Antonio Canova
Z Wikipédie
| Antonio Canova | |
|---|---|
 autoportrét z roku 1792 |
|
| Narodenie | 1. november 1757 Possagno pri meste Bassano |
| Úmrtie | 13. október 1822 Benátky |
| Pozri aj Biografický portál | |
Antonio Canova (* 1. november 1757, Possagno pri meste Bassano - † 13. október 1822, Benátky) bol taliansky sochár, hlavný predstaviteľ talianskeho klasicizmu.
[úprava] Život
Po vyučení u Torrettiho sa Canova roku 1775 osamostatnil. Jeho diela, ako napríklad Orfeus a Eurydika z roku 1776 (dnes v Museo Correr) vznikli na objednávku benátskych patricijov.
Roku 1779 odišiel Canova do Ríma, kde bol hosťom benátskeho veľvyslanca. Tam tvoril diela s prevažne antickými a mytologickými témami. Po obsadení Ríma francúzskou armádou v roku 1798, odišiel späť do Benátok. Od roku 1802 bol vrchným kustódom umeleckých zbierok Cirkevného štátu.
Jeho zákazníkmi a patrónmi boli príslušníci rodiny Bonaparte, neskorším významným klientom a ochrancom VI. vojvoda z Bedfodu.
Nahota bola v dielach Canovu, umelca výrazne ovplyvneného gréckou plastikou, úplne bežná. Keď sa však jeho modelom stala Paulina Borghese, najmladšia sestra Napoleona Bonaparte, vtedy už cisára Napoleona I., a pózovala mu celkom nahá, vyvolala táto udalosť spoločenský škandál.
[úprava] Diela
- Thesseus, ako víťaz nad Minoaturom – mramor, 158 cm,(1781-1783), múzeum Viktórie a Alberta, Londýn
- Amor a Psyche 1793, mramor, výška 155 cm, Louvre, Paríž.
- náhrobok pre arcivojvodkyňu Máriu Kristýnu Saskotešínsku ( 1801-1805)- mramor Augustiánsky kostol Viedeň.
- Tri Grácie, 1812-1816, mramor, výška 173 cm, National Gallery of Scotland, Edinburgh. To isté, l817-1822, múzeum, Viktórie a Alberta, Londýn.
- Paolina Borghese, ako ležiaca Venuša (1805-1808) v Museo e Galleria Villa Borghese, Rím.
- Kajúca sa Mária Magdaléna, 1809, Ermitáž, Sankt Peterburg.
- Hebé, 1795-1799, Národná galéria Berlín,
- 1800-1805, Ermitáž, Sankt Peterburg
- 1816 Pinacoteca Civica vo Forli
- Napoleon, ako Mars Uzmierovateľ, 1808, bronz, Accademia di Brera, Miláno
