári, vysvätený za kňaza (1935). Profesor náboženstva a filozofie na gymnáziu v Banskej Bystrici (od 1938). Profesor kresťanskej a fundamentálnej teológie na teologickom učilišti v Banskej Bystrici (1942), študijný prefekt seminára (1946). Politicky pre nasledovaný. Autor prác o duševných prejavoch človeka o podstate duše, publikoval v Juhoslávii.

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000
• Lexikón kat. kňaz. osobností Slovenska

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ján Kováč

Ján Kováč
historik, múzejník
Narodenie	21. december 1918 Nová Ves nad Žitavou
Úmrtie	3. apríl 1977 Bojnice
Pozri aj Biografický portál

Ján Kováč (* 21. december 1918, Nová Ves nad Žitavou - † 3. apríl 1977, Bojnice) bola Pochov.: [[Nová Ves nad Žitavou historik, múzejník.

[úprava] Rodina

• otec Jozef Kováč
• matka Etela rod. Horváthová

[úprava] Životopis

Študoval slovenčinu a históriu na Filozofickej fakulte v Bratislave. Roku1971 CSc. Roku1942-44 prof. na gymnáziu vo Zvolene, 1944-46 v Nitre, 1946-49 v Košiciach, 1949-52 na škole dôstojníckeho dorastu v Košiciach, 1952-61 pracovník a riaditeľ Krajského múzea v B. Bystrici, od 1961 pracovník Vlastivedného múzea v Bojniciach. Zaoberal sa metodikou dokumentácie a evidencie muzeálnych zbierok. Zredigoval 6 ročníkov zborníka Horná Nitra a rad publikácií z dejín hornonitrianskeho regi

ónu, pre Vlastivedný slovník obcí na Slovensku spracoval časť Nitrianskej župy.

[úprava] Dielo

• Bojnice. - B.Bystrica 1967 (zostavovateľ a spoluautor)
• Protifašistické hnutie a odboj na Hornej Nitre. - B.Bystrica 1969 (zostavovateľ a spoluautor)

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ján Kováč

Ján Kováč
dôstojník, protifašistický bojovník
Narodenie	24. máj 1910 Budapešť
Úmrtie	13. február 1985 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Ján Kováč (* 24. máj 1910, Budapešť - † 13. február 1985, Bratislava) bola dôstojník, protifašistický bojovník.

[úprava] Rodina

• otec Matej Kováč
• matka Mária rod. Hanusová

[úprava] Životopis

Maturoval na Vyššej priemyselnej škole strojníckej v Košiciach. Pôvodne výpravca vlakov ČSD. Od roku 1940 dôstojník z povolania, automobilový dôstojník v Banskej Bystrici. Príslušník slov. armády a ČSĽA. Účastník protifašistického boja v armáde, člen ilegálnej vojenskej skupiny Victoire, člen ilegálneho RNV v Žiline a v Banskej Bystrici. Počas SNP prednosta cestnej služby Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici. Po prechode SNP do hôr pôsobil v Nízkych

Tatrách..

[úprava] Ocenenie

• Roku 1945 vyznamenaný Radom SNP I.tr., Čs. vojnovým krížom 1939, Za chrabrosť pred nepriateľom, 1946 Za zásluhy I.st.,

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000
• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ján Kováč

Ján Kováč
politický pracovník
Narodenie	24. október 1913 Banská Bystrica-Kráľová
Úmrtie	24. apríl 1982 Opava
Pozri aj Biografický portál

Ján Kováč (* 24. október 1913, Banská Bystrica-Kráľová - † 24. apríl 1982, Opava) bola politický pracovník.

[úprava] Rodina

• otec Ján Kováč
• matka Mária rod. Krnáčová

[úprava] Životopis

V roku 1920-1926 navštevoval ľudovú školu v Banskej Bystrici, 1952-1953 študoval na Ústrednej politickej škole KSS v v Bratislave. Obchodný pomocník v Banskej Bystrici (1927-1935). Pôsobil v hospodárskych organizáciách, pracovník ÚV KSS v Bratislave. Účastník ilegálneho protifašistického odboja a SNP. Nositeľ vyznamenaní.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Mikuláš Kováč

Mikuláš Kováč
básnik, spisovateľ pre deti a mládež, dramatik
Narodenie	18. máj 1934 Hronovce-Čajakovo
Úmrtie	26. máj 1992 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Mikuláš Kováč (* 18. máj 1934, Hronovce-Čajakovo - † 26. máj 1992, Banská Bystrica) bola básnik, spisovateľ pre deti a mládež, dramatik. Pseudonym: Gustáv Kosor, Milan Markus, P.Repáč

[úprava] Životopis

Študoval na gymnáziu v Leviciach, 1948-1953 na vyšších priem. školách strojníckych v Banskej Bystrici a vo Zvolene, 1954-1955 na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave (štúdium zo zdravotných dôvodov nedokončil). Krátko pôsobil ako

konštruktér v podniku Bučina vo Zvolene, od 1956 sa trvale usadil v Banskej Bystrici, kde bol 1956-1957 pracovníkom riad. Čs. automobilovej dopravy, 1957-1959 metodik Domu osvety, 1959-1961 dramaturg Krajského bábkového divadla, 1961- 1963 režisér štúdia Čs. rozhlasu, 1964-1969 redaktor denníka Smer a 1969-1974 štúdia Čs. rozhlasu, od 1974 metodik Okr. osvetového strediska. Významný predstaviteľ súčasnej modernej slov. poézie tzv. strednej generácie. V knižnom debute Zem pod nohami (1960) cez spomienky z detstva odsúdil predovšetkým vojnové hrôzy, v baladicko ladenom protivojnovom zameraní sa niesli i jeho ďalšie zbierky, ale tematický okruh rozšíril aj o motívy rodného kraja, dediny a mesta Banská Bystrica, zároveň v jeho poézii predovšetkým dominoval súcit s malým obyčajným človekom, ktorý znáša ťarchy a údery histórie. V období totalitnej konsolidácie poskribovaný, až neskôr sa prihlásil zbierkami, v ktorých nadviazal na svoju predchádzajúcu poetickú výpoveď. Okrem poézie sa venoval aj tvorbe literatúry pre deti a mládež a dramatickej spisbe. Pre dospelých napísal úspešné rozhlasové hry so zameraním na riešenie morálnych problémov súčasného čleveka, participoval na tvorbe scenára filmu J. Jakubiska Postav dom, zasaď strom (1979). Zostavovateľ reprezentatívneho výberu z lyrickej poézie -> J. Jesenského Slnečné víno (1985). Sporadicky sa venoval aj prekladateľskej činnosti a publicistike . Jeho dielo bolo preložené do viacerých jazykov.

[úprava] Pamiatky

• Pomenovanie Verejnej knižnice v Banskej Bystrici na Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici (od 1999)

[úprava] Dielo

• Zem pod nohami, roku 1960
• Obrana stavebnice, roku 1963
• Rozmery, roku 1964
• Návraty, roku 1966
• O modrej labuti, roku 1966
• Písanie do snehu, roku1978
• Zemnica, roku 1978
• Rodinná pošta, roku 1980
• Pod slnkom, roku 1986
• Vybrané verše, roku 1977 (výber)
• Básne, roku 1984 (výber)
• Písanie do času, roku 1984 (výber)
• Postoj, roku 1984 (výber)

• O Drobinkovi, najmenšom kráľovi na svete a iné rozprávky, roku 1966 (rozprávka pre deti)
• Paneláci - dobrí vtáci, roku 1985 (humoristické poviedky pre deti)
• Gašparko a strašní lúpežníci, roku 1971 (bábková hra)
• Vyskočjanko a strašní lúpežníci, roku 1977 (divadelná hra)
• Dvojportrét, roku 1979 (rozhlasová hra)
• Tretí pokus, roku 1981 (rozhlasová hra)
• Psí život, roku 1985 (rozhlasová hra)
• Stena, roku 1987 (rozhlasová hra)
• Chata Zuzana, roku 1989 (rozhlasová hra)
• Na vlastnú žiadosť, roku 1989 (rozhlasová hra)

[úprava] Literatúra

• Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Peter Kováčik

Peter Kováčik
spisovateľ, dramatik, scenárista
Narodenie	[[6. 0IÍ110J0000K0000LĹĽ00M0000N2Ň20OÓÔÖ•P0000Q0000RŔ]] 1936 Čierny Balog
Pozri aj Biografický portál

Peter Kováčik (* [[6. 0IÍ110J0000,K0000LĹĽ00M0000N2Ň20OÓÔÖ•P0000Q0000RŔ]] 1936 Čierny Balog) je spisovateľ, dramatik, scenárista.

[úprava] Životopis

V roku 1952-1955 študoval na strednej škole v Brezne, 1955-1960 na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Pôsobil ako redaktor Čs. televízie v Bratislave, prof. na strednej škole, 1962-1963 redaktor Stredoslov. vydavateľstva, 1963-1969 Čs. rozhlasu, 1969-1973 pracovnik Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici, 1973-1976, 1987-1989 a 1991-1996 spisovateľ v slobodnom povolaní, medzitým 1976-1987 scenárista a dramaturg Slov. filmovej tvorby, 1989-1991 redaktor Čs. rozhlasu v Bratislave, od 1996 na dôchodku. Krátke prózy uverejňoval od roku 1958 časopisecky, knižne debutoval zbierkou poviedok o ľuďoch z periférie spoločnosti Portréty (1964). Aj v nasledujúcich prozaických prácach sa zameral na kritiku súvekých spoločenských pomerov. K jeho najpopulárnejším dielam patrí humoristicko-satirický román zo života lesných robotníkov Nevera po slovensky (1988). V oblasti literatúry pre deti a mládež sa prezentoval prózou z vojnového obdobia Jablká nášho detstva (1977), autor humoristickej rozprávkovej knižky O najsmiešnejšom kráľovstve (1978) a zbierky poviedok Túžba nad túžby (1986). Ako dramatický spisovateľ sa uviedol sociálne motivovanou hrou Krčma Pod zeleným stromom (1976), v ktorej na pozadí veľkej hospodárskej krízy vykreslil osudy slov. človeka i spoločnosti. Jeho hry inscenovali profesionálne i ochotnícke súbory na Slovensku aj v zahraničí, boli preložené do viacerých jazykov. Plodný autor rozhlasových hier pre deti i pre dopselých, televíznych scenárov, pričom v scenaristickej tvorbe obyčajne vychádzal zo svojich prozaických a dramatických prác. Výlet s Claudiou Cardinale (1969) Pohľadnica z Benátok (hra) (1976.

[úprava] Dielo

• Kráľ môže všetko (1966)
• Posledná noc spravodlivých (1970)
• Čas do úsvitu (1974)
• Indický kľúč (1977)
• Atmosféra v marci (1989)
• Alžbeta Bathoryová (1997)
• Jablká nášho detstva (1977)
• Recesia (hra) (1979)
• Osamelý (hra) (1980)
• Zásnuby (hra) (1985)
• Soľ zeme (hra) (1981)
• Boží vták (hra) (1993)
• Svätý pluk (historická hra) (1994)
• Ažbeta Báthoryová (hra) (1994)
• Svätý z Hlubokého (hra) (1998)

• Oslava (rozhlasová hra) (1971)
• Kára (televízny scenár) (1970)
• Pohľadnica z Benátok (televízny scenár) (1978)
• Zlaté časy (televízny scenár) (1978)
• Jediný syn (televízny scenár) (1979)
• Brzdný systém (televízny scenár) (1988)
• Recesia (televízny scenár) (1989)

[úprava] Literatúra

• Slovenský literárny kalendár

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Eva Kováčová

Eva Kováčová
poetka
Narodenie	14. júl 1951 Rimavská Sobota
Pozri aj Biografický portál

Eva Kováčová (* 14. júl 1951, Rimavská Sobota) je poetka.

[úprava] Životopis

  V roku 1973-1978 študovala slovenčinu a  výtvarnú výchovu na Pedagogickej fak. v Banskej Bystrici. Od roku 1971 sprvu administratívna pracovníčka, po roku 1981 redaktorka denníka Pravda, žije v Bratislave. Prvé verše publikovala v Novom slove,
ľúbostné básne zhrnula do zbierky Striedavo oblačno (1973), ktorú doplnila aj o spoločensky angažované básne. Intímnu, prírodnú a občiansku lyriku zaradila do básnickej zbierky Zastavenie v čase (1978). K poetickejšiemu výrazu sa 

dopracovala až v cykle básní o láske a citovom živote dnešnej mladej ženy Vážne vášne (1982), veršami s motívmi rodného Malohontu prispela do obrázkovo-poetickej knihy Rimavskou dolinou (1991).

