Bozón
Z Wikipédie
Bozóny sú (popri fermiónoch a zriedkavých anyónoch) kategória elementárnych častíc.
Bozóny sú kvantovo nerozlíšiteľné častice charakterizované symetrickou vlnovou funkciou, z čoho vyplýva, že sa správajú podľa Boseho-Einsteinovho rozdelenia ("B.-E. štatistiky"). Bozóny majú celočíselný spin. Inými slovami: Sú to častice riadiace sa takým štatistickým rozdelením („štatistikou“), ktoré vyžaduje, aby boli v stavoch zodpovedajúcich symetrickej vlnovej funkcii.
V širšom zmysle sú to aj všetky atómové jadrá s párnym nukleónovým číslom (napríklad jadro ťažkého vodíka, ktorý pozostáva z dvoch fermiónov: protónu a neutrónu), ako aj väčšina atómov a molekúl.
Volajú sa podľa Š. Boseho.
Viac bozónov sa môže nachádzať v jednom kvantovom stave, čiže bozóny nedodržujú Pauliho vylučovací princíp. To je dôvod, prečo bozóny na rozdiel od fermiónov zvyčajne netvoria stabilné štruktúry. Predpokladá sa, že pri jave nazývanom supravodivosť sa pár fermiónov správa ako bozón (tzv. pseudobozón).
[úprava] Príklady bozónov
- kalibračné bozóny (častice tvoriace polia, teda fotón, bozóny W, bozóny Z, hypotetické gravitóny, gluóny)
- Higgsove bozóny, hypotetické častice teoreticky predpovedané štandardným modelom časticovej fyziky,
- mezóny
- fonóny, vibračné kvantá kryštálových štruktúr,
- atómy hélia-4, pri teplotách pod 2,17 K supratekutého,
