Zeleneč

Z Wikipédie

Zeleneč
Erb	Mapa
Obrázok:Zelenec erb.jpg
Základné údaje
Kraj:	Trnavský
Okres:	Trnava
Región:
Poloha:	00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d.
Nadmorská výška:	146149 m n.m.
Rozloha:	11,74 km²
Počet obyvateľov:	2377 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva:	202 obyvateľ(ov)/km²
Prvá písomná zmienka:	1243
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	507776
EČV:	TT
PSČ:	919 21
Telefónna predvoľba:	0 33
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:	Obecný úrad Zeleneč, Školská 5, 919 21 Zeleneč
Web:	www.zelenec.sk
E-mail:	obec.zelenec@nextra.sk
Telefón:	033/554 10 08
Fax:	033/554 11 42
Politika
Starosta:	Ing. Královič Jozef
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Zeleneč je obec na Slovensku v okrese Trnava.

[úprava] Poloha

Obec sa rozprestiera so svojimi 2 375 obyvateľmi na juh od okresného mesta Trnavy, na rovinatej Trnavskej sprašovej tabuli s nadmorskou výškou 146 - 149 m. Tento okres spadá pod Trnavský kraj i VÚC. Katastrálne územie obce patrí do teplej a suchej oblasti s atmosferickými zrážkami 550 - 600 mm a s priemernou ročnou teplotou 16,4° C.

Pôdy v chotári sú väčšinou pôvodu diluviálneho (staršie naplaveniny). Najväčšiu plochu zaberá orná pôda, najmenšiu však stromová zeleň - lesná, uličná - rozptýlená.

Lesná zeleň pozostáva z 10,4 ha súvislej plochy na Starom Linči a 6,4 ha v katastrálnom území Hrnčiaroviec nad Parnou, no v tesnom dotyku Zelenča. Uličnú zeleň tvoria najmä ovocné dreviny. Do účelovej zelene patrí zeleň cintorína a areál školy. Rozptýlenej zelene je málo. Nachádza sa okolo potoka Parná, na Výhone a v areáli poľnohospodárskeho družstva. Prírodu dokresľuje bohatá kvetena a pestrý bylinný kryt.

Sú zastúpené nižšie druhy živočíšstva, motýle, bežné stredoeurópske vtáctvo. Vodné plochy pozostávajú z potoka Parná.

Katastrálne územie je rozdelené na niekoľko celkov: Pažiť, Tehelňa, Háje, Starý Linč - Zeleneč, Záhrady, Kapustnica, Záhajské diely, Lúčky, Lose a lúky, Prítok, Vinohrady, Pasienky, Predné pole, Pri kríži, Diele, Zadné pole, Horné pole, Doliny, Za výhon, Druhá, Tretia cesta.

[úprava] História

Archeológmi nájdené nálezy sú: neolitické sídlisko s kultúrou volútovou, želiezovskou, lengyelovskou, hroby stredodunejskej mohylovej kultúry zo strednej doby bronzovej, sídlisko neskorolatenské, rímsko-barbarské a ranostredoveké osídlenie nasvedčujú, že kataster bol obývaný v dávnej minulosti.

Prvá písomná správa o existencii obce pod názvom „Terra Scelench“ je v listine datovanej 13. mája 1243, kedy ju Belo IV. daruje bratislavskému mešťanovi Wochovi. Neskôr sa obec dostáva do vlastníctva bratislavskej kapituly.

Obec často menila názvy. Stretávame sa s ďalším názvom Zelench, Szilincs, Lincz, Linz, Sylinč, Szilincs, Linč a od roku 1927 Zeleneč.

V listine z roku 1283 je v blízkosti Zelenča spomínaná malá pevnosť. Prvý archívny záznam o počte obyvateľov a domov je z roku 1634, kedy obec mala 200 obyvateľov a 40 domov. V roku 1713 bolo 207 obyvateľov. V r. 1782 bolo už 620 obyvateľov. Prvé úradné sčítanie obyvateľstva bolo v roku 1865, kedy sa počet obyvateľov zvýšil na 765. V roku 1900 na 1265. Obec zabrali svätojurskí a pezinskí grófi. Bratislavská kapitula, ktorá bola druhým majiteľom obce, opäť získala obec za vlády cisára Rudolfa. Roku 1649 daroval Ferdinand II. obci právo mýta. Obec niekoľkokrát vyhorela. V období feudalizmu mával Zeleneč časté spory s obcou Opoj.

Prvá a druhá svetová vojna veľmi citeľne postihla aj Zeleneč. Obeťami I. svetovej vojny sa stalo 41 mužov a II. svet. vojny 10 občanov.

Obec patrila do Bratislavskej župy a do okresu Trnava. Od r. 1950 je v obci Miestny Národný výbor a od roku 1990 Obecný úrad.

26. októbra 1894 tu zomrel slovenský historik Ján Klempa, ktorý tu od 1. apríla 1866 pôsobil ako rímskokatolícky farár.

