Andrej Sládkovič
Z Wikipédie
| Andrej Sládkovič | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 30. marec 1820 Krupina, Slovensko |
| Úmrtie | 20. apríl 1872 Radvaň nad Hronom, Slovensko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Andrej Sládkovič (vlastným menom Andrej Braxatoris, pseudonymy Andrej Braxatoris-Sládkovič, Andrej Sládkovič, Ondřej Krasyslav Sládkovič) (* 30. marec 1820, Krupina – † 20. apríl 1872, Radvaň nad Hronom), bol slovenský básnik, kritik literárnych a dramatických prác, publicista a prekladateľ.
Obsah |
[úprava] Životopis
Pochádza z rodiny učiteľa a literáta a vzdelanie získaval v rokoch 1826 - 1830 v Krupine, v rokoch 1830 - 1831 sa zdokonaľoval v maďarčine v Peretvönyi, v rokoch 1831 - 1832 navštevoval piaristické gymnázium v Krupine, v rokoch 1839 - 1840 pokračoval v štúdiu na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v rokoch 1840 - 1842 navštevoval Evanjelické lýceum v Bratislave a napokon v rokoch 1843 - 1844 študoval teológiu na univerzite v Halle. V rokoch 1839 - 1840 vyučoval v dome Pavla Pišla, kde spoznal Marínu Pišlovú, v rokoch 1838 - 1839 pôsobil ako pomocný učiteľ v Ladzanoch. V roku 1841 sa spolu so Samuelom Jurkovičom pričinil o založenie „slovenského národného divadla“ v Sobotišti. V rokoch 1842 - 1843 pôsobil ako vychovávateľ v Hodruši, no návrate zo štúdií v Halle sa stal vychovávateľom v v rodine Pavla Bezegha v Rybároch. V roku 1847 bol vysvätený za kňaza a ešte v tom roku začal pôsobiť ako evanjelický farár v Hrochoti. S nadšením vítal revolúciu v rokoch 1848 - 1849. Veril, že ideály slobody, rovnosti a bratstva preniknú do vedomia národov a že budú určujúce v širších spoločensko-politických a kultúrnych súvislostiach. V roku 1849 bol zaistený a vyšetrovaný. Od roku 1856 až do smrti pôsobil ako farár v Radvani nad Hronom. Zúčastnil sa na memorandovom zhromaždení v Martine, kde zastával funkciu zapisovateľa, bol tiež zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, ale tiež posudzovateľom literárnych a dramatických prác. Po smrti Karola Kuzmányho sa v roku 1867 stal predsedom Zpěvníkového výboru, ktorého úlohou bolo vydávanie duchovných piesní a náboženských kníh. V roku 1868 vážne ochorel (na vodnatieľku), a z tohto ochorenia sa už nevyliečil.
[úprava] Tvorba
Prvé básne prezentuje v almanachu Nitra. Vo svojej romantickej poézii spája podnety slovenského folklóru s filozofickou predstavou o ideálnej mravnosti, kráse a dokonalosti človeka. Silným inšpiračným zdrojom boli vlastné zážitky, citový život, osobné konflikty, hľadanie životnej rovnováhy v zložitej situácii v národnom a spoločenskom živote. Vyjadroval sa k rôznym životným otázkam, objavoval i „neobjavenú“ krásu v slovenskej prírode, v ľude a jeho kultúre. V jeho básniach sa objavujú národnobuditeľské a národnoobranné prvky. Bol pod silným vplyvom Ľ. Štúra a patril k vedúcim osobnostiam jeho družiny. Stal sa zakladajúcim členom Matice slovenskej a zúčastnil sa tak na revitalizácii slovenského života. Udržiaval kontakty s poprednými predstaviteľmi slovanských národov. Jeho myšlienkovú orientáciu ovplyvnila aj Heglova filozofia. Popri pastoračnej činnosti sa venoval aj náboženskej spisbe. Život, a nie filozofia mu dal podnet k napísaniu jeho najslávnejšie básnickej skladby Marína, ktorá je oslavou konkrétnej lásky k žene, ale aj k národu. Marína a lyricko-epická báseň Detvan sú považované za vrcholy jeho básnického diela.
Popri poézii sa venoval prekladaniu z ruštiny (Alexander Sergejevič Puškin), francúzštiny (Voltaire, Jean Racine), neskôr tiež z nemčiny (Johann Wolfgang Goethe). Písal tiež publicistické články (Národnie školy, Verejná mienka o nás), recenzie (Ján Botto: Báj Maginhradu a i.) a posudky, ktoré mali vysokú teoretickú úroveň. Jeho najprekladanejším dielom do cudzieho jazyka je Marína (dvakrát do maďarčiny, češtiny, poľštiny, francúzštiny). Na jeho počesť sa od roku 1960 každoročne usporadúva Sládkovičova Radvaň, krajská súťaž v umeleckom prednese.
