Bretónčina

Z Wikipédie

639-1	639-2B	ISO 639-3
br	bre	bre

Bretónčina je keltský jazyk (britská podskupina) používaný na Bretónskom polostrove (Francúzsko). Ovláda ju asi 600 tisíc ľudí. V minulosti bolo jej používanie potláčané.

Jazyk je blíko príbuzný s kornčinou a waleštinou, jazykmi, ktorými sa hovorilo, respektíve hovorí, na juhozápade Veľkej Británie. Z tejto oblasti tiež na prelome 5. a 6. storočia nášho letopočtu cez more presídlili predkovia dnešných Bretóncov. Kým od stredoveku ustupovala východná hranica rozšírenia bretónčiny len pomaly, v dôsledku dlhodobej oficiálnej francúzskej politiky, pripúštajúcej ako jedinú úradnú reč francúzštinu sa počas 20. storočia počet hovoriacich výrazne znížil. Bretónčina nie je ani dnes uznaná ako úradný jazyk a len malé percento detí, väčšinou na súkromých školách, podstupuje vyučovanie v bretónčine.

[úprava] Nárečia

Má 4 hlavné nárečia:

1. nárečia skupiny KLT
   • Kerneveg/C'herneveg (cornouailleské nárečie)
   • Leoneg (léonské nárečie)
   • Tregerieg (tréguierské nárečie)
2. Gwenedeg (vanneské nárečie) najviac odlišné od ostatných, pravdepodobne priamý potomok pevninskej galčiny

[úprava] Vzorový text

[úprava] Všeobecná deklarácia ľudských práv

po bretónsky	Dieub ha par en o dellezegezh hag o gwirioù eo ganet an holl dud. Poell ha skiant zo dezho ha dleout a reont bevañ an eil gant egile en ur spered a genvreudeuriezh.
po česky	Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní , čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a majú navzájom jednať v bratskom duchu.