Šinkansen
Z Wikipédie
Šinkansen (jap. 新幹線) je sieť vysokorýchlostných železníc na území Japonska. V súčasnosti sa skladá z ôsmich tratí a obsluhuje väčšinu významných japonských veľkomiest na ostrovoch Honšú a Kjúšú. Najvyššia dosahovaná prevádzková rýchlosť je 300 km/h.
Obsah |
[úprava] Názov
Názov Šinkansen v doslovnom preklade znamená nová chrbticová trať. V anglofónnych krajinách je možné často sa stretnúť s označením bullet train, ktoré vzniklo prekladom japonského kódového názvu dangan rešša (弾丸列車). Oficiálne sa pojem šinkansen vzťahuje výlučne na vysokorýchlostné trate, zatiaľ čo vlaky, ktoré po nich jazdia, sú označované ako superexpresy. V praxi sa názov šinkansen používa pre oboje, aj v samotnom Japonsku.
[úprava] Dejiny
Japonsko bolo prvou krajinou na svete, ktorá vybudovala železnicu určenú výlučne pre rýchlu osobnú dopravu. Bol to dôsledok stavu japonskej železničnej siete po skončení druhej svetovej vojny, keď tamojšie úzkorozchodné trate svojou kapacitou nepostačovali rastúcemu dopytu.
Pôvodné plány zo 40. rokoch 20. storočia počítali s úplnou prestavbou časti štátom vlastnených tratí na normálny rozchod koľají, ale kvôli finančnej náročnosti k tomu nedošlo. Namiesto toho v 50. rokoch vznikol projekt na vybudovanie separátnych tratí na rýchlu osobnú dopravu električkového charakteru. Jeho výsledkom bola vysokorýchlostná spojnica dvoch najväčších japonských veľkomiest, Tokia a Osaky, ktorá bola pre verejnosť otvorená 1. októbra 1964 pod názvom Tókaidó-šinkansen, práve včas pred letnou olympiádou v Tokiu. Táto trať bola okamžitým úspechom, už tri roky po začatí prevádzky bolo prepravených 100 miliónov cestujúcich.
Stavba takmer okamžite pokračovala rozširovaním trate Tokkaido ďalej na západ, v roku 1975 dosiahla trať pod názvom Sanjó-šinkansen svoju súčasnú konečnú v meste Fukuoka na ostrove Kjúšú. Nasledovali dve trate z Tokia severným smerom, Džóetsu do Niigaty a Tóhoku do Morioky, dokončené v roku 1982. Spočiatku vlaky na týchto dvoch tratiach odchádzali z tokijského severného predmestia Ómija, z tokijskej hlavnej stanice jazdia až od roku 1991.
Nasledovali prestavby dvoch existujúcich tratí a vznikli tak Jamagata-šinkansen (1992) a Akita-šinkansen (1997), pomenované podľa vtedajších konečných staníc. V roku 1997 bola pri príležitosti zimnej olympiády v Nagane postavená odbočka trate Džóecu z Takasaki do Nagana (Nagano-šinkansen). V roku 2002 bola trať Tóhoku na severnom konci predĺžená do mesta Hačinohe, a zatiaľ najnovšou traťou je južnú úsek trate Kjúšú-šinkansen, otvorený v marci 2004.
[úprava] Trate
V súčasnosti má sieť Šinkansen osem hlavných liniek:
- Tókaidó-šinkansen (1964, Tokio - Ósaka, 515 km). Spája dve najväčšie japonské aglomerácie, vedie súvislo osídlenou oblasťou na východnom pobreží ostrova Honšú, názov znamená východná morská cesta. Významné mestá: Tokio, Nagoja, Kjóto, Ósaka.
- Sanjó-šinkansen (1975, Ósaka - Fukuoka, 554 km). Významné mestá: Ósaka, Kóbe, Hirošima, Fukuoka. Najrýchlejšia trať z celej siete - prevádzková rýchlosť až 300 km/h. Vo Fukuoke trať končí na termináli Hakata.
- Tóhoku-šinkansen (1982, Tokio - Hačinohe, 632 km). V počiatkoch prevádzky vlaky odchádzali z tokijského predmestia Ómija, neskôr bola trať dotiahnutá až na tokijskú hlavnú stanicu. Názov znamená severovýchodná nová chrbticová trať. Významné mestá: Tokio, Sendai, Morioka.
- Džóecu-šinkansen (1982, Tokio - Niigata, 334 km). Začiatky prevádzky rovnaké, ako trať Tóhoku-šinkansen. Významné mestá: Tokio, Takasaki, Niigata.
- Jamagata-šinkansen (1992, Fukušima - Šindžó, 148 km). Trať vznikla prestavbou pôvodnej úzkorozchodnej trate na štandardný rozchod koľají, preto je klasifikovaná ako mini-šinkansen, povolená traťová rýchlosť je 130 km/h. Bola tu naviac ponechaná pôvodná elektrická napájacia sústava na napätie 20 kV 50 Hz. Významné mestá: Fukušima, Jamagata, Šindžó.
- Akita-šinkansen (1997, Morioka - Akita, 127 km). Tiež ide o mini-šinkansen. Významné mestá: Morioka, Akita.
- Nagano-šinkansen (1997, Takasaki - Nagano, 117 km). Tiež nazývaná ako Hokuriku-šinkansen, podľa geografického názvu regiónu. Významné mestá: Takasaki, Nagano.
- Kjúšú-šinkansen (2004, Jacuširo - Kagošima, 127 km). Južný úsek rozostavanej severojužnej chrbticovej trate na ostrove Kjúšú, dokončenie celej trate je plánované zhruba na rok 2010. Významné mestá: Kagošima.
Okrem týchto ôsmich tratí existujú dve trate s normálnym rozchodom koľají, ktoré síce nie sú klasifikované ako Šinkansen, ale prevádzku na nich zabezpečujú rovnaké typy vlakov, ako na horeuvedených tratiach:
- Linka Hakata-minami Pôvodne manipulačná trať z terminálu Hakata vo Fukuoke do hlavného depa vysokorýchlostných vlakov, ktoré sa v dobe svojho vzniku nachádzalo v riedko osídlenej oblasti v susedstve mesta Kasuga. Mesto sa ale rýchlo rozrástlo, a bolo nutné riešiť jeho dopravnú obsluhu. Najjednoduchšie bolo postaviť na už existujúcej trati stanicu, ktorá bola nazvaná Hakata-minami. Prevádzku tu ale zabezpečujú staršie typy vlakov, čas jazdy je asi 10 minút a lístok stojí 290 jenov. Na túto trať bude po dokončení napojený Kjúšú-šinkansen.
- Linka Gala-Juzawa Táto trať je odbočkou z Džóecu-šinkansenu, ktorá zabezpečuje dopravnú obsluhu lyžiarskeho strediska blízko mesta Juzawa, asi 130 km juhovýchodne od Niigaty.
[úprava] Technika
[úprava] Koľaje
Trate systému Šinkansen majú normálny rozchod koľají, 1435 mm a sú elektrifikované napätiami 25 kV 60 Hz (západne od Tokia), 25 kV 50 Hz (východne od Tokia) a 20 kV 50 Hz (trať Jamagata-šinkansen). Kvôli bezpečnosti a rýchlosti prevádzky majú trate výhradne mimoúrovňové kríženie s ostatnými druhmi dopravy i s ostatnými železnicami a z veľkej časti vedú po mostoch a tuneloch. Je to preto, aby trať viedla priamo a bolo možné dosiahnuť čo najväčšie polomery výškových a smerových oblúkov. Tieto opatrenia umožňujú dosahovať vysoké prevádzkové rýchlosti, štandardom na väčšine tratí je 240 km/h.
[úprava] Vlakové súpravy
Prevádzka na sieti Šinkansen je zaisťovaná vysokorýchlostnými elektrickými článkovými jednotkami, celkom sa za dobu prevádzky na sieti objavilo 14 rôznych typov súprav pre cestujúcich, ďalšie štyri slúžia na sledovanie stavu koľají a na niekoľkých ďalších typoch boli vykonávané vývojové testy.
Spoločným parametrom väčšiny súprav je dĺžka vozu približne 25 metrov, pričom na tratiach Tókaidó a Sanjó sú súpravy bežne tvorené šestnástimi vozmi vrátane čelných, v ktorých sa tiež vozia cestujúci, podobne ako v českom Pendoline. Taká súprava má potom dĺžku takmer 400 metrov. Na iných tratiach sú súpravy radené do šesť, sedem alebo osemvozových formácií, na niektorých tratiach jazdia dve najviac osemvozové jednotky spojené. Hmotnosť jednotlivých prázdnych vozov sa v závislosti od typu pohybuje medzi 40 a 55 tonami. Zaujímavosťou je, že žiadny v súčasnosti používaný typ vlakov nemá naklápacie vozové skrine, naklonenie vlaku v zákrutách je riešené priamo pri stavbe trate. Vlak s naklápacími vozovými skriňami je zatiaľ vo vývoji.
Prvým typom vlaku na trati Tókaidó a historicky prvým vysokorýchlostným vlakom na svete boli súpravy rady 0. Ich najvyššia rýchlosť bola 210 km/h, hmotnosť vozu 55 ton, celkový výkon 11 840 kW pri 16-vozovej jednotke, poháňané boli všetky nápravy v súprave. Dnes je tento typ dávno vyradený z prevádzky, posledné vlaky dosluhujú na najpomalších spojoch na Sanjó-šinkansenu a na spomínanej trati Hakata-minami.
[úprava] Prevádzka
Sieť Šinkansen je v prevádzke denne od 6:00 do 24:00, nočná doba je vyhradená na kontrolu a opravy tratí.
[úprava] Operátori
V dobe vzniku prvých tratí existovala veľká celoštátna železničná spoločnosť Japonské Národné Železnice, ktorá spravovala väčšinu, no nie všetky železničné trate v Japonsku. V roku 1986 musela byť kvôli zadlženiu sprivatizovaná a rozdelená na 6 osobných a 1 nákladnú železničnú spoločnosť. Súčasná prevádzka je zabezpečená nasledovne:
- Tókaidó-šinkansen: JR West (Ósaka) a JR Central (Nagoja)
- Sanjó-šinkansen: JR West
- Tóhoku, Džóecu, Akita, Jamagata, Nagano-šinkansen: JR East (Tokio)
- Kjúšú-šinkansen: JR Kjúšú (Fukuoka).
[úprava] Typy vlakových spojov
Na väčšine tratí je prevádzka organizovaná tak, že existuje niekoľko druhov spojov, ktoré sa medzi sebou líšia tým, ako často zastavujú.
Tókaidó-šinkansen a Sanjó-šinkansen :
- Nozomi Najrýchlejší, medzi Tokiom a Ósakou zastavuje iba v Nagoji a v Kjóte. Názov znamená nádej.
- Hikari Stojí vo viacerých staniciach než Nozomi, názov znamená lúč svetla.
- Kodama Stojí vo všetkých staniciach na trati, súpravy jazdia zvlášť z Tokia do Ósaky a z Ósaky do Hakaty a spravidla na seba nenadväzujú. Názov znamená ozvena.
Džóetsu-šinkansen
- Toki Z Tokia do Takasaki mnoho stanic prechádza, vo zvyšku svojej trasy je zastávkový. Nazýva sa podľa druhu japonského vtáka ibisa, ktorý bol symbolom pre prechádzajúci expres na pôvodnej trati.
- Tanigawa Zastávkový vlak, vedený iba medzi Takasaki a Tokiom.
Oba spoje existujú aj vo variantách MAX-Toki a MAX-Tanigawa, ktoré sú zaisťované dvojpodlažnými jednotkami typu E1 alebo E4.
Tóhoku-šinkansen
- Hajate Expresný vlak v celej dĺžke trate
- Jamabiko a MAX-Jamabiko Expres mezi Tokiom a mestom Sendai, ďalej zastávkový do Morioky.
- Nasuno a MAX-Nasuno Zastávkový vlak medzi Tokiom a Korijamou.
Akita-šinkansen
- Komači Medzi Tokiem a Moriokou spojený so súpravou vlaku Jamabiko, ďalej ide ako zastávkový do Akity.
Jamagata-šinkansen
- Cubasa Medzi Tokiom a Fukušimou spojený so soupravou vlaku Jamabiko, ďalej ide jako zastávkový do mesta Šindžó. Názov znamená krídla.
Nagano-šinkansen
- Asama Medzi Tokiom a Takasaki vedený ako expres, ďalej do Nagana ako zastávkový. Pomenovaný podľa sopky blízko Nagana.
Kjúšú-šinkansen
- Cubame Zastávkový vlak na celej dĺžke trate. Názov znamená lastovička, ktorá je symbolem tohto vlaku.
[úprava] Externé odkazy