[úprava] Dielo
[úprava] Poézia
- 1842 - K Nitře, báseň (vyšlo v almanachu Nitra)
- 1842 - Potěcha, báseň (vyšlo v almanachu Nitra)
- 1842 - Ctibor, báseň (vyšlo v almanachu Nitra)
- 1842 / 1844 - Sôvety v rodine Dušanovej, veršované rozhovory
- 1846 - Marína
- 1848 - Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti, rapsodická báseň , ktorou vítal revolúciu v rokoch 1848 -1849
- 1848 - Nehaňte ľud môj, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský)
- 1848 - Hron, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský))
- 1848 - More, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský)
- 1848 - Morava, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský)
- 1848 - Krajanom, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský)
- 1848 - Mládenec, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský)
- 1853 - Detvan , báseň (5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady a Lapačka)
- 1853 - Znovuzrodenec, báseň o Jánovi Amosovi Komenskom (vyšlo v kalendári Živeny)
- 1858 - Milica, báseň vytvorená spojením básní Perla hárema a Oľga (vyšlo v almanachu Concordia)
- 1861 - Svätomartiniáda, poéma k príležitosti memorandového zhromaždenia
- 1863 - Pamiatka pre deň 4. augusta, báseň na počesť založenia Matice slovenskej
- 1863 - Hojže, Bože, jak to bolí, keď sa junač roztratí
- 1864 - Lipa cyrilo-metodejská, pamiatka slovanských vierozvestcov
- 1866 - Gróf Mikuláš Šubić Zrínsky na Sihoti, báseň pri príležitosti 300. výročia smrti juhoslovanského národného hrdinu
- 1869 - Duma pohrobnia
- Ohlasy, báseň; polemika o potrebe a vzniku spisovného jazyka
- Prosba, báseň
- Štiavnica, básnické vyznanie sa zo vzťahu k Banskej Štiavnici
- Duchu Puškinovmu, báseň o Alexandrovi Sergejevičovi Puškinovi
- Veľký pôst, báseň
- Novembrová duma, báseň
- Roky a veky, báseň
- Pieseň o Samsonovi, báseň
- To české tábory, vlastenecká báseň
- Pozdrav, vlastenecká báseň
- Omladinám, vlastenecká báseň
- Čo vy za nič nemáte nás?, vlastenecká báseň
[úprava] Ľúbostná poézia
- Opustená
- Žaloba
- Vraví oko tvoje
[úprava] Poézia pre deti a mládež
- Kĺzačka
- Prázdniny a škola
- Obri a zakrpenci
- Malý Kristus
[úprava] Výbery
- 1918 - Otčiny mojej spevy
- 1927 - Výber z lyriky
- 1934 - Výber z básní Jána Hollého a Andreja Sládkoviča
- 1972 - Poézia
- 1977 - Sládkovič vo výbere Milana Krausa
- 1979 - Marína a Detvan
[úprava] Súborné diela
- 1861 - Spisy básnické Andreja Sládkoviča, súbor poézia, ktorou sa stal „prvým básnikom“ Slovenska
- 1878 - Andreja Sládkoviča Spisy básnické
- 1920 - Spisy básnické Andreja Sládkoviča 1-2
- 1961 - Sobrané básne 1939 Dielo 1-2
[úprava] Próza
- Posestrima
[úprava] Dráma
- Nezaľúbení zaľúbenci
[úprava] Preklady
- Voltaire - Zaira
- Voltaire - Sokrates
- Voltaire - Smrť Cézara
- Jean Racine - Phaedra (len časť diela)
[úprava] Kázne
- 1924 - Nevěsta Kristova
[úprava] Listy
- 1970 - Korešpondencia Andreja Sládkoviča
[úprava] Kultúrno-historické diela
[úprava] Divadelné a rozhlasové dramatizácie (výber)
- 1948 - Marína (SND)
- 1957 - V slovenské doliny so mnou, bratia moji… (Československý.rozhlas)
- 1970 - Vo víchrici žitia (Československý rozhlas)
- 1985 - Detvan (Československý rozhlas)
- 1989 - Každý svojou pošiel stranou (Československý rozhlas)
[úprava] Hudobné adaptácie
- 1928 - Detvan (opera SND)