[úprava] Literatúra

• Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Baltazár Koza

Baltazár (Kosa, Kosza) Koza
evanjelický kňaz
Narodenie	Slovenská Ľupča
Pozri aj Biografický portál

Baltazár Koza (Kosa, Kosza) (* Slovenská Ľupča) je evanjelický kňaz.

[úprava] Životopis

Študoval teológiu na univerzite v Krakove, alebo vo Viedni. V roku 1558-1561 farár v Dubovej, ďalšie jeho životné osudy nie sú známe. Patril k vzdelaným kňazom, vybudoval si vlastnú knižnicu, z kt. sa zachovala filozofická kniha (D.N. Mirabelio: Polyanthea) z roku 1539. Nachádza sa v nej pravdepodobne ním napísaný register pojmov vyskytujúcich sa v knihe a prvý supralibros slov. vzdelanca z 1541 (uložená v knižnici MS).

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Jozef Kozáček

Jozef Kozáček
rímskokatolícky kňaz, cirkevný hodnostár, kultúrny pracovník
Narodenie	2. jún 1807 Zvolen
Úmrtie	26. marec 1877 Oradea
Pozri aj Biografický portál

Jozef Kozáček (* 2. jún 1807, Zvolen - † 26. marec 1877, Oradea) bol rímskokatolícky kňaz, cirkevný hodnostár, kultúrny pracovník.

[úprava] Rodina

• otec Jozef Kozáček
• matka Alžbeta rod. Pelcová

[úprava] Životopis

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Kremnici a v Leviciach, filozofiu v Trnave, teológiu v Banskej Bystrici, na Pázmáneu, 1833-1834 na Augustineu vo Viední, 1834 ThRd. Rokuk. kaplán, prefekt a učiteľ, 1834-1840 prof teológie a uh. občianskeho práva na rokuk. seminári a 1840-1844 biskupský notár a archivár v Banskej Bystrici, 1844-1849 farár v Dobrej Nive, v Krupine a vo Zvolene, od 1849 škôldozorca banskobystrického, 1850 bratislavského dištriktu, 1856 kanonik v Oradei. Príslušník druhej generácie bernolákovcov, významný predstaviteľ slov. nár. a kult. úsilí v 50. a 70. rokoch 19. stor. Pričinil sa o zavedenie slovenčiny ako vyučovacieho jazyka na niektorých gymnáziách, trvalejšie na

banskobystrickom. Zakladajúci člen MS, 1870 jej predseda, SSV. Popredný mecén nár. kult. života: podporoval MS, slov. študentov, voľby nár. kandidátov, významne prispieval k vydávaniu Pešťbudínskych vedomostí i Nár. novín. Tlačou vydal príležitostné prejavy.

[úprava] Ocenenie

• Roku1854 vyznamenaný rytierskym krížom

[úprava] Dielo

• Slovák urovnoprávněný budešli šťastný?, Banská Bystrica roku 1850

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ján Králik

Ján Králik
verejný činiteľ, ekonóm
Narodenie	30. máj 1949 Ružomberok
Pozri aj Biografický portál

Ján Králik (* 30. máj 1949, Ružomberok) je verejný činiteľ, ekonóm.

[úprava] Životopis

Po ukončení vysokoškolského štúdia v odbore ekonomiky a riadenia podniku pracoval na Katedre ekonomiky a riadenia Technickej univerzity v Bratislave, kde ukončil kandidatúru z ekonomických vied a získal pedagogické vzdelanie. V roku 1976- 1984 pracoval v Mostárni Brezno vo vedúcich a riadiacich funkciách ako pracovník aparátu, kde zodpovedal za zavádzanie projektov automatizácie a robotizácie na pracoviskách zbrojárskej výroby v Stredoslovenskom kraji a riadenie priemyslu v okrese Banská Bystrica. Po roku 1989 pracoval v ekonomických fukciách obchodných spoločností. Odborne sa stále venuje riadiacim a ekonomickým otázkam podnikov a obcí. Z tejto oblasti publikuje a je spoluatorom viacerých projektov a odbornej publikácie. Po roku 1989 bol členom Strany demokratickej ľavice, od roku 2005 po zlúčení SDĽ so SMERom je členom strany SMER - sociálna demokracia. V roku 1990-1998 bol poslancom Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici, 1998-2002 primátor Banskej Bystrice, 2002 opätovne zvolený za primátora Banskej Bystrice, 2005 zvolený za poslanca Banskobystrického samosprávneho kraja v okrese Banská Bystrica.

[úprava] Literatúra

• SITA

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Michal Králka

Michal Králka
dôstojník, protifašistický bojovník
Narodenie	27. september 1919 Podbrezová-Lopej
Úmrtie	20. august 1975 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Michal Králka (* 27. september 1919, Podbrezová-Lopej - † 20. august 1975, Banská Bystrica) bol dôstojník, protifašistický bojovník.

[úprava] Rodina

• otec Michal Králka (1888-1939)
• matka Anna rod. Balkovičová

[úprava] Životopis

Navštevoval meštiansku školu (1931-1935) a Obchodnú akadémiu (1935-1937) v Banskej Bystrici. Pôvodne úradník, neskôr dôstojník ZNB. Vojak slov. armády. Účastník protifašistického odboja a SNP. Príslušník 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Pracovník Ministerstva vnútra v Prahe, pôsobil v diplomatických službách v Moskve a v Budapešti. Na dôchodku žil v Banskej Bystrici (od 1973). Nositeľ viacerých vyznamenaní.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ivan Krasko

Ivan (vl.m. Ján Botto) Krasko
básnik, prekladateľ, chemik, politik
Narodenie	12. júl 1876 Lukovištia
Úmrtie	3. marec 1958 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Ivan Krasko (vl.m. Ján Botto) (* 12. júl 1876, Lukovištia - † 3. marec 1958, Bratislava) bol Pochov.: [[Lukovištia básnik, prekladateľ, chemik, politik. Pseudonym: Bohdana J. Potkinová, J. Cigán, Janko Vigáň, Ján Krasko

[úprava] Rodina

• otec Ján Botto
• matka Rozína rod. Balážová

[úprava] Životopis

Ľudovú školu navštevoval v Lukovištiach, kde ho učil A.H. Škultéty, študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, nem. gymnáziu v Sibiu, na rum. gymnáziu v Brasove, kde roku 1896 maturoval. V roku 1900-1905 študoval chemické inžinierstvo na ČVUT v

Prahe, po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej fak. a na Právnickej fak. UK v Bratislave, roku 1905 Ing., 1923 Dr.techn. V roku 1896-1897 a 1898-1900 dozorca pri stavbe mlynu a vo voštiarni u J. Kováča v Teplom Vrchu. Chemik, technický pracovník v cukrovare v Kloboukoch, v chemickej továrni v Slanom. Počas 1. svetovej vojny dôstojník 16. honvédskeho pluku rakúsko-uhorskej armády s posádkou v Banskej Bystrici (1914-1918). Po vzniku ČSR vysoký úradník, 1918-1927 tajomník Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, 1927-1938 Krajinského úradu v Bratislave, kde žil do roku 1943, potom sa usadil v Piešťanoch. Jeho rozsahom neveľké poetické dielo patrí ku klasickým hodnotám slovenskej literatúry. Vedúca osobnosť básnickej moderny na Slovensku. Autor básnických zbierok, krátkych próz. Jeho básnické texty , podmanivo krásna lyrika presiahli rámec národnej literatúry, boli preložené do viacerých jazykov a niektoré boli zhudobnené. Prekladal umelecké texty i odbornú literatúru z rumum. Vedecké články publikoval v Chemických listoch. Venoval sa aj vedeckej činnosti y odboru chémie, okrajove vlastivednému výskumu. Prívrženec čs. štátnosti, čechoslovakisticky orientovaný politik a verejný činiteľ, 1919-1920 člen NZ, 1920-1929 jeho poslanec a 1929-1939 senátor za agrárnu Republikánsku stranu poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu.

[úprava] Ocenenie

• Roku 1946 Národný umelec

[úprava] Pamiatky

• literárna pozostalosť v LAMS,
• rodný dom s pamätnou tabuľou (1956),
• náhrobný pomník (1965) a pamätník (1966) od A. Ferdinandy v Lukovištiach,
• Kraskova ul. v Bratislave a v i. mestách,
• Cena Ivana Krasku za najlepší literárny debut roka udeľovaný Slov. literárnym fondom v Bratislave,

[úprava] Dielo

• Nox et solitudo, Martin roku 1909
• Verše, Martin roku 1912
• Moje piesne, Bratislava roku 1952
• Súborné dielo 1. Poézia, Bratislava roku 1966
• Dielo, Bratislava roku 1980

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Štefan Krčméry

Štefan Krčméry
evanjelický kňaz, spisovateľ, literárny kritik, prekladateľ
Narodenie	26. december 1892 Mošovce
Úmrtie	17. február 1955 Pezinok
Pozri aj Biografický portál

Štefan Krčméry (* 26. december 1892, Mošovce - † 17. február 1955, Pezinok) bol evanjelický kňaz, spisovateľ, literárny kritik, prekladateľ. Pseudonym: Ján Jesom, Ujo Štefan

[úprava] Rodina

• otec Miloslav Krčméry
• matka Oľga rod. Petianová
• syn Ivan Krčméry
• dcéra Jela vyd. Vrteľová

[úprava] Životopis

  Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (1903-1907), na evanjelický lýceu (1907-1911), evanjelický teológiu v Bratislave (1911-1915), na študijnom pobyte v Paríži (1920-1921) na KU v Prahe (1930), 1930 PhDr. Ev. kaplán v Bratislave, 1918 redaktor Nár.  novín , 1919-1932 tajomník MS v Martine, 1943-1947 žil v Martine, 1947-1949 v Bratislave a od 1949 na liečení v Pezinku.  Inšpirátorská osobnosť slov. literatúry a kultúry ako básnik, literárny historik a kritik, prekladateľ, publicista,  redaktor a organizátor. V básnickej tvorbe bol ovplyvnený Slov. modernou a poéziou Hviezdoslava, ale aj európskych  romantikov a symbolikov. V prozaickej tvorbe lyrické obrázky a úvahy zakomponoval do osobných vyznaní vo forme listov  budúcej manželke. Významné je jeho literárnohistorické dielo, predstavujúce syntézu slov. literárnych dejín. Okrem toho publikoval množstvo štúdií a príspevkov o literatúre, umení a kultúre v slov. periodikách, mimoriadne zásluhy si získal  ako redaktor Slov. pohľadov (1922-1932), okolo ktorých sústredil takmer všetkých starších i začínajúcich autorov. Ako tajomn. Matice slov. sa pričinil o organizovanie jej vedeckých a umeleckých odborov, v rámci Ústredia slov. ochotníckych  divadiel i matičných miestnych odborov aktivizoval divadelnú a osvetovú činnosť na celom Slov. Venoval sa aj prekladaniu poézie z maď., nem., franc., zo slovanských literatúr, ako aj poézie iných národov. Vo vlastnom preklade vydal výber zo slov. poézie v maďarčine.

[úprava] Dielo

• Keď sa sloboda rodila, roku 1920
• Herbárium, roku 1929
• Piesne a balady, roku 1930
• Pozdrav odmlčaného básnika, roku 1944
• Ty a Ja, roku 1972
• Osvobodenie, roku 1932
• Zimná legenda, roku 1957
• Prehľad dejí slovenskej literatúry, roku 1920
• Moyses a Kuzmány, roku 1927
• Ľudia a knihy, roku 1928
• Stopäťdesiat rokov slovenskej literatúry, roku 1943

• Dejiny literatúry slovenskej, roku 1976
• Výber z diela 1-6, roku 1953-1973

[úprava] Literatúra

• Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ivan Križan

Ivan Križan
evanjelický kňaz, cirkevný hodnostár, historik, publicista
Narodenie	18. november 1891 Štrba
Úmrtie	17. júl 1977 Bánovce nad Bebravou
Pozri aj Biografický portál

Ivan Križan (* 18. november 1891, Štrba - † 17. júl 1977, Bánovce nad Bebravou) bol evanjelický kňaz, cirkevný hodnostár, historik, publicista.

[úprava] Životopis

Pochádzal z učiteľskej rodiny. Študoval na evanjelický gymnáziu v Banskej Bystrici, na evanjelický lýceu v Kežmarku, teológiu v Bratislave, Soproni a Erlangene. Po ordinácii kaplán v Sučanoch, neskôr farár v Lazoch pod Makytou, v Podlužanoch (1923) , seniorálny referent SEM (Sdruženie evanjelickej mládeže), konsenior, pokladník generálnej podporovne, podpredseda Misijnej rady cikví v ČSR, administrátor Nitrianskeho seniorátu. Aktívny na poli družstevníctva a včelárstva. Účastník protifaštického boja a SNP-väznený. Častý dopisovateľ cirkevných časopisoch, autor kázní, náboženskej práce a cestopisných reportáží (rkp.)

