Claude Debussy
Z Wikipédie
| Claude Debussy | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 22. august 1862 Saint-Germain-en-Laye Francúzsko |
| Úmrtie | 25. marec 1918 Paríž, Francúzsko |
| Pozri aj Biografický portál | |
(Achille) Claude Debussy [vyslov:ašil klód d-büsi] (* 22. august 1862, Saint-Germain-en-Laye – † 25. marec 1918, Paríž) bol francúzsky hudobný skladateľ.
Obsah |
[úprava] Charakteristika tvorby
Pokladá sa za zakladateľa hudobného impresionizmu. Debussy sa do dejín zapísal ako hudobný impresionista i keď toto pomenovanie nemal rád. Dokonca mu neboli zvlášť blízke ani obrazy impresionistických maliarov, vo výtvarnom umení najviac jeho vkusu vyhovoval Turner. Debussy je hudobný revolucionár, a jeho význam pre vývoj hudby je epochálny. Faunovo popoludnie je považované za medzníkové dielo, ktoré predeľuje hudbu 19. a 20. storočia. Skladateľ uznával len veľmi málo z diela predchádzajúcich generácií. Beethoven ho nudil, Brahms preňho neznamenal vobec nič. Inšpiráciu čerpal hlavne v predbarokovej a orientálnej hudbe. V raných rokoch tvorby sa orientoval na Wagnera, čoskoro ale úplne zmenil smer a začal vyhlasovať, že francúzska hudba si musí nájsť vlastnú cestu a odvrátiť sa od Wagnera. po zvyšok života bol vášnivým antiwagneriánom. Ak sa dá o nejakom skladateľovi povedať, že ho skutočne inšpiroval, bol to Musorgskij, s ktorého tvorbou sa zoznámil počas pobytu v Rusku. Debussy bol inovátorom vo viacerých oblastiach hudby. Pracoval s harmóniou tak odvážne, ako nikto predtým, uvolnil zaužívanú stavbu akordov. Naozaj revolučné boli aj jeho zmeny v tradičnej orchestrácií. Sláčiky zbavil vysoko dominantného postavenia, využíval viac dychové nástroje a vynikajúco pracoval s hlbokými tónmi fláut. Harfa v jeho kompozíciách predstavuje jeden z najvýznamnejších nástrojov. Debussy významne ovplyvnil aj vývoj klavírnej hry a štýlu, tak ako sa to predtým podarilo azda len Chopinovi. Chcel zbaviť klavíra perkusívneho zvuku, usiloval sa o to, aby tóny klavíru v jeho kompozíciach vyznievali tak, akoby klavír nebol kladivkový nástroj ("Nemám rád klavírne koncerty Mozarta, no priam nenávidím koncerty Beethovenove", vyjadril sa raz v tejto súvislosti). Úplne nanovo tiež vyriešil používanie pedálov. Forma ako zložka hudobného diela tiež preňho neznamenala mnoho. ("Základy o zbytočnosti symfónie položil podľa mňa už Beethoven", povedal raz so suverenitou jemu vlastnou).Nezanechal ani jednú symfóniu alebo koncert klasickej stavby. Jeho diela vačšinou nesú konkrétny názov, ktorý označuje, čím boli inšpirované. Každé dielo má formu, ktorá je mu ušitá na mieru. Všetky tieto zmeny, sposobili veľký rozruh u jeho súčasníkov, čo viedlo až k vzniku smeru označovaného ako debusionizmus. Sám Debussy sa ale k nemu nehlásil. Vycítil, že po zmenách, ktoré v jeho hudbe nastolil, treba predsa len hľadať určitú štruktúru a logiku. To ovplyvnilo neskoršiu fázu jeho tvorby.
[úprava] Životopis
[úprava] Rané roky a rodinné zázemie
Claude Achille Debussy sa narodil v roku 1862 v St. Germain-en-Laye. Vtedajší skladatelia pochádzali z bohatých rodín, avšak jeho rodičia boli takí chudobní, že nemali prostriedky na to, aby svojