Šek

Z Wikipédie

Šek je abstraktný cenný papier (teda taký, ktorý neuvádza dôvod vzniku záväzku) spĺňajúci isté náležitosti, ktorým osoba, ktorá ho vystavila („vystaviteľ“), prikazuje inej osobe ("šekovníkovi"- je to vždy banka), aby zaplatila nejakú sumu v prospech ďalšej osoby („remitenta“).

V Európe má šek rovnaké právne úpravy, pretože existuje Ženevská konvencia o šekoch z roku 1931.

[úprava] Dejiny

Treba prepracovať

Predchodca šeku ešte nebol šek v pravom slovazmysle. Bolo to akési potvrdenie o uložení finančnej hotovosti v jednom z templárskych domov, ktoré boli roztrúsené po celej Európe. Takéto potvrdenie, ktoré bolo viacerými spôsobmi autentifikované a verifikované, bolo použiteľné hlavne pre kupcov, ktorí sa venovali diaľkovému obchodu.

Kupec nemusel so sebou na cestu brať väčší obnos peňazí (stredoveké obchodné trasy boli z bezpečnostného hľadiska nevyspytateľné), stačilo mu vyššie zmienené potvrdenie, ktoré predložil v templárskom bankovom dome v cieli svojej cesty a okamžite mu bola vyplatená vložená čiastka, mnohokrát dokonca v domácej mene krajiny, kde sa kupec práve nachádzal. Z tohto pohľadu môžeme vnímať tieto dokumenty, ako bankové zmenky a tiež za pozornosť stojí templárska „zmenárenská“ činnosť.