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000
• Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Kornélia Kropiláková

Kornélia (rod. Kaliská) Kropiláková
pedagogička, matematička
Narodenie	12. január 1914 Bratislava
Úmrtie	24. január 1991 Slovensko
Pozri aj Biografický portál

Kornélia Kropiláková (rod. Kaliská) (* 12. január 1914, Bratislava - † 24. január 1991, Slovensko) bola pedagogička, matematička.

Jej manžel Miroslav Kropilák

[úprava] Životopis

Učiteľka matematiky na gymnáziu v Banskej Bystrici. Podpredsedníčka pobočky Jednoty slovenských matematikov a fyzikov Bratislava I. (1973-1975), podpredsedníčka matematickej sekcie Jednoty slovenských matematikov a fyzikov (1975-1979). Nositeľka viacerých pedagogických vyznamenaní.

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Imrich Kružliak

Imrich Kružliak
básnik, esejista, prekladateľ
Narodenie	8. december 1914 Detva
Pozri aj Biografický portál

Imrich Kružliak (* 8. december 1914, Detva) je básnik, esejista, prekladateľ. Pseudonym: Marian Žiar, Anton Prokop

[úprava] Životopis

  Po absolvovaní gymnaziálnych štúdií v Banskej Bystrici a v Kláštore pod Znievom študoval na Filozofickej fak. Slov. univerzity v Bratislave, promoval 1940. Od 1938 pôsobil ako organizačný, neskôr literárny tajomník Slov. ligy, 1940-1943  ved. Úradu slov. tlače, 1944-1945 redaktor Bojovníka, 1946-1947 tajomník na Povereníctve SNR, roku 1949 emigroval. V roku 1951-1980 bol kultúrnym redaktorom rozhlasovej stanice Rádio Slobodná Európa, od 1972 šéfredaktorom exilového časopisu  Horizont, od 1987 predseda Spolku slov. spisovateľov v zahraničí. Je autorom esejí Živé stopy (1975), prekladov z maď., poľ. a ruskej poézie. Výber z jeho exilovej esejistiky a publicistiky vyšiel pod názvom V čakárni dejín (1999). V  jedinej básnickej zbierke Piesne a smútky (1974) rekapituluje prežitú exilovú cestu, vzdáva hold osobnostiam slov. lit. a umenia a hľadá otázky a odpovede na zložité dobové otázky.

[úprava] Literatúra

• Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Dušan Kubíny

Dušan Kubíny
geológ, speleológ
Narodenie	2. február 1930 Brezno
Pozri aj Biografický portál

Dušan Kubíny (* 2. február 1930, Brezno) je geológ, speleológ.

[úprava] Životopis

  Navštevoval ľudovú školu v Brezne, 1941-1949 študoval na gymnáziu v Brezne a v Banskej Štiavnici, 1949-1953 absolvoval štúdium na Prírodovedeckej fak. UK v Bratislave, 1953 RNDr, 1976 CSc. Pôsobil v GÚDŠ v Bratislave ako vedúci geológ  oblasti (1952-1958), v Geologickom prieskume v Banskej Bystrici ako odborný geológ (1958-1975) a vo VÚLH vo Zvolene ako vedúci vedecký pracovník (1975-1992) na Min kultúry pôsobil ako člen poradného zboru speológov (1955-1989). Bol  zakladateľom a predsedom Slovenskej speleologickej spoločnosti (1970-1976), 1994 získal čestné členstvo v Slovenskej geologickej spoločnosti. Je dobrovoľným členom Horskej služby, od 1959 členom zboru Štátnej opery v Banskej Bystrici,  dlhoročným členom a sólistom Katedrálneho spevokolu v Banskej Bystrici a členom Speváckeho zboru slov. učiteľov v Trenč. Tepliciach. Zostavil podrobnejšie geologické mapy mnohých ložiskových území Slovenska, tektonické mapy jednotlivých  pohorí Slov. Venoval sa aplikácii hlbinnej tektoniky Zeme na rozšírenie lesov a produkcii dreva, je autorom prvej projektovej štúdie parkového riešenia Nískych Tatier, má autorstvo chránených území: Veporské skaly, Brankovský vodopád vo  Veľkej Fatre, vodopád Spády v Poľane, Moštenické travertíny a i. Je aurom 3 zlepšovacích návrhov, ktoré zabezpečili miliónovú úsporu na technických dielach. Autor monografií, ved. štúdií a odborných článkov, zväčša pôvodných a tematicky  zameraných na regionálnu geológiu, speleológiu a ochranu prírody. Veľa článkov a cestopisných čŕt venoval Mongolsku.

[úprava] Ocenenie

• Ocenený Plaketou Správy slov. jaskýň (1979), Zlatou medailou SSS (1990), Zlatou plaketou GÚDŠ Bratislava (1991).

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v Banskej Bystrici v roku 2001

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Martin Kučera

Martin Kučera
dôstojník, partizánsky veliteľ
Narodenie	13. október 1914 Sliač-Hájniky
Úmrtie	16. február 1986 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Martin Kučera (* 13. október 1914, Sliač-Hájniky - † 16. február 1986, Bratislava) bol dôstojník, partizánsky veliteľ.

[úprava] Rodina

• otec Martin Kučera
• matka Mária Kučerová

[úprava] Životopis

Študoval na gymnáziu vo Zvolene a na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici, absolvoval školu pre dôstojníkov v zálohe v Pardubiciach a Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave, 1948 Vysokú vojenskú školu v Prahe, Ing. Od 1937 dôstojník z povolania. Účastník protifašistického hnutia. Počas SNP veliteľ partizánskych brigád a vojenských zoskupení, o.i. veliteľ úderného práporu 4. čs. samostatnej brogády 1. čs. armádneho zboru v ZSSR (od marca 1945). Politicky prenasledovaný, 1964 rehabilitovaný. Autor spomienkovo-dokumentačnej práce o svojom účinkovaní v odboji.

[úprava] Dielo

• Nezlomný Kosatec, Bratislava roku 1976

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Jozef Kučerák

Jozef Kučerák
ekonóm, politik
Narodenie	18. apríl 1939 Hronec
Pozri aj Biografický portál

Jozef Kučerák (* 18. apríl 1939, Hronec) je ekonóm, politik.

[úprava] Životopis

V roku 1967-1989 postupne vedecký pracovník Výzkumného ústavu životnej úrovne a Výzkumného ústavu sociálneho rozvoja práce v Bratislave; 1989-1990 vedecký pracovník Prognostického ústavu SAV v Bratislave. Od januára do júna 1990 poslanec a člen predsedníctva SN FZ za VPN; od júna 1990 do apríla 1991 podpredseda práce Slovenskej republiky; od mája do októbra 1991 predseda slov. rady VPN, od októbra 1991 prvý podpredseda Občianskej demokratickej únie - VPN.

[úprava] Literatúra

• Československý biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Martin Kukučín

Martin (vl.m. Matej Bencúr) Kukučín
spisovateľ, lekár
Narodenie	17. máj 1860 Jasenová
Úmrtie	21. máj 1928 Pakrac
Pozri aj Biografický portál

Martin Kukučín (vl.m. Matej Bencúr) (* 17. máj 1860, Jasenová - † 21. máj 1928, Pakrac) bol Pochov.: [[Martin spisovateľ, lekár.

[úprava] Rodina

• otec Ján Bencúr Juriš
• matka Zuzana rod. Pašková

[úprava] Životopis

Stredoškolské štúdiá absolvoval na slov. gymnáziu v Revúcej (1871-1874), v Martine a v Banskej Bystrici (1875), študoval na preparandii v Kláštore pod Znievom (1875-1878), skúšky zložil na gymnáziu v Kežmarku, maturoval v Soproni (1884- 1885) , 1885-1893 študoval medicínu na Lekárskej fakulte v Prahe. Sprvu učiteľ a kantor v Jasenovej, neskôr 1893-1906 obecný lekár v Selciach na ostrove Brač v Dalmácii, 1907-1922 pôsobil v Juž. Amerike, od 1924 žil zväčša v bývalej Juhoslávii. Jeden z najvýznamnejších slov. spisovateľov, ako predstaviteľ realizmu už od prvých prác smeroval k novému stupňu vo vývine slov. realistickej prózy. Aktívne pracoval v mnohých organizáciách, bol členom Čes. akadémie vied a umení. Autor humoresiek, poviedok, noviel a románov najmä s dedinskou tematikou. Písal črty, fejtóny, recenzie, reportáže, informatívne rozpravy a články. Jeho literárna tvorba presiahla rámec národnej literatúry a bola preložená do viacerých jazykov. Niektoré diela boli zdramatizované a sfilmované.

[úprava] Pamiatky

• rodný dom (múzeum od roku 1960)
• pamätné tabule v Jasenovej, v Revúcej, v Soproni, v Prahe
• busta od F. Štefunku (1959)
• pomenovanie ulíc v slov. mestách

[úprava] Dielo

• Neprebudený. O Michale. In: Slovenské besiedky 1. roku 1886
• Koniec a začiatok, Martin roku 1892
• Dies irae, Martin roku 1893
• Rysavá jalovica, Ružomberok roku 1903
• Dom v stráni 1-2, Martin roku 1911
• Črty z ciest. Prechádzky po Patagónii, Martin roku 1922
• Mladé letá, Martin roku 1922
• Mať volá 1-5, Trnava roku 1926
• Komasácia, Martin roku 1907
• Bacúchovie dvor, Martin roku 1930

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Juraj Kuniak

Juraj Kuniak
básnik, prozaik, elektrotechnický inžinier
Narodenie	2. júl 1955 Košice
Pozri aj Biografický portál

Juraj Kuniak (* 2. júl 1955, Košice) je básnik, prozaik, elektrotechnický inžinier.

[úprava] Životopis

V roku 1970-1973 študoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Košiciach, 1973-1978 na Fak. elektrotechniky ČVUT v Prahe. V roku 1978-1992 pracovník ZVT, od roku 1992 podniká v oblasti telekomunikácií, žije v Banskej Bystrici. Prvé básne a poviedky publikoval od roku 1973 v Novom slove a vo viacerých zborníkoch. Lyrické miniatúry o detstve, medziľudských vzťahoch a najmä o láske sústredil do básnickej prvotiny Premietanie na viečka (1983). Po zbierkach lyrických básní Kúsok svetového priestoru (1994) a Blúdivý nerv (1995), deťom adresoval knižku veršov Pozrime sa cez básničku (1989). V dokumentárnej próze Pán Černovský (1991) priblížil osobnosť A. Hlinku. Z dedinského prostredia Černovej vychádzal pri koncipovaní zbierky poviedok Súkromný skanzem (1993).

[úprava] Ocenenie

• Cena Ivana Kraska

[úprava] Literatúra

• Slovenský literárny kalendár

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Karol Kuzmány

Karol Kuzmány
evanjelický kňaz, spisovateľ, prekladateľ, cirkevný hodnostár
Narodenie	16. november 1806 Brezno
Úmrtie	14. august 1866 Turčianske Teplice
Pozri aj Biografický portál

Karol Kuzmány (* 16. november 1806, Brezno - † 14. august 1866, Turčianske Teplice) bol evanjelický kňaz, spisovateľ, prekladateľ, cirkevný hodnostár.

[úprava] Rodina

• otec Ján Kuzmány
• matka Zuzana rod. Prievidzká
• syn Karol Ladislav Kuzmány , Pavol Michal Kuzmány
• dcéra Ľudmila (1839-63) manželka Jána Jesenského
• manželka Karolína Zuzana rod. Kellnerová

[úprava] Životopis

Základnú školu navštevoval v Brezne, 1817-1822 študoval na gymnáziách v Dobšinej, v Gemeri, od 1822 teológiu na evanjelický lýceu v Bratislave, 1828 na univerzite v Jene. V roku 1829-1830 prof. na evanjelický lýceu v Kežmarku, 1830-1832 evanjelický farár vo Zvolene a 1832-1849 v Banskej Bystrici, 1849-1860 prednášal na evanjelický teologickej fak univerzity vo Viedni, 1860 patentálny superintendant, sprvu sídlil v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim podpredsedom Matice slov. Jedna z ústredných osobností cirkevného, národného i literárneho života na Slovensku v 19. stor. Venoval sa tvorbe duchovnej poézie, roku 1842 hlavný iniciátor vydania Zpěvníka, prispel doňho 94 piesňami, autor kázní, modlitieb a i. náboženskej spisby, svoje univerzitné prednášky zhrnul do 3. zv. diela Praktische Theologie (1855-1860). V období bachovského absolutizmu pôvodca návrhu na usporiadanie evanjelickýa. cirkvi v Uh., v slov. národnom hnutí sa angažoval po boku štúrovcov, od roku 1845 člen Tatrína, aktívne sa zúčastňoval na založení Matice slov., jej prvý podpredseda, výrazne prispel i k založeniu slov. gymnázia v Martine. Rovnako dôležitú úlohu zohral aj v dejinách slov. literatúry, z jeho poetickej tvorby vyniká básnická skladba Běla (1836), ale najmä vlastenecká poézia, z ktorej báseň Sláva šľachetným je známa ako národná hymnická pieseň Kto za pravdu horí. Je autorom filozofického románu o národe a kultúre a teoretickej práci o základných otázkach literatúry a umenia. Venoval sa aj prekladaniu zo svetovej lit. Iniciátor a organizátor literárneho života na Slov., 1836-1838 vydával a redigoval časopis Hronka. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici založil opatrovňu (1844) a bol predsedom Spolku všeobecnej vzdelanosti v Banskej Bystrici (1848).

