Smolenice
Z Wikipédie
Smolenice | |
---|---|
Erb | Mapa |
Základné údaje | |
Kraj: | Trnavský |
Okres: | Trnava |
Región: | ZMO - Jaslovské Bohunice |
Poloha: | 48° 30' s. š. 17° 26' v. d. |
Nadmorská výška: | 242 m n.m. |
Rozloha: | 28,97 km² |
Počet obyvateľov: | 3235 (31.12.2004) |
Hustota obyvateľstva: | 112 obyvateľ(ov)/km2 |
Prvá písomná zmienka: | 1256 |
Nacionále | |
Štatistická územná jednotka: | 507555 |
EČV: | TT |
PSČ: | 919 04 |
Telefónna predvoľba: | 0 33 |
Oficiálne adresy | |
Adresa obecného úradu: | SNP 52 |
Web: | www.smolenice.com |
E-mail: | obecsmolenice@stonline.sk |
Telefón: | 558 61 11 |
Fax: | 558 62 32 |
Politika | |
Starosta: | Pavol Zárecký (Nezávistlý kandidát) |
Zdroje údajov | |
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info |
Smolenice (maďarsky Szomolány, nemecky Smolenitz) sú obec na úpätí Malých Karpát v okrese Trnava. Známy je predovšetkým Smolenický zámok, k prírodným zaujímavostiam patrí jaskyňa Driny a najvyšší vrch Malých Karpát – Záruby.
Štefan Banič, vynálezca padáka, pochádza zo Smoleníc.
Obsah |
[úprava] Poloha
Obec Smolenice leží na úpätí Malých Karpát v okrese Trnava, asi 60 km severovýchodne od Bratislavy a 25 km severozápadne od Trnavy na štátnej ceste č. 502 z Bratislavy do Trstína. Rovnomenná železničná stanica na trati č. 116 Trnava – Kúty je vzdialená asi 4 km od centra obce.
[úprava] Opis
Obec má dve časti: Smolenice a Smolenickú Novú Ves (pôvodný názov obce je Neštich). Hlavnú ulicu tvorí štátna cesta č. 502, ktorá sa nazýva SNP v Smoleniciach a Obrancov Mieru v Smolenickej Novej Vsi. V obci sa nachádza základná škola, pošta, pobočky dvoch bánk a bankomaty, obchody a rôzne služby, niekoľko reštauračných zariadení a barov, medzi ktorými je aj internetová kaviareň.
[úprava] Dejiny
Poloha Smoleníc na okraji Trnavskej kotliny, jednoduchá prístupnosť a úrodnosť umožnili osídlenie tohto územia už v staršej dobe kamennej. Z tohto obdobia sa však zachovali len ojedinelé archeologické nálezy, väčší výskyt je až v mladšej dobe kamennej. Najvýznamnejšie je obdobie prechodu medzi dobou bronzovou a dobou železnou - doba halštatská, kedy asi v šiestom storočí pred Kr. existovalo na vrchu Molpír veľké keltské hradisko. Na rovnakom mieste neskôr existovala i veľkomoravská osada.
Prvé písomné pamiatky o existencii obce Smolenice pochádzajú z polovice 13. storočia, i keď ich vznik treba hľadať už v dobe novofeudálnej. V 14. storočí bol nad obcou postavený hrad, posledný z rady pevností, ktoré strážili malokarpatské priesmyky. Hrad i panstvo vystriedalo viacerých majiteľov. Na začiatku boli kráľovským majetkom. Smolenice pripadli v roku 1388 na základe darovacej listiny kráľa Žigmunda vojvodovi Ctiborovi zo Ctiboríc. Od polovice 15. storočia boli majiteľmi hradu i obce pezinskí a svätojurskí grófovia. Od začiatku 16. storočia boli majiteľmi Orzságovci a potom dlhšiu dobu Erdödyovci.
Roku 1777 preberá smolenické panstvo Ján Pálffy. Smolenický hrad, ktorý už predtým nebol obývaný a upadal, lebo nebolo finančných prostriedkov na údržbu, v období napoleonských vojen začiatkom 19. storočia nakoniec vyhorel a z pôvodného gotického hradu zostala len časť vonkajšieho opevnenia. Prvé práce na baštách sa síce začali už v roku 1853 avšak ku skutočnému znovuvybudovaniu zámku ako rodinného sídla pristúpili Pálffyovci až v roku 1911. Obnova zámku bola plne dokončená až po druhej svetovej vojne. V súčasností slúži ako konferenčné centrum SAV.
