Cirkevný otec (stredovek)

Z Wikipédie

Cirkevní otcovia alebo Cirkevní Otcovia sú predstavitelia patristiky; duchovno-náboženskí spisovatelia kresťanstva do 7.storočia /zač. 8. storočia, ktorých svedectvo Cirkev považuje za zvlášť záväzné pre vieru.. Tvoria spojovací článok medzi antickou filozofiou a stredovekou filozofiou.

Slovo Otec získalo tento svoj význam v priebehu 4 storočí, ktoré boli považované za zlatý vek patristiky. Termín sa používal pre rozlíšenie od slova „Otcovia“, ktorým sa označovali biskupi, zhromaždení na koncile.

[úprava] Kritériá

Aby bol niekto označený za cirkevného Otca, je potrebné aby spĺňal nasledovné štyri kritériá:

pravovernosť
starobylosť
cirkevné schválenie
svätosť života

[úprava] Členenie

Chronologicky sa zvyknú členiť nasledovne:

apoštolskí otcovia (koniec 1. st. - pol. 2. st.):
apologetickí otcovia (predstavitelia apologetiky) (2. st. - zač. 3. st.):
- Justinus (100-167)
- Tatianus (* okolo 130)
- Atenagoras z Atén (2. pol. 2. stor.)
- Teofil z Antiocheie (+ okolo 186)
- Eirenaios = Ireneus (okolo 140 - okolo 202)
- Hypolit (+ okolo 236)
- Tertullianus (okolo 160 - okolo 240)
predstavitelia prvých pokusov o systematizáciu teológie (3. st. - zač. 4. st.):
- Origenes (asi 185/6-254/5)
- Athanasios (295-373)
- Arnobius (3.-4. st.)
- Lactantius, L. C. F. (asi 260-po 317)
predstavitelia prvej historickej sebareflexie kresťanstva (4. st. - zač. 5. st.):
- Eusebius z Cezarey (okolo 265-340)
- Hilarius z Poitiers (okolo 315-367)
- Ambrosius Milánsky (okolo 340-397)
- Ján Zlatoústy (344-407)
predstavitelia praktickoteologických snáh (koniec 4. st. - pol. 5. st.):
- Hieroným, S. E. (348-420)
- Augustinus (354-430)
poslední cirkevní otcovia a prví scholastici (5. st. - zač. 8. st.):
- na Východe:
  - Synesios z Kyrény (370-450)
  - Nemesios z Emesy (1. pol 5. stor.)
  - Leontios Byzantský (585-662)
  - Maximus Confessor (580-662)
  - Johannes Damascenus (700-750)
- na Západe:
  - Boethius (480-524)
  - Cassiodorus (490-583)
  - Martin z Bracary (+580)
  - Isidor Sevilský (560-636)
  - Beda Venerabilis (674-735)