[úprava] Ocenenie

• Zlatá medaila pruského kráľa za vedu a umenie (1856), čestný mešťan Martina (1863)

[úprava] Pamiatky

• hrob rodiny K. Kuzmányho na Nár. cintoríne v Martine;
• pamätná tabuľa na rodnom dome v Brezne (od L. Majerského 1926) a na dome , v kt. žil v Banskej Bystrici (1927);
• portrét (olej, 1870) a rkp. pozostalosť v LAMS;
• busta od F. Štefunku (1971)

[úprava] Dielo

• Běla. Hronka, 1, 1836, č. 1, s. 20-34; č. 2, s. 7-38; č. 3, s. 10-40
• Hymny a spevy, Pacov roku 1919
• Ladislav, Bratislava roku 1968
• O kráse. Hronka, 1, 1836, s. 61-77
• Šlabikár a první čtení..., Banská Bystrica roku 1838
• Evangelický funebrál, Banská Bystrica roku 1838
• Katechismus evangelický..., Banská Bystrica roku 1845
• O pohanstve a krestu slovenského národa, Viedeň roku 1863

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ján Kyjanka

Ján (Kianka, Kyanka, Kyanus, Khian, Khianus, Gyanus) Kyjanka
evanjelický kňaz, spisovateľ
Narodenie	Zvolen
Úmrtie	24. apríl 1619 Slovenská Ľupča
Pozri aj Biografický portál

Ján Kyjanka (Kianka, Kyanka, Kyanus, Khian, Khianus, Gyanus) (* Zvolen - † 24. apríl 1619,, Slovenská Ľupča) bol evanjelický kňaz, spisovateľ.

[úprava] Životopis

Študoval na univerzite v Prahe, 1593 bakalár, 1596 magister. Od 1593 rektor školy v Peděbradoch, 1597 v Prostějove, potom vo Zvolene, 1615-1619 evanjelický kňaz v Slovenskej Ľupci. Autor latinskej oslavnej a príležitostnej poézie, kt.publikoval v zborníkoch humanistickej poézie.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ján Karol Kyseľ

Ján Karol Kyseľ
organár
Narodenie	16. január 1814 Slovenská Ľupča
Úmrtie	31. august 1871 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Ján Karol Kyseľ (* 16. január 1814, Slovenská Ľupča - † 31. august 1871, Banská Bystrica) bol organár.

[úprava] Rodina

• otec Michal Kyseľ
• matka Anna rod. Somorová
• manželka Zuzana rod. Forgáčová

[úprava] Životopis

Remeslo sa učil 8 rokov u otca, neskôr 2 roky zdokonaľoval u Krištofa Erlera vo Viedni. Pracoval s otcom, 1848 sa osamos tatnil, 1850 kúpil Vernerovský dom v Ban. Bystrici. Jeho organy sú menšie, sú to nástroje zásuvkovej sústavy, najväčšia prospektová píšťala býva signovaná. Zakladajúci člen MS, od 1868 člen mestsikého zastupiteľstva v Banskej Bystrici.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ján Langoš

Ján Langoš
politik, verejný činiteľ
Narodenie	2. august 1946 Banská Bystrica
Úmrtie	15. jún 2006 medzi Turňou nad Bodvou a Drienovcom
Pozri aj Biografický portál

Ján Langoš (* 2. august 1946, Banská Bystrica - † 15. jún 2006, medzi Turňou nad Bodvou a Drienovcom) bol Pochov.: [[Bratislava politik, verejný činiteľ.

[úprava] Životopis

Študoval na SPŠ spojovej techniky v Banskej Bystrici (1964), SVŠT Elektrotechnická fak., fyzika tuhých látok (1971). V r 1991-1990 pôsobil ako odborný pracovník v Ústave technickej kybernetiky SAV, 1990 Snemovňa ľudu FZ ČSFR, podpredseda, člen vlády ČSFR, 1990-1992 bol poverený riadením FMV ČSFR ako minister vnútra, 1994-2002 poslanec NR SR, od 2002 poradca ministra spravodlivosti, predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa. Predkladateľ zákonov a právnych noriem, autor "zákona o slobode informácií" a "zákona pamäti národa", šéfredaktor a vydavateľ samizdatu "Bratislavské listy". Poslanec mest. zastupiteľstva BAS a pred. výboru pre ochranu verej. poriadku, 1993 zakladateľ SKOI, zakladajúci člen M.E.S.A. 10.

[úprava] Ocenenie

• Roku 1990 Ďakovný list z Izraela (bol signatárom vyhlásenia k deportácii Židov zo Slovenska)

[úprava] Literatúra

• Who is Who v Slovenskej republike

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Eliáš Láni

Eliáš Láni
náboženský spisovateľ, cirkevný hodnostár, evanjelický kňaz
Narodenie	1575 Slovenské Pravno
Úmrtie	5. november 1618 Bytča
Pozri aj Biografický portál

Eliáš Láni (* 1575, Slovenské Pravno - † 5. november 1618, Bytča) bol náboženský spisovateľ, cirkevný hodnostár, evanjelický kňaz. Pseudonym: Petrus Petschius

Jeho syn Daniel Láni ml. , Izák Láni , Gregor Láni , Zachariáš Láni

• manželka Zuzana rod. Tamorisciová

[úprava] Životopis

Od roku 1608 farár v Bytči a trenčiarsky senior, 1610 superintendant pre Oravskú, Liptovskú a Trenčiansku stolicu.Významný dejateľ európskeho reformačného pohybu, zakladateľská osobnosť slov. evanjelický cirkvi. Viedol zápas o ideové zjednotenie evanjelický cirkvi. Zakladateľ tlačenej homiletickej literatúry. Jeho básnická tvorba má výnimočné postavenie v dejinách slovenskej barokovej poézie. Autor kázne za Jurajom Thurzom a duchovných piesní. Súvislosť s Banskou Bystricou, kde Eliáš Láni st. prežil posledné roky života, kde i roku 1618 zomrel a vytvoril aj najznamejšie piesne uvádza monografia Banská Bystrica, Martin roku 1955.

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ivan Laučík

Ivan Laučík
básnik, publicista, pedagóg
Narodenie	4. júl 1944 Liptovský Mikuláš
Pozri aj Biografický portál

Ivan Laučík (* 4. júl 1944, Liptovský Mikuláš) je básnik, publicista, pedagóg.

[úprava] Životopis

Študoval slovenčinu a históriu na Pedagogickej fak. v Martine a v Banskej Bystrici a na Filofofickej fak. UPJŠ v Prešove , pracoval ako pedagóg, 1990 poslanec za VPN v SNR, potom riaditeľ Okresnej školskej správy, v súčasnosti učí na gymnáziu v Lipt. Mikuláši. Do literárneho diania vstúpil ako príslušník básnickej skupiny Osamelí bežci. V jeho básňach zaznieva túžba po ľudskom porozumení a vzájomnej tolerancii, znepokojenie nad stavom civilizácie, ale i apelom na možnosti každého jednotlivca. Zatiaľ jeho posledná zbierka je poetickým záznamom o prieniku do osobnostných hlbín človeka, pričom archeologická lokalita Liptova je pre básnika podnetom na analytickú reflexiu vlastného životného poslania. Roku

1999 vyšiel v portugalčine výber jeho básnickej tvorby. Je autorom esejistickej knihy Liptovský Mikuláš - príbeh mesta.

[úprava] Dielo

• Pohyblivý v pohyblovom roku 1968
• Sme príbuzní na začiatku, roku 1970
• Na prahu počuteľnosti roku 1988
• Vzdušnou čiarou roku 1991
• Havránok roku 1998

[úprava] Literatúra

• Slovník slovenských spisovateľov

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Jozef Lettrich

Jozef Lettrich
politik, právnik
Narodenie	17. jún 1905 Diviaky
Úmrtie	29. november 1968 New York
Pozri aj Biografický portál

Jozef Lettrich (* 17. jún 1905, Diviaky - † 29. november 1968, New York) bol politik, právnik. Pseudonym: J. Jedľovský, kr. m. Kiss

[úprava] Rodina

• otec Juraj Lettrich
• matka Judita rod. Bíziková

[úprava] Životopis

Štud. na gymnáziu v Martine, v roku 1928-1929 na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Vedúci predstaviteľ protifašistického odboja. Člen ilegálnej SNR, jej predsedníctva, povereník pre školstvo a osvetu (od 01.09.1944) v Banskej Bystrici. Vedúci funkcionár ilegálnej Demokratickej strany. Po oslobodení predseda SNR, predseda DS, emigroval do USA. Činovník slovenskej emigrácie, redaktor a vydavateľ, autor prác o moderných slovenských dejinách.

[úprava] Ocenenie

• Rad SNP I.tr.

[úprava] Dielo

• Chceme slovenskú techniku Bratislava roku 1930
• O Slovenskej národnej rade Bratislava 1945
• History of Modern Slovakia New York 1955

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Daniel Gabriel Lichard

Daniel Gabriel Lichard
publicista, vydavateľ, pedagóg
Narodenie	17. január 1812 Slovenská Ľupča
Úmrtie	17. november 1882 Skalica
Pozri aj Biografický portál

Daniel Gabriel Lichard (* 17. január 1812, Slovenská Ľupča - † 17. november 1882, Skalica) bol publicista, vydavateľ, pedagóg.

[úprava] Rodina

• otec Daniel Gabriel Lichard
• matka Anna rod Messerschmidtová
• manželka Kristína rod. Vrchovská

[úprava] Životopis

Štud. na evanjelickýlýceu v Kežmarku, v Bratislave, v roku 1834-1837 na evanjelický teol. ústave v Viedni. Prvý slov.profesionálny novinár , priekopník ľudovýchovy, autor asi 20.tis. článkov, takmer 90 zv. kníh, kalendárov, brožúr ap. Zúčastnil sa politických bojov o nár. a spoločenskú emancipáciu Slovákov v revolúcii 1848-1849, 20.marca 1849 účastník slov. vyslanectva k cisárovi Františkovi Jozefovi I. Podporou svojpomocných hospodárskych i finančných spolkov sa stal priekopníkom družstevného hnutia. Autor prvej slov. učebnice taliančiny. Od roku 1863 opäť pokračoval vo vyd. Domovej pokladnice.

[úprava] Dielo

• Gramatica linguae italicae ... Viedeň 1837
• Rozhovory o Matice Slovenskej Viedeň 1865

• Slovenská obrázková čítanka hospodárska 1-2 Martin 1882
• Slovenský kalendár 1865-1883
• Národný kalendár 1866-1867

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ján Lichner

Ján Lichner
politik, úradník
Narodenie	14. február 1897 Veľký Čepčín
Úmrtie	16. október 1979 Martin
Pozri aj Biografický portál

Ján Lichner (* 14. február 1897, Veľký Čepčín - † 16. október 1979, Martin) bol Pochov.: [[Turčianske Teplice politik, úradník.

[úprava] Rodina

• otec Michal Lichner
• matka Mária rod. Plintovičová
• manželka Izabela rod. Rybáriková

[úprava] Životopis

V roku 1908-1916 štud. na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo na Právnickej fak. UK v Bratislave. Počas 1. svetovej vojny bojoval na ruskom fronte, potom dôstojník čs. légií v Rusku. Sprvu notársky úradník v Trenčianskych Tepliciach, od 1925 notár vo Varíne, od 1929 v Senci, 1938 minister dopravy autonómnej slovenskej vlády, 1939-1940 riaditeľ a predseda správnej rady Slovenskej všeobecnej banky v Bratislave. V roku 1940 po odchode do exilu účastník a organizátor druhého čs. zahraničného odboja, 1940-1942 št. minister, 1942-1945 minister poľnohospodárstva poverený aj správou Ministerstva verejných prác. Člen št. rady čs. exilovej vlády v Londýne, 1945-1946 št. tajomník Ministerstva zahraničného obchodu, 1946- 1948 Ministerstva národnej obrany. Po roku 1945 funkcionár Demokratickej strany, vo februári 1948 podal demisiu z z funkcie ministra, 1950 zatnutý a 1951 odsúdený, 1960 amnestovaný. Venoval sa aj publicistickej činnosti.

