Abd ar-Rahmán ibn Umar as-Súfí

Z Wikipédie

Abd ar-Rahmán ibn Umar as-Súfí (* 7. december 903, Raí(?) – † 25. máj 986, Muhara(?)) bol perzský astronóm.

Varianty jeho mena sú Abd ar-Rahmán as-Súfí Rází, Abdulrahman al-Sufi, Abd al-Rahman Abu al-Husajn alebo jednoducho al-Sufi (as-Súfí), v západnom svete polatinčene Azofi.

Žil na dvore perzského emira menom Adud ad-Daula v dnešnom Isfaháne. Venoval sa prekladom a rozširovaniu gréckych kníh týkajúcich sa astronómie, hlavne Almagestu Klaudia Ptolemaia. Upravil v ňom zoznam hviezd a sám sa zaoberal jasnosťou a stanovením odhadov magnitúd. Jeho hodnoty sa často líšili od hodnôt uvedených v Almageste.

Vo svojej práci Kniha stálic (Kitab al-Kawatib, plným názvom Kitab al-Kawatib ath-Thabit al-Musawwar - Kniha o súhvezdiach stálych hviezd), publikovanej v roku 964, spomenul aj hviezdokopu IC 2391 (Omikron Velorum), Collinder 399 (hviezdokopa Vešiak), všimol si aj obláčik v Androméde (dnešná galaxia M31) a mnohé ďalšie. Poznal už Veľký Magellanov mrak, hoci je viditeľný až z Jemenu, a nie z Isfahánu. Európanom nebol tento objekt známy až do Magellanovych objavných plavieb. As-Súfí ho nazval Biely vôl (al-Bakr al-abjadd).

Zaoberal sa tiež spájaním tradičných arabských mien hviezd a súhvezdí s gréckymi súhvezdiami, mnohé z nich vôbec nesúviseli alebo sa navzájom prekrývali. Spozoroval, že rovina ekliptiky je vzhľadom na nebeský rovník odklonená a presnejšie vypočítal dĺžku tropického roka. Popisoval hviezdy polohou, farbou a magnitúdou. Takto popísal každé vtedy známe súhvezdie. Súhvezdia zobrazoval vždy dvojito: tak ako sú viditeľné zo Zeme, a ako by ich bolo vidieť z „opačnej“ strany oblohy. Písal tiež o astrolábe. As-Súfího práce v Európe neboli známe, a tak sa stalo, že galaxiu M31 znovuobjavil Simon Marius pomocou teleskopu v roku 1612.

Jeho meno v latinskej podobe (Azofi) nesie jeden z kráterov na Mesiaci.