[úprava] Šport

Do dejín zelenečského športu sa v r. 1923 ako zakladateľ futbalového oddielu a v r. 1938 ako zakladateľ Robotníckej telocvičnej jednoty v Zelenči zapísal Ján Jedlička, ktorý okrem iného priniesol z Trnavy prvú koženú loptu. Aj predtým sa však hrával futbal. Za ihrisko slúžili cesty, priestranstvá pred domami, pri cintoríne a napokon v hliníku, kde si po večeroch vybudoval malé ihrisko. Hrávali bosí bez výstroje. Za loptu im slúžili slamou alebo handrami naplnené pančuchy. Futbaloví nadšenci si okrem vybudovania provizórneho ihriska z vlastných prostriedkov zákúpili športovú výstroj, trenírky, dresy a kopačky. Na prepravu im slúžili vlastné nohy, bicykel, povoz a neskoršie autobus. Na označovanie bránkoviska väčšinou slúžili šaty, tehly a kamene. Zápasy sa dojednávali na čestné slovo a bez finančného efektu. K organizovanému futbalu prichádza v roku 1940, kedy sa rozširuje základna na dve futbalové mužstvá. Do vojny niesol futbalový klub meno Slávia Zeleneč. Prvá najnižšia futbalová súťaž - IV. trieda, do ktorej bolo začlenené aj zelenečské futbalové mužstvo pod športovým menom JTO Sokol Zeleneč sa začala hrať koncom roka 1945. Zeleneč si v nej vybojoval prvé miesto s postupom do III. triedy, v ktorej obsadil prvé miesto v r. 1949. Z malého ihriska v hliníku, ktoré rozmeri nevyhovovalo pre vyššie majstrovské súťaže ( Zeleneč hral už II. triedu ), bolo v roku 1949 vybudované nové. Klub zmenil meno na Družstevník. Priaznivcov futbalu v r.1978/1979 potešil postup A-mužstva do I.A triedy, z ktorej však v r. 1980 vypadli. Po krátkej dobe v r.1981-82 zažiarili návratom do I.A triedy z ktorej po roku opäť vypadli do I.B triedy a v roku 1988 klesli do Okresného kola majstrovstiev. Po úspechoch a neúspechoch a futbalovej reorganizácii v jarnej časti roku 2001 boli do súťaže prihlásené tri mužstvá a to: A-mužstvo, dorast a žiaci. A-mužstvo hralo 5. ligu, z ktorej vypadlo. Dorast hral IV. ligu a postúpil do III. ligy. Družstvo žiakov hralo v okresnej súťaži. V aktuálnej sezóne 2004/2005 A-mužstvo hralo 5. ligu, z ktorej vypadlo, dorast hral 5. ligu, z ktorej vypadol a žiaci, ktorý hrali okresné majstrovstvá.

V roku 1955 zasiahli do bojov v krajskom kole aj cyklisti, kde Dominik Orešanský obsadil v súťaži juniorov prvé miesto. Cyklistika začala stagnovať. Až pred niekoľkými rokmi bol založený CK BMX Zeleneč, ktorý sa pravidelne zúčastňuje a sám organizuje cyklokrosové preteky o Slovenský pohár a Majstrovstvá Slovenska v cyklokrose.

Stolný tenis sa v obci začal organizovať v r. 1935 a až v r. 1950 založili stolnotenisový odiel. V roku 1952 sa prebojovali do krajskej súťaže. Neskoršie zanikol. Niekoľkokrát prebehlo oživenie a nakoniec zánik.

[úprava] Osobnosti

Ján Klempa Jacovský, spisovateľ
Michal Drobný, neurológ
Cyril Dudáš, teológ
Jozef Marko, generál
Pavol Blažek (9.7. 1958), zelenečský rodák, reprezentant Slovenska v športovej chôdzi, účastník štyroch OH, majster Európy , niekoľkonásobný svetový rekordman, člen olympijského výboru.
Tibor Mikuš, poslanec Národnej rady, bývalý riaditeľ Slovenských elektrární, majster karate.
Marcel Benkovský (9.3. 1972) reprezentant Slovenska v streľbe na asfaltové terče, účastník MS, ME a pretekov o Svetový pohár, víťaz EP.
Jozef Bednárik, herec a režisér
Marek Ujlaky (26.3. 1974), hráč I. futbalovej ligy a reprezentant Slovenska.
Štefan Slezák (1.1. 1937), bývalý hráč I. futbalovej ligy.
Stanislav Hutár (16.6. 1952), reprezentant Slovenska v guľovom trojboji justičnej polície, odmenený titulom majster strelectva.
Cyril Kutálek, zelenečský rodák, zakladateľ požiarneho zboru v r.1924.
Ján Jedlička, zelenečský rodák, zakladateľ futbalového klubu v r.1923 a zakladateľ telovýchovnej jednoty v r.1938.
Vít Bednárik (17.1. 1917) učiteľ, má spolu s Jozefom Ujlakym zásluhu na opätovnom obnovení dychovej hudby v r.1959 a dlhodobý vedúci speváckeho a folklórneho súboru v Zelenči, šíriteľ osvety a dirigent dychovej hudby.
Vít Brestovanský (5.9. 1941), hráč I. dorasteneckej ligy vo futbale a výberu Slovenska.
Jozef Feger, zelenečský kňaz, autor viacerých prác, najmä teologických.
Imrich Klas, zelenečský kňaz, podporovateľ družstevníctva, spoluzakladateľ potravného družstva a dopisovateľ do kalendárov.
Jozef Adamčík, učiteľ a správca školy, šíriteľ osvety, zakladateľ školského dorasteneckého ČsČK v roku 1929 a organizačný pracovník v spoločenských organizáciách.
Štefan Novák, zelenečský učiteľ, zakladateľ miestnej skupiny ČsČK v roku 1941, organizačný pracovník v spoločenských organizáciách.
Ján Venger, zelenečský kňaz, iniciátor výstavby v tej dobe moderného sakrálneho architektonického skvostu.
Ing. Jozef Hrašna, projektant zelenečského sakrálneho kostola, projektant starého pomníka padlých a rekonštrukcie kultúrneho domu.