[úprava] Ocenenie

• Rad SNP I.tr.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Viliam Lichner

Viliam Lichner
dôstojník, generál
Narodenie	20. október 1902 Banská Bystrica
Úmrtie	23. november 1977 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Viliam Lichner (* 20. október 1902, Banská Bystrica - † 23. november 1977, Bratislava) bol Pochov.: [[Šamorín dôstojník, generál.

[úprava] Rodina

• otec Ján Lichner
• matka Jozefína rod. Terenová
• brat Oskár Lichner
• manželka Valentína rod. Dorošová

[úprava] Životopis

V roku 1913-1921 štud. na gymnáziu v Banskej Bystrici, v roku 1921-1924 na Vojenskej akadémii v Míloviciach. Dôstojník, generál ČSĽA. Účastník protifašistického odboja v armáde. Od roku 1944 zástupca veliteľa 2.čs. paradesatnej brigády v ZSSR . 13. októbra 1944 vysadený na povstalecké územie. Brigáda patrila k najlepším vojenským jednotkám v záverečných bojoch SNP. Zúčastnil sa na bojoch o Čierny Balog a pri oslobodení Brezna. Od roku 1945 prednosta MNO v Prahe, roku 1947 genmjr.

[úprava] Ocenenie

• Roku 1944, 1945 vyzmn. Čs.vojnovým krížom, roku 1946 Radom SNP I.tr., Radom červenej hviezdy

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Eduard Ličko

Eduard Ličko
pedagóg, publicista
Narodenie	14. október 1821 Mýto pod Ďumbierom
Úmrtie	31. december 1890 Slovenská Ľupča
Pozri aj Biografický portál

Eduard Ličko (* 14. október 1821, Mýto pod Ďumbierom - † 31. december 1890, Slovenská Ľupča) bol pedagóg, publicista.

[úprava] Rodina

• otec Michal Ličko
• matka Kristína rod. Šrámková
• manželka Estera rod. Oravská

[úprava] Životopis

Štud. v Brezne, Gemeri a v Levoči. Od roku 1841 učiteľ a kantor v Slovenskej Ľupči. Roku 1845 spoluzakladateľ učiteľského spolku vo Zvolenskej stolici od roku 1879 predseda. Venoval sa propagovaniu používania slovenčiny v školách v Slov. nár. novinách. V časopisoch Slovan a Priateľ školy a literatúry publikoval príspevky o postavení učiteľov na Slovensku. Za kladajúci člen MS, od roku 1865 jej dôverník vo Zvolenskej stolici. Zberateľ slov. povestí.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Tibor Ličko

Tibor Ličko
lekár-chirurg, vysokoškolský pedagóg
Narodenie	29. jún 1924 Čierny Balog
Úmrtie	22. marec 1976 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Tibor Ličko (* 29. jún 1924, Čierny Balog - † 22. marec 1976, Banská Bystrica) bol lekár-chirurg, vysokoškolský pedagóg.

[úprava] Rodina

• otec Šimon Ličko
• matka Mária rod. Kraliková
• manželka Doris rod. Vondrašeková

[úprava] Životopis

Štud na gymn. v Banskej Bystrici, na Lekárskej fak. UK v Bratislave, v roku 1967-1970 na študijnom pobyte vo Švédsku. Špe cialista na traumatologickú chirurgiu. Pôsobil na LF UK v Bratislave (1967-1970). Primár chirurgického odd. KÚNZ v Bansk ej Bystrici. Po jeho vedením sa začala vykonávať hrudná chirurgia, chirurgia pľúc, pažeráka a kardiochirurgia. Autor a spoluautor kníh, odborných článkov a štúdií v domácich aj zahraničných časopisoch. Účastník SNP.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník
• Archív Nemocnice FDR v Banskej Bystrici

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ján Ľupták

Ján Ľupták
robotník, politik
Narodenie	24. február 1946 Radzovce
Pozri aj Biografický portál

Ján Ľupták (* 24. február 1946, Radzovce) je robotník, politik.

[úprava] Životopis

Po absolvovaní Odborného učilišťa stavebného a Strednej priemyselnej školy stavebnej v Banskej Bystrici nepretržite pracoval v stavebníctve. V roku 1969-1989 pracoval v podniku Pozemné stavby Banská Bystrica. Vo voľbách v roku 1990 bol zvolený za poslanca Slovenskej národnej rady za SDĽ. V roku 1994 kandidoval za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za Združenie robotníkov Slovenska (ZRS), ktorého je zakladajúcim členom a predsedom od jeho vzniku. ZRS vzniklo pôvodne v roku 1992 ako občianske združenie a v roku 1994 sa transformovalo na politickú stranu. Po voľbách v roku 1994 sa ZRS stalo parlamentnou stranou a súčasťou vládnej koalície, 1994-1998 Ján Ľupták vykonával funkciu podpredsedu NR SR. V súčasnosti pôsobí ako obchodný zástupca tehelní.

[úprava] Literatúra

• Who is Who v Slovenskej republike

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Igor Luther

Igor Luther
kameraman
Narodenie	5. august 1942 Banská Bystrica-Jakub
Pozri aj Biografický portál

Igor Luther (* 5. august 1942, Banská Bystrica-Jakub) je kameraman.

Jeho brat Miloslav Luther

[úprava] Životopis

1967 ukončil štúdium na FAMU, 1969 emigroval do SRN. Prvé filmy natočil na Slovensku (Kristove roky, 1967; Vtáčkovia, siroty a blázni, 1969). V režijnej práci pokračoval v Nemecku.

[úprava] Literatúra

• Československý biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Miloslav Luther

Miloslav (Slavo) Luther
režisér
Narodenie	14. august 1945 Banská Bystrica-Jakub
Pozri aj Biografický portál

Miloslav Luther (Slavo) (* 14. august 1945, Banská Bystrica-Jakub) je režisér.

Jeho brat Igor Luther

[úprava] Životopis

V roku 1973 absolvoval štúdium réžie na FAMU v Prahe. Roku 1974 režisér Krátkeho filmu, od 1975 Čs. televízie v Bratislave. V televíznej tvorbe sa od začiatku systematicky orientoval predovšetkým na adaptácie lit. diel. V tel. inscenáciách (Schody z mramoru, 1976; Mário a kúzelník 1976; Gomez, 1977; Na pokraji rozumu, 1979; Nebezpečné známosti, 1980 a i.) prejavil zmysel pre psychologické nuansové dram. vzťahy a vytvorenie pôsobivej atmosféry. Vo vyhranenej tímovej spolupr. pokračoval aj pri realizácii tel. filmov, spravidla tiež adaptácií lit. diel slov. resp. čes. autorov (Ráno pod mesiacom , 1980; Starý včelár, 1981; Triptych o láske, 1980; Lekár umierajúceho času, 1983; Život bez konca, 1983 a i.). V trojdielnom tel. filme Chlapec do náručia, 1986 vytvoril výstižný a alarmujúci realistický obraz upadajúcej morálky a hodnôt v súčasnom veľkomeste. Pre Lutherov režijný rukopis je charakteristický dôraz na estetizujúce vizuálne stvárnenie, subtílnosť obrazovej kompozície a harmonické výtv. a emociálne prepojenie človeka a prírodného prostredia. V kompozícii a štýle svojich televíznych filmov sa sústreďuje na pôsobivé vizuálne asociácie, poetizujúci tón a dôsledné uplatnenie obrazového spôsobu filmového rozprávania. Expresívnejšie ladenie mali jeho filmy Kráľ drozdia brada, 1984 a Zabudnite na Mozarta, 1985.

[úprava] Ocenenie

• Roku 1976 Hlavný cena a Cena za réžiu na MTF v Monte Carle

[úprava] Literatúra

• Encyklopédia dramatických umení Slovenska

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Filip Machold

Filip Machold
kníhtlačiar, vydavateľ
Narodenie	18. október 1815 Kremnica
Úmrtie	8. október 1864 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Filip Machold (* 18. október 1815, Kremnica - † 8. október 1864, Banská Bystrica) bol kníhtlačiar, vydavateľ.

[úprava] Rodina

• otec Filip Machold (1870-1850)
• matka Magdaléna rod. Alexičová
• manželka Alojzia M. rod. Pecková

[úprava] Životopis

Vyučil sa za typografa, odborný rozhľad nadobudol na vandrovkách v Bratislave (1834-1835) a v Lipsku (1836-1837). Od roku 1837-1864 majiteľ a vedúci v tlačiarni po otcovi. Zakladateľ najvýznamn. obdobia tlačiarne Macholdovcov aj z hľadiska rozvoja slov. kult. života. Tlačil slov. časopisy Cyrill a Method (1854-1856), Slov. nar. učiteľ (1860-1862), knihy K. Kuzmányho, A.H. Škulthétyho, kalendáre, ako aj desiatky púťových a jarmočných tlačí. Autor u nás ojedinelej brožúry k 400. výročiu vynájdenia kníhtlače, v ktorej sa zmienil aj o dejinách kníhtlače v Banskej Bystrici.

[úprava] Dielo

• Zur vierten Jubelfeier der Erfindung der Buchruckerkunst gefeiertdurch und dessen Kunstgenossen, Banská Bystrica, roku1840

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Filip Machold

Filip Machold
kníhtlačiar, vydavateľ
Narodenie	2. december 1845 Banská Bystrica
Úmrtie	28. január 1915 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Filip Machold (* 2. december 1845, Banská Bystrica - † 28. január 1915, Banská Bystrica) bol kníhtlačiar, vydavateľ.

[úprava] Rodina

• otec Filip Machold (1815-1864)
• matka Alojzia M. rod. Pecková
• syn Filip Machold (1876-1955)
• manželka rod. Sterková Petronella

[úprava] Životopis

Študoval vo Viedni. Po návrate od roku 1870 skrytý spoločník tlačiarne, 1874-1905 jej vlastník a vedúci (od roku 1898 spolu so synom), modernizoval jej zariadenie, presťahoval ju do nových priestorov (Horná ul. 18) a roku 1895 dal postaviť druhý

 rýchlolis. v jeho období sa tlačili slov. púťové tlače, protialkoholické brožúrky, vlastenecké kalendáre, slov. a maď.  časopisy, tlače kultúrnych polkov v Budapešti a v Banskej Bystrici.

[úprava] Ocenenie

• Roku 1885 vyznamenaný Veľkou medailou na Všeobecnej krajinskej výstave za úpravu tlačí

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Filip Machold

Filip Machold
kníhtlačiar, vydavateľ, kníhkupec
Narodenie	8. júl 1876 Banská Bystrica
Úmrtie	3. február 1955 Slovensko
Pozri aj Biografický portál

Filip Machold (* 8. júl 1876, Banská Bystrica - † 3. február 1955, Slovensko) bol kníhtlačiar, vydavateľ, kníhkupec.

[úprava] Rodina

• otec Filip Machold (1845-1915)
• matka Petronella rod. Sterková
• syn Filip Machold (1913-?)

[úprava] Životopis

Študoval vo Viedni a v Lipsku. V roku 1898-1905 otcov spoločník, 1905-1940 majiteľ a vedúci tlačiarne. Od roku 1906 sa venoval prevažne kníhkupectvu, preto tlačiareň často prenajímal, roku 1940 ju predal, do roku 1942 tlačiareň produkovala pod jeho menom. Roku 1900 tlačiareň modernizoval zavedením motorového pohonu. Vydával a tlačil drobné slov. tlače, pred roku 1918 edíciu Zábavné a poučné spisy, čas. Krajan, Naše noviny, Hronské noviny (1919-1920) a Proletár (1919), pokračoval vo vydávaní Nového i starého vlasteneckého kalendára.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Peter Madáč

Peter Madáč
lekár
Narodenie	28. február 1729 Polomka
Úmrtie	24. november 1805 Rimavská Sobota
Pozri aj Biografický portál

Peter Madáč (* 28. február 1729, Polomka - † 24. november 1805, Rimavská Sobota) bol lekár.

[úprava] Rodina

• otec Juraj Madáč
• matka Anna rod. Hatvanská

[úprava] Životopis

Štud na gymnáziu v Kežmarku, v Levoči, v Debrecíne, od roku 1757 medicínu vo Wittenbergu, Lipsku, Berlíne. Vo funkcii stol ičného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Autor dizertačnej práce o regenerácii ciev a diela o chemických reakviách, ktoré predložil pri nostrifikácii lekárskeho diplomu na trnavskej univerzite.

[úprava] Dielo

• De modo regenerationis vasorum, Wittenberg 1770, Theoria affinitatum chemicarum, Trnava 1774,

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ondrej Madoš

Ondrej Madoš
ľudový rezbár
Narodenie	17. február 1918 Poniky
Úmrtie	9. jún 1972 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Ondrej Madoš (* 17. február 1918, Poniky - † 9. jún 1972, Banská Bystrica) bol ľudový rezbár.