V roku 1855 pod smolenickým hradom založil gróf Móric Pálffy žrebčín, z počiatku na chov hospopodárskych koní pre vlastnú potrebu. V 80-tych rokoch 19. storočia sa rozhodol vtedajší majiteľ Ján Pálffy o zveľadení chovu. Zameral sa na chov kočiarových ťažších karotierov a ťažších jazdeckých koní, neskôr na chov dostihových koní. S rozpadom Rakúsko-Uhorskej monarchie žrebčín zanikol.
Gróf Jozef Pálffy postavil v rokoch 1880 až 1883 v úzkej doline pod Majdánom pri obci Horné Orešany chemický závod na spracovanie dreva. Za účelom rýchlejšej dopravy dreva sa začala stavať lesná konská železnica. Všetky horské dopravné trasy sa mierne zvažovali k závodu, čo umožňovalo samočinnú dopravu dreva. Chemická továreň potrebovala okrem dreva aj iné suroviny a bolo potrebné odvážať aj hotové výrobky. Po vybudovaní štátnej dráhy v roku 1898 z Trnavy do Smoleníc dalo vedenie závodu postaviť priemyselnú železnicu z továrne na stanicu. Pred likvidáciou roku 1960 mala celá sieť spolu 70 km. V roku 1968 uviedli do prevádzky nový chemický závod na výrobu farieb - Chemolak, priamo pri železničnej stanici Smolenice.
[úprava] Pamiatky
- Smolenický zámok a priľahlý park
- Zvyšky hradiska na vrchu Molpír s náučným chodíkom (múzeum Molpír priamo v obci)
- Neskororenesančný kostol z roku 1642 s cenným renesančným zariadením (pred kostolom je viac ako 350 ročná chránená lipa vysadená súčasne s výstavbou kostola). Kostol je vystavaný na základoch staršej gotickej stavby čomu nasvedčuje presbytérium s opornými piliermi, zvyšky gotických okien nájdených v murive a goticky okosený víťazný oblúk.
- Kaplnka sv. Vendelína s rodinnou hrobkou Pálffyovcov
- Park bývalého kaštieľa so vzácnymi drevinami (neudržiavaný)
- Stĺp hanby (pranier) v barokovom štýle z [[ 18. storočie18. storočia
- Socha Pieta s reliéfmi znakov mučenia z 18. storočia
- Pomník padlým vojakom z 1. a 2. svetovej vojny
- Hrob Štefana Baniča, vynálezcu padáka
[úprava] Okolie
Od roku 1976 sú Malé Karpaty chránenou krajinnou oblasťou. Smolenice ležia zrovna v tej oblasti Malých Karpát kde celé pohorie dosahuje najväčších výšok s vrcholmi Veterlín (724 m), Havranica (737 m) a najvyšším vrchom pohoria Zárubami (768 m). Nad Smolenicami sa nachádza prírodná rezervácia Dolina Hlboče - kaňonovité údolie s obnaženými skalnatými útvarmi a krasovými javmi a vzácnou flórou i faunou. V hornej časti doliny je 9 m vysoký vodopád, jediný v Malých Karpatoch. Voda z neho však padá iba občas, väčšinou na jar.
Zaujímavosťou Smolenického krasu je jaskyňa Driny, ktorá vznikla v spodnokriedových rohovcových vápencoch koróziou atmosférických vôd. Bola objavená v roku 1929 smolenickými rodákmi Imrichom Vajsábelom a Jánom Baničom. Jaskynné priestory s prevládajúcimi puklinovými chodbami sú dekorované bohatou sintrovou výzdobou. Jaskyňa má dĺžku 680 m a je jedinou sprístupnenou jaskyňou na západnom Slovensku.
V Malých Karpatoch v okolí Smoleníc sa nachádza viacero zrúcanín hradov, napríklad Ostrý Kameň, Korlátka či Plavecký hrad.
Ďalšie turistické miesta v okolí Smoleníc:
[úprava] Osobnosti
- Štefan Banič - vynálezca padáka, pochádza zo Smolenickej Novej Vsi.
[úprava] Externé odkazy
Mestá a obce okresu Trnava (1+43) | 31.12.2003 |
Biely Kostol | Bíňovce | Bohdanovce nad Trnavou | Boleráz | Borová | Brestovany | Bučany | Buková | Cífer | Dechtice | Dlhá | Dobrá Voda | Dolná Krupá | Dolné Dubové | Dolné Lovčice | Dolné Orešany | Horná Krupá | Horné Dubové | Horné Orešany | Hrnčiarovce nad Parnou | Jaslovské Bohunice | Kátlovce | Košolná | Križovany nad Dudváhom | Lošonec | Majcichov | Malženice | Naháč | Opoj | Pavlice | Radošovce | Ružindol | Slovenská Nová Ves | Smolenice | Suchá nad Parnou | Šelpice | Špačince | Šúrovce | Trnava | Trstín | Vlčkovce | Voderady | Zavar | Zeleneč | Zvončín |