[úprava] Rodina

• otec Pavel Madoš
• matka Zuzana rod. Koscová
• manželka Anna rod. Spišiaková

[úprava] Životopis

Po skončení ľud. školy začal pracovať na salaši. Ako vojak slovenskej armády v roku 1944 sa zapojil do SNP. Celý život pracoval na salaši ako bača. Popri zamestnaní vyrezával píšťalky, fujary, črpáky, formy na oštiepky,valašky a pastierske palice. Vynikal aj ako rozprávač, zberateľ ľud.piesní a muzikant. Spoluprac. s Čs. rozhlasom v Bratislave a televíziou. Účinkoval vo filme Rodná zem. Pre Zlatý fond čs. rozhlasu pripravil asi 50 nahrávok ľudových piesní. Časť jeho práce je v SNN v Bratislave, v Etnografickom ústave SNN v Martine a v Stredoslov.múzeu v Banskej Bystrici. Spoluprac. ÚĽUV-u.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Pavol Major

Pavol (Pavel) Major
evanjelický kňaz, historik
Narodenie	22. február 1711 Kremnica
Úmrtie	18. október 1758 Štítnik
Pozri aj Biografický portál

Pavol Major (Pavel) (* 22. február 1711, Kremnica - † 18. október 1758, Štítnik) bol evanjelický kňaz, historik.

[úprava] Rodina

• otec Ján Major
• matka Ružena rod. Vozárová

[úprava] Životopis

Štud. v Banskej Bystrici, v Kremnici, v Prešove, v Štítniku, potom v roku 1734-1737 na univerzite vo Wittenbergu. V roku 1738-1741 pôsobil ako evanjelický kňaz v Rožňave, 1741-1755 v Banskej Bystrici, 1755-1758 v Štítniku. Študol kódexy a rkp., jeho výpisky o domácich dejinách použil Andrej Šmal v diele Brevis de vita. Jeho rkp. sú v Maď. národnom múzeu v Budapešti.

[úprava] Dielo

• De omnium primo eoque universali praecone repurgati evangelii in Hungaria (1748)
• Magyar könyvház, id est Bibliothecae universalis librorum hungarica lingua editorum, quam adornare cepit (1748)
• Concionale (1748)
• Orationes occasionales

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Natália Makedonová

Natália (rod. de Lemény Makedonová) Makedonová
publicistka, vydavateľka
Narodenie	17. júl 1950 Bratislava
Úmrtie	4. december 1998 Slovenská Ľupča
Pozri aj Biografický portál

Natália Makedonová (rod. de Lemény Makedonová) (* 17. júl 1950, Bratislava - † 4. december 1998, Slovenská Ľupča) bola publicistka, vydavateľka.

[úprava] Životopis

Po štúdiách na Strednej ekonomikej škole v Bratislave pracovala ako referentka pre zahraničné vzťahy, neskôr založila súkromné vydavateľstvo Natajoga. Ako prvá žena v bývalej ČSSR viedla kurzy jogy, venovala sa ezoterike, prekladala a vydávala publikácii so zameraním na duchovný život, numerológiu, vykladanie kariet a i. Vydala aj praktické príručky nemčiny, v kt. vtipnou formou sprístupňovala výučbu nemeckého jazyka.

[úprava] Literatúra

• Lexikón slovenských žien

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Dušan Makovický

Dušan Makovický
lekár, publicista
Narodenie	6. jún 1894 Ružomberok
Úmrtie	13. september 1978 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Dušan Makovický (* 6. jún 1894, Ružomberok - † 13. september 1978, Bratislava) bol lekár, publicista.

[úprava] Rodina

• otec Vladimír Makovický
• matka Elena rod. Pivková

[úprava] Životopis

Ľud. školu navštevoval a štud. na piaristickom gymnáziu v Ružomberku, vyššie triedy gymnázia absolvoval a maturoval v Banskej Bystrici, potom poslucháč medicíny v Budapešti, po 1. sv.vojne ju skončil na LF UK v Bratislave, 1921 MUDr. Pôsobil ako obvodný, potom hlavný mestský lekár v Bratislave. V roku 1914 na pozvanie D.Makovického navštívil Jasnú Poľanu, kde sa zoznámil s filoz. dielom L.N.Tolstého. Po vypuknutí 1. sv.vojny bol členom čs. légií v Rusku. Funkcionár Spoločn osti pre hospodárske a kultúrne styky s novým Ruskom. Autor protivojnových článkov. Prekladal z ruštiny.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Emil Makovický

Emil Makovický
publicista, evanjelický kňaz
Narodenie	14. júl 1884 Zvolen
Úmrtie	17. september 1972 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Emil Makovický (* 14. júl 1884, Zvolen - † 17. september 1972, Bratislava) bol publicista, evanjelický kňaz.

[úprava] Rodina

• otec Samuel Makovický
• matka Zuzana rod. Bullová

[úprava] Životopis

Meštiansku školu navštevoval v Banskej Bystrici, teológiu na akadémii v Prešove, právo v Prešove a v Bratislave. Judr., 1908 vysvätený za evanjelický kňaza. Od roku 1909 farár v Sirku. Prednášal v združeniach mládeže, venoval sa divadelnej činnosti, pracoval v red. rade Cirk listov a bol ich prispievateľom. Autor cirkevno-právnych a cirkevno-dejepisných prác.

[úprava] Dielo

• Krátke dejiny sboru evanjelickýa.vyzn. sirk.turčockého, Rim. Sobota roku 1924
• Matričná príručka a úprava pri upotrebení všetkých zákonov potrebných v cirkevnom živote, Ružomberok (pred roku 1936).
• Našim presbyterom, Ružomberok, roku 1936

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Emil Makovický

Emil Makovický
maliar, grafik
Narodenie	12. február 1908 Hrabušice
Úmrtie	25. december 1986 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Emil Makovický (* 12. február 1908, Hrabušice - † 25. december 1986, Banská Bystrica) bol maliar, grafik.

[úprava] Rodina

• otec Dominik Makovický
• matka Anna rod. Tomaškovičková
• manželka Vilma rod. Kontšeková

[úprava] Životopis

Štud. na strednej škole v Spiškej Novej Vsi, v roku 1931-1939 na Umeckopriemyselnej škole v Prahe. V roku 1949-1986 slobodný umelec, od roku 1957 žil v Banskej Bystrici. Hoci študoval monumentálnu maľbu, roku 1942 prijal pozvanie MS, kde ilustroval detskú časopis Slniečko, neskôr časopis Slovensko a knihy pre deti a mládež v MS a v Mladých letách. Figurál ne kresby a štúdie vynikajú decentnosťou a zmyslom pre kompozíciu a proporcie. Venoval sa aj ostatnej knižnej grafike.

Inklinoval aj k olejomaľbe, akvarelom, kresbe a kompozíciam vyhotoveným ceruzkou. V Martine spolupracoval so Slov. komorným divadlom. Spoluzakladateľ a funkcionár spolku Trojštít a združenia slov.výtvarníkov Tvar a Krajského strediska ZVU v Martine (1949) a jeho prvý predseda. Jeho diela sú v Stredoslov. galérii v Banskej Bystrici, v MS Martine, a v SNM v Martine.

[úprava] Ocenenie

• Roku 1938 vyznamenaný 2.cenou v celošt. súťaži návrhov na plagát Výstava východu v Košiciach, Vianočná cena MS za
• ilustrácie Slniečka (1945) Za vynikajúcu prácu (1968)

[úprava] Dielo

• Cigánske dievča (1934)
• Ráno (1942)
• Osamelý strom (1943)
• Ležiaca (1945)
• Fačkov (1953)
• Lysec (1954)
• Rozorané medze (1955)
• Od Šalkovej (1956)
• Horský chrbát (1957)
• Jeseň pri Hrone (1965)

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Anton Marec

Anton Marec
prozaik, spisovateľ pre deti a mládež
Narodenie	11. august 1953 Považský Chlmec
Pozri aj Biografický portál

Anton Marec (* 11. august 1953, Považský Chlmec) je prozaik, spisovateľ pre deti a mládež.

[úprava] Životopis

Po maturite na gymnáziu v Žiline (1971) študoval slovenčinu a angličtinu na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici (1974-1979). Krátko pôsobil ako pedagóg v Žiline, od roku 1979 prešiel viacerými zamestnaniami vo Vysokých Tatrách (horský nosič, chatár, lyžiarsky inštruktor a i.), je profesionálnym členom Horskej služ. Po niekoľkoročnom publikovaní v časopisoch debutoval novelou, v kt. ako aj v jeho ďalších prácach sa dej odohráva v atraktívnom pozadí hôr. Jeho hrdinovia bezprostredne spojení s prírodou, sa okázalo dištancujú od tzv. konzumnej spoločnosti. Deťom sú určené povesti a legendy. Je autorom rozhlasových hier a dokumentárnych čŕt o horolezcoch..

[úprava] Dielo

• Na hrebeni víchrica roku 1982
• Stopy túlavej zveri roku 1983
• Za vrcholom vrchol roku 1986
• Zlato pod Kriváňom roku 1991

• Zakliaty vrch v Tatrách roku 1993
• Jánošík, Jánošík roku 1994
• Hnali sa veky nad hradbami roku 2000
• Len popol vo vetre roku 2000

[úprava] Literatúra

• Slovník slovenských spisovateľov

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Jozef Marko

Jozef Marko
dôstojník, protifašistický bojovník
Narodenie	8. jún 1904 Zelenč
Úmrtie	22. máj 1981 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Jozef Marko (* 8. jún 1904, Zelenč - † 22. máj 1981, Bratislava) bol dôstojník, protifašistický bojovník.

[úprava] Rodina

• otec Félix Marko
• matka Sidónia rod. Páleníková
• manželka Emília rod. Tichá

[úprava] Životopis

V roku 1914-1918 štud. na gymn. v Trnave, 1922-1924 na Právnickej fakulte UK v Bratislave, 1924-1926 na Vojenskej akadémii v Hraniciach. Pôsobil ako dôstojník vo viacerých vojenských útvaroch na Slovensku a v Čechách. Účastník protifašistické ho odboja, v roku 1944 pracovník veliteľstva Civilnej protileteckej obrany v Banskej Bystrici, člen Rady na obranu Sloven ska, po ústupe SNP do hôr žil v ilegalite. Po februári 1948 degradovaný na vojaka a väznený, 1968 právne a občiansky rehabilitovaný.

[úprava] Ocenenie

• Roku 1945 Rad SNP I.tr., l946 franc. Radom čestnej légie

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Jozef Marko

Jozef Marko
vysokoškolský pedagóg, lesnícky odborník
Narodenie	21. marec 1928 Nové Mesto nad Váhom
Úmrtie	28. marec 1986 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Jozef Marko (* 21. marec 1928, Nové Mesto nad Váhom - † 28. marec 1986, Banská Bystrica) bol vysokoškolský pedagóg, lesnícky odborník.

[úprava] Rodina

• otec Jozef Marko
• matka Ernestína rod. Tomašovičová
• manželka Elena rod. Čuriková

[úprava] Životopis

Vyštudoval na lesníckom odbore Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach (1947-1952). Od roku 1952 prednášal na katedre lesníckych stavieb VŠLD vo Zvolene. Špecializoval sa lesné cestné staviteľstvo, v rámci predmetu lesnícke technické meliorácie na zahrádzanie bystrín. Spoluautor publikácií o tejto problematike, autor štúdií a článkov v zborníku VŠLD a v časopise Les. Nositeľ viacerých vyznamenaní.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Rudolf Markovič

Rudolf Markovič
politik, advokát
Narodenie	20. apríl 1868 Hrachovo
Úmrtie	21. november 1934 Nové Mesto nad Váhom
Pozri aj Biografický portál

Rudolf Markovič (* 20. apríl 1868, Hrachovo - † 21. november 1934, Nové Mesto nad Váhom) bol politik, advokát.

[úprava] Rodina

• otec Pavol Markovič
• matka Mária rod. Petrovičová
• manželka Viera rod. Hurbanová

[úprava] Životopis

V roku 1878-1886 štud. na gymnáziu v Rim. Sobote, 1888-1895 na Právnic.fak. univerzity v Budapešti. V roku 1919-1920 zvolenský župan v Banskej Bystrici. Ako advokát obhajoval v súdnych procesoch predstaviteľov národ. hnutia (1898 -> S.H. Vajanského, roku 1900 28 národovcov v tzv. banskobystrickom procese). Za národnú činnosť uh. úradmi perzekvovaný, počas 1. svet. vojny internovaný. Člen SNR 1918, signatár Martinskej deklarácie slov. národa. V ČSR funkcionár Slov. národnej a roľníckej strany, potom agrárnej strany. Seniorálny dozorca evanjelický cirkvi, funkcionár Sokola.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] János Markovits

János Markovits
súkenník
Narodenie	22. marec 1821 Banská Bystrica-Radvaň
Úmrtie	4. august 1885 Banská Bystrica-Radvaň
Pozri aj Biografický portál

János Markovits (* 22. marec 1821, Banská Bystrica-Radvaň - † 4. august 1885, Banská Bystrica-Radvaň) bol súkenník.

Jeho syn Ján Markovits

[úprava] Životopis

Súkennnícky majster v súkenke v Banskej Bystrici-Radvani.

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Alexander Matuška

Alexander Matuška
literárny kritik, spisovateľ
Narodenie	26. február 1910 Banská Bystrica-Vlkanová
Úmrtie	1. apríl 1975 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Alexander Matuška (* 26. február 1910, Banská Bystrica-Vlkanová - † 1. apríl 1975, Bratislava) bol Pochov.: [[Banská Bystrica literárny kritik, spisovateľ. Pseudonym: Fedor Tomšič, Matúš Meščerjakov

[úprava] Rodina

• otec Juraj Matuška
• matka Anna rod. Pecníková
• manželka Oľga Sliuková rod. Danková

[úprava] Životopis

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1928-1935 na Filozof. fak. KU v Prahe. Profesor na viacerých miestach na Slovensku, 1941-1944 pedagóg na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, šéfredaktor Slovenských pohľadov, pracovník SAV, podpredseda kolégia ČSAV a člen ďalších literárnych a vedeckých spoločností. Zúčastnil sa na zjednocovacom zjazde KSS a soc. demokracie v Banskej Bystrici (17. september 1944), počas SNP pracoval v tlačovom odbore SNR v Banskej Bystrici, pripravoval

 prednášky pre SSV, publikoval v povstaleckom Novom slove. Po potlačení SNP bol nemec. bezpečnostnými orgámni v Banskej  Bystrici zadržaný a väznený (22. decembra -31. decembra 1944). Publikovať začal už počas vysokošk. štúdií v Prahe, publikoval  literárnokrické články v českých časopisoch, pretože slov.redakcie mu príspevky odmietali ako negativistické. Neskôr publikoval aj v DAV-e, Živene, Eláne, po oslobodení v Kult. živote a temer vo všetkých kult.-politických a literárno-

vedných periodikách. Nevšedný kritický talent, polemik, esejista, zakladateľská osobnosť modernej slov. literárnej kritiky. Od počiatku chápal literatúru ako dôležitú funkciu nár. života, kriticky hodnotil nár. charakter, uctievanie prázdnych hodnôt, záľubu v minulosti, malú náročnost na kvalitu práce a tvorivých výkonov. Poslanec SNR a Snemovne národov FZ ČSSR. Autor monografií, literárnokritických profilov predstaviteľov slov. čes. a rus. literatúry.

[úprava] Ocenenie

• Národný umelec (1969), Cena ZSS (1970), Cena Š. Krčméryho (1971), Rad práce (1964).

[úprava] Pamiatky

• hrob na evanjelický cintoríne v Banskej Bystrici,
• busta od akad. sochára J. Brezányho (patinovaná sadra, 1981),
• portét od akad. maliara A. Dúbravského (olej okolo 1960),
• Na slovo s A. Matuškom (dokumentárny film, 1969),
• obrazová dokumentácia v LAMS,

[úprava] Dielo

• Vajanský prozaik, Bratislava roku 1946,
• Profily, Bratislava roku 1946
• Medailóny, Bratislava roku 1960
• Osobne a neosobne, Bratislava roku 1983
• Vybrané spisy Alexandra Matušku 1-4, Bratislava roku 1972-1978
• O literatúre, Bratislava roku 1973

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Karol Anton Medvecký

Karol Anton Medvecký
cirkevný hodnostár, rímskokatolícky kňaz, etnograf
Narodenie	8. jún 1875 Oravský Podzámok-Dolná Lehota
Úmrtie	12. december 1937 Bojnice
Pozri aj Biografický portál

Karol Anton Medvecký (* 8. jún 1875, Oravský Podzámok-Dolná Lehota - † 12. december 1937, Bojnice) bol cirkevný hodnostár, rímskokatolícky kňaz, etnograf. Pseudonym: Aliquis, Detvan, Chlebničan, Kňaz Karol, Piškotnin, Podchočiansky, Seyx, Spektator, Zelothes

Jeho matka Zuzana Medvecká

[úprava] Životopis

V roku 1899 absolvoval teológiu na bohosloveckom seminári v Banskej Bystrici. Roku 1918 vládny referent pre kat. cirkvi záležitosti na Min. s plnou mocou pre správu Slovenska v Žiline a v Bratislave, 1922 titulárny prepošt. Zúčastnil sa aktívne slov.politického života v prvých desaťročiach 20.stor. Signatár manifestu žilinskej porady o zal.Slov.ľud.strany ,tajomník Slov.nár. strany, roku 1918 ako tajomník SNR, signatár martinskej Deklarácie slov. národa. Aktívne pôsobil v klerikálnom hnutí, od roku 1925 podpredseda slov.organizácie Čs. strany lid. Venoval sa aj vlastivednej práci, funkcionár MSS, spolupracoval a A. Kmeťom. Prispel k budovaniu zbierkových fondov SNM. Autor národopisných diel, monografií, zbier ok, samostatných prác a štúdií, cestopisných čŕt a memoárov.V oblasti historiografie sa venoval dejinám svojich pôsobísk . Roku 1918-1920 poslanec NZ, od 1926 predseda MSS.

[úprava] Dielo

• Andrej Kmeť, rokuk. kňaz, slovenský učenec, zakladateľ a prvý predseda Muzeálnej slovenskej spoločnosti, Martin roku 1913
• Slovenská ľudová balada, Martin roku 1918
• Krátke dejiny katolíctva na Slovensku, Ružomberok roku 1920
• Detva sprievodcom k obrazom O Štáfla, Praha roku 1913

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Jozef Medveď

Jozef Medveď
režisér
Narodenie	5. február 1927 Brezno
Úmrtie	30. august 1984 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Jozef Medveď (* 5. február 1927, Brezno - † 30. august 1984, Bratislava) bol režisér.

Jeho matka vyd. Fašková Juliana M. ; Jeho manželka Ľudmila rod. Šindlerová

[úprava] Životopis

Gymnázium vyštudoval v Brezne. Od roku 1947 štud. 4 semestre na FAMU v Prahe.V roku1951-1954 redaktor-režisér dokumentárnych filmov, od roku 1954 celovečerných filmov v Bratislave. Účastník SNP. Počas gymnaziálnych štúdií redigoval v Brezne mládežnícky časopis Horehronie, hrával divadlá, publikoval básne a články. V celovečerných a televíznych filmoch sa odrazila jeho povstalecká a vojnová skúsenosť, neskôr budovateľské roky. Vytvoril lyricky ladené sociálne filmy podľa -> M. Rázusa Maroško a Maroško študuje, podľa -> Ľ. Ondrejova Jerguš Lapin, potom dramatické kroniky z horehronskej minulosti, humoristicko-satirické diela: podľa -> J. Jesenského, generačné a etické problémy zo života našej mládeže.

[úprava] Dielo

• Pieseň strojov (1949)
• Cesty vedú na Východ (1952)
• Štvorylka (1955, s K. Krškom)

• Previerka lásky (1956)
• Jerguš Lapin (1960)
• V hodine dvanástej (1958)
• Maroško 1-2 (1968)
• Výšiny (1968)
• Krčmársky kráľ (1970)
• Vrchárska balada (1973)

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Jozef Medveď

Jozef Medveď
vysokoškolský pedagóg, finančník
Narodenie	16. september 1950 Bacúch
Pozri aj Biografický portál

Jozef Medveď (* 16. september 1950, Bacúch) je vysokoškolský pedagóg, finančník.

[úprava] Životopis

Študoval na Vysokej škole ekonomickej, odbor financie, Ing., CSc., doc. V roku 1969-1972 pracovník Štátnej sporiteľne, neskôr MsNV Brezno, od 1977 pôsobí na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave a v Banskej Bystrici. Patrí k známym slovenským ekonómom. Všetky akademické, vedecko-pedagogické hodnosti získal v odbore financie. Vo vedecko-výskumnej činnosti sa orientuje na problematiku teórie financií ako aj na otázky verejných financií, bankovníctva, financií cestovného ruchu a služieb. Má viacročnú prax v komerčnom bankovníctve. Podieľal sa na založení Banky Slovakia, bol jej predsedom predstavenstva a prezidentom. Je členom viacerých vedckých rád v rámci univerzít Slovenska a hosťujúcim profesorom v Poľsku. Autorsky sa podieľal na viacerých významných vzdelávacích projektoch, zásadných vedecko-odborných článkoch, statiach, vysokoškolských skriptách a je spoluautoron odborných knižných publikácií v odbore "financie".

[úprava] Dielo

• Ekonomika cestovného ruchu, roku 1985 (spoluautor)
• Ekonomika nevýrobných odvetví služieb, roku 1988
• Realizácia územno-odvetvového princípu v rozvoji vybraných odvetví služieb (výskumná úloha), roku 1989
• Mikroekonomické východiská verejných financií, roku 2004

[úprava] Literatúra

• Kto je kto na Slovensku

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ján Mičovský

Ján Mičovský
knihovník, osvetový pracovník, pedagóg
Narodenie	9. august 1920 Slovenská Ľupča
Úmrtie	30. august 1988 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Ján Mičovský (* 9. august 1920, Slovenská Ľupča - † 30. august 1988, Banská Bystrica) bol knihovník, osvetový pracovník, pedagóg.

[úprava] Životopis

Vyštudoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici (do roku 1940). Od roku 1950 okresný osvetový inšpektor v Ban. Bystrici, riaditeľ Krajskej ľudovej knižnice v Banskej Bystrici (1952-1969), zaslúžil sa o rozvoj knihovníctva v Banskej Bystrici a stredoslovenskom regióne. Prvý riaditeľ ŠVK v Banskej Bystrici (1969-1973). Pre účely ŠVK získal objekt Župného domu v Lazovnej ulici v Banskej Bystrici. Spoluautor monografie o Krajskej knižnici v Ban. Bystrici. V období normalizácie z politických dôvodov musel odísť z funkcie riaditeľa ŠVK (31. decembra 1973), stal pracovníkom Lit. a hud. múzea v Banskej Bystrici (1974-1983). Člen Slovenskej knižničnej rady v Bratislave, Ústrednej knižničnej rady v Prahe. Člen redakčnej rady časopisu Čitateľ. Funkcionár kultúrnych a spoločenských organizácií.

[úprava] Ocenenie

• Zaslúžilý pracovník kultúry

[úprava] Dielo

• Príručka knihovníka malých knižníc

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Pavol Mihalik

Pavol Mihalik
živnostník, obchodník
Narodenie	16. september 1890 Banská Bystrica
Úmrtie	17. marec 1976 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Pavol Mihalik (* 16. september 1890, Banská Bystrica - † 17. marec 1976, Banská Bystrica) bol živnostník, obchodník.

[úprava] Životopis

Živnostník, pekár, majiteľ pekárne na Dolnej ul. v Banskej Bystrici (po roku 1918). Neskôr vlastnil dom na Námestí v Banskej Bystrici, kde s manželkou zriadil pekáreň a obchod s pečivom. Po znárodnení pekárne (1950) pracoval ako vrátnik v Jedenásťročnej strednej škole v Banskej Bystrici.

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000
• Almanach a adresár mesta Banská Bystrica

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Samuel Mikovíni

Samuel Mikovíni
polyhistor, polytechnik, pedagóg
Narodenie	1686 Cinobaňa-Turíčky
Úmrtie	23. marec 1750 na ceste z Trenčína do Banskej Štiavnice
Pozri aj Biografický portál

Samuel Mikovíni (* 1686, Cinobaňa-Turíčky - † 23. marec 1750, na ceste z Trenčína do Banskej Štiavnice) bol polyhistor, polytechnik, pedagóg.

[úprava] Rodina

• otec Samuel Mikovíni
• matka Helena Mikovíniová
• manželka Anna Regina rod. Gilligová

[úprava] Životopis

Študoval na strednej škole v Banskej Bystrici. Roku 1719 sa učil rytectvo v Norimbergu, 1721 študoval na univerzite v Altdorfe, 1723 v Jene, kartografiu na vojenskej akadémii vo Viedni. Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov vedy a techniky na Slovensku a v Uhorsku. Zememerač a kartograf, spoluzakladateľ vedeckej kartografie. Spolupráca s -> Matejom Belom bola na začiatku jeho kartografickej práce. Zhotovil mapu okolia Banskej Bystrice. Podľa jeho plánov vyhotovili amalgamačný aparát v Banskej Bystrici. Realizoval vodohospodárske diela, prejektoval stavby, kúpele, cesty, zaslúžil sa o rozvoj baníctva a hutníctva na strednom Slovensku. Vynašiel originálny hydraulický lis i spôsob zhotovovania zápalných

 bômb. Riaditeľ a najvýznamnejší učiteľ Baníckej školy v Banskej Štiavnici, prvej vyššej technickej školy na Slovensku  zal. kráľom Karolom (1735) predchodkyne Baníckej a lesníckej akadémie. Od roku 1735 člen Pruskej akadémie vied v Berlíne.

[úprava] Ocenenie

• Od roku 1735 člen Pruskej akadémie vied

[úprava] Pamiatky

• V Bratislave a i. mestách po ňom pomenovali ul.
• pomník na nábreží gen. L. Svobodu v Bratislave (F. Gibala, 1970)
• Maď. banská a hutnícka spoločnosť udeľuje od roku 1950 Mikovíniho medailu

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] ikuláš

ikuláš
richtár
Narodenie	Slovensko
Pozri aj Biografický portál

ikuláš (* Slovensko) je richtár.

[úprava] Životopis

Richtár Banskej Bystrice (1340).

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] ikuláš

ikuláš
maliar
Narodenie	Slovensko
Pozri aj Biografický portál

ikuláš (* Slovensko) je maliar.

[úprava] Životopis

Maliar v Banskej Bystrici (doložený v mestskej knihe roku1532).

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] ikuláš

ikuláš
notár
Narodenie	Slovensko
Pozri aj Biografický portál

ikuláš (* Slovensko) je notár.

[úprava] Životopis

Notár v Banskej Bystrici (1379).

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000
• Diplomatika stredovek. mesta

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Bohumír Gottfried Mind

Bohumír Gottfried Mind
maliar
Narodenie	1768 Slovenská Ľupča
Úmrtie	7. november 1814 Bern
Pozri aj Biografický portál

Bohumír Gottfried Mind (* 1768, Slovenská Ľupča - † 7. november 1814, Bern) bol maliar.

[úprava] Životopis

Základnú školu navštevoval v Slovenskej Ľupči a Banskej Bystrici, potom sa vyučil za stolára. Po tovarišských cestách sa usadil v Berne, kde sa prejavil jeho záujem o výtvarné umenie, drevorezbu a o maliarstvo. Zobrazoval zvieratá najmä mačky, hry dedinskej mládeže, symboly mesta kde žil.Podľa jeho predlôh vzniklo niekoľko grafík:1827 vyšlo u G.Fleischera v Lipsku desať kriedových litografií.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Jozef Mistrík

Jozef Mistrík
jazykovedec, vysokoškolský pedagóg, literárny vedec, grafológ
Narodenie	2. február 1921 Špania Dolina
Úmrtie	14. júl 2000 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Jozef Mistrík (* 2. február 1921, Špania Dolina - † 14. júl 2000, Bratislava) bol jazykovedec, vysokoškolský pedagóg, literárny vedec, grafológ.

Jeho syn Miloš Mistrík

[úprava] Životopis

V roku 1937-1941 študoval na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, 1952-1956 popri zamestnaní na Filozofickej fak. UK v Bratislave. Bol učiteľom v Španej Doline, 1943-1949 na ekonomickej škole v Trenčíne, 1949-1953 v Bratislave, 1953-1960 výskumným pracovníkom a riaditeľom Št. stenografického ústavu, 1960-1965 vedeckým pracovníkom SAV, od 1965 doc., prof., na Filozofickej fak. UK v Bratislave, ako hosťujúci doc. a prof. prednášal na univerzitách v Kolíne nad Rýnom (1969-1971

), Moskve (1972), Oxforde a v Sheffielde (1975-1977). Ťažiskom jeho vedeckovýskumnej činnosti boli najmä oblasti štylistiky, poetiky, matematickej jazykovedy, gramatiky, grafológie a rétoriky, z ktorých vydal početné monografie a štúdie.  Bol vedúcim editorom a spoluautorom Encyklopédie jazykovedy (1988), publikoval takmer 250 vedeckých štúdií a článkov v slov. i zahraničných odborných časopisoch a zborníkoch. Z uvedených odborov pripravil niekoľko desiatok   učebníc a  príručiek. V diele Štylistika (7. vydaní roku 1961-1985) položil teoretické základy štylistiky. Prednášal na Pedagogickej a Právnickej fakulte UMB a na Akadémii umení v Banskej Bystrici (1997). Bol členom vedeckých spoločností doma i v  zahraničí, predseda Slov. jazykovednej spoločnosti, redaktor zborníkov Studia Academica Slovaca. Nositeľ viacerých medailí a vyznamenaní.

[úprava] Dielo

• Hovory s recitátorom (1971)
• Hľadanie profilun básne (1972)
• Žánre vecnej literatúry (1973)

• Encyklopédia jazykovedy (1988)

[úprava] Literatúra

• Slovenský literárny kalendár

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ján Molnár

Ján Molnár
evanjelický kňaz, cirkevný hodnostár
Narodenie	25. december 1765 Banská Bystrica-Šálková
Úmrtie	20. november 1828 Křižlice
Pozri aj Biografický portál

Ján Molnár (* 25. december 1765, Banská Bystrica-Šálková - † 20. november 1828, Křižlice) bol evanjelický kňaz, cirkevný hodnostár.

[úprava] Rodina

• otec Ján Molnár
• matka Anna rod. Dobríková
• manželka Rozália rod. Svobodová

[úprava] Životopis

Študoval v Banskej Bystrici, v Lučenci, v Modre, v Bratislave. Ako evanjelický kňaz pôsobil v Čechách, senior v Křižliciach. Budoval základy českej evanjelický cirkvi po Tolerančnom patente (1781). V Křižliciach dal vybudovať školu, písal duchovné piesne, niektoré boli zaradené do čes. evanjelický spevníka. Založil farársky rod, ktorého príslušníci zohrali významnú úlohu v dejinách evanjelickýa.v. cirkvi.

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Jozef Moravčík

Jozef Moravčík
osvetový pracovník, divadelný ochotník
Narodenie	13. december 1921 Banská Bystrica
Úmrtie	7. september 1995 Banská Bystrica
Pozri aj Biografický portál

Jozef Moravčík (* 13. december 1921, Banská Bystrica - † 7. september 1995, Banská Bystrica) bol osvetový pracovník, divadelný ochotník.

[úprava] Životopis

Študoval na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici. Inšpektor odboru kultúry ONV, riaditeľ Okresného osvetového strediska a pracovník Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. Člen speváckeho zboru Hron v Banskej Bystrici. Spoluzakladateľ

 a herec ochotníckeho Divadla A. Sládkoviča v Banskej Bystrici. Člen Miestneho odboru MS v Banskej Bystrici (1968). Dlhoročný moderátor slávností a podujatí v Banskej Bystrici, zaslúžil sa o rozvoj kultúry v meste a v okrese Banská 

Bystrica. Nositeľ niekoľkých štátnych vyznamenaní za rozvoj kultúry.

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Štefan Moyzes

Štefan (Moyses, pôv. Mojžiš) Moyzes
rímskokatolícky kňaz, cirkevný hodnostár, národnokultúrny dejateľ
Narodenie	29. október 1797 Veselé
Úmrtie	5. júl 1869 Žiar nad Hronom
Pozri aj Biografický portál

Štefan Moyzes (Moyses, pôv. Mojžiš) (* 29. október 1797, Veselé - † 5. júl 1869, Žiar nad Hronom) bol rímskokatolícky kňaz, cirkevný hodnostár, národnokultúrny dejateľ.

[úprava] Rodina

• otec Štefan Krajčo-Mojžiš
• matka Anna rod. Masarovičová

[úprava] Životopis

Po ukončení gymnázia študoval filozofiu na bohosloveckom seminári v Trnave, 1815-1819 teológiu na ústrednom seminári v Pešti, 1820-1821 v Ostrihome, 1821 vysvätený za kňaza, 1829 PhDr. Od roku 1821 rokuk. kaplán v Szentendre, v Bzovíku , v Tesárskych Mlyňanoch, v Tölgyesi, 1828-1829 slov. kazateľ v Pešti, 1829-1947 prof. filozofie a gréčtiny ma kráľ. akadémii v Záhrebe, od 1847 záhrebský kanonik, 1848 rektor tamojšieho diecézneho seminára, 1851-1869 banskobystrický biskup, 1863 skutočný tajný radca. Vyšiel z trnavského bernolákovského prostredia, neskôr sa pod vplyvom -> J. Kollára stal prívržencom idey čs. národnej a jazykovej vzájomnosti. Postupne prešiel na platformu etnicky i jazykove samostatného slov. národa. Predstaviteľ cirkevného a národnokultúrneho života Slovákov a Chorvátov, spoluzakladateľ a prvý predseda MS, zakladateľ Spolku sv. Vojtecha, spoluautor Viedenského memoranda (1861). Zakladateľ chorvátskej žurnalistiky, autor pastierskych rečí, listov a prejavov, autor príručky pre poľohospodárov. Ako biskup diecézy v Banskej Bystrici so sídlom v Žiari nad Hronom, organizačne a materiálne prispel k rozvoju gymnázia v Banskej Bystrici k jeho poslovenčeniu a k rozšíreniu štúdia zo 4-ročného na 8-ročné. V roku 1849-1950 vyslanec na uhorskom sneme v Bratislave, kde zastupoval chorvátsku nár. stranu.

[úprava] Pamiatky

• pamätné tabule s reliéfom na biskupskej rezidencii v Banskej Bystrici od akad. sochára L. Majerského (1928)
• pamätné tabule na rodnom dome a pamätník od akad. sochára V. Vávru (1971), vo Veselom, na krypte kostola v Žiari nad

• Hronom; pamätník od akad sochára V. Remeňa (1969).

[úprava] Literatúra

• Slovenský biografický slovník

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Ján Mračko

Ján Mračko
zvonolejár
Narodenie	14. september 1869 Banská Bystrica-Sásová
Úmrtie	18. január 1943 Slovenská Ľupča
Pozri aj Biografický portál

Ján Mračko (* 14. september 1869, Banská Bystrica-Sásová - † 18. január 1943, Slovenská Ľupča) bol zvonolejár.

[úprava] Životopis

Zvonolejársky majster pôsobil aj v Nemecku a v USA, po príchode sa usadil v Slovenskej Ľupči. Posledný činný zvonolejár v Banskobystrickom okrese.

[úprava] Literatúra

• Vlastivedný časopis

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[úprava] Lea Mrázová

Lea (rod. Krššáková) Mrázová
maliarka, publicistka, prekladateľka
Narodenie	9. november 1906 Moštenica
Úmrtie	11. január 1995 Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Lea Mrázová (rod. Krššáková) (* 9. november 1906, Moštenica - † 11. január 1995, Bratislava) bola maliarka, publicistka, prekladateľka.

Jej manžel Andrej Mráz

[úprava] Životopis

Študovala na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1925-1927 na Filozofickej fak. KU v Prahe, potom na UK v Bratislave, súčasne na maliarskych školách Roku Vejrycha v Prahe a G. Malého v Bratislave, 1937 na Ukrajnskej akadémii výtvarného umenia v Prahe a 1947 na Académie des Beaux Arts v Paríži. V roku 1930-1934 pomocná, 1934-1939 zodpovedná redaktorka Živeny v Martine, od 1939 pôsobila v slobodnom povolaní v Bratislave, 1950-1951 externá lektorka dejín francúzskej literatúry na Filozofickej fak. Slov. univerzity. Príslušníčka výraznej Generácie 1909 v slov. výtvarnom umení, stála však na vlastných umelecko-názorových pozíciách, jej diela sa vyznačujú osobitým rukopisom a koloritom. Výtvarnému umeniu sa venovala už ako redaktorka Živeny, do ktorej kreslila portréty umelcov. Sústavnejšie sa maliarstvom zaoberala od 1937, orientovala sa najmä na portrétnu tvorbu, vytvorila galériu podobizní osobností umeleckého , najmä divadelného života. Súčasťou jej tvorby boli aj zátišia, krajinomaľby, figurálne kompozície, folklórne a pracovné motívy. Pod vplyvom študijného pobytu v Paríži obohatila svoju tvorbu monumentálnymi dielami, nástennými gobelínmi a art protismi. Autorka recenzií, fejtónov, článkov i odborných štúdií, okrem Živeny spolupracovala so Slov. pohľadmi, Národnými novinami a s časopisom Elán. Venovala aj prekladaniu z poľskej a francúzskej literatúry.

[úprava] Ocenenie

• Zaslúžilá umelkyňa a nositeľka viacerých vyznamenaní

[úprava] Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000
• Reprezentačný biografický lexikón Slovenska

[úprava] Externé odkazy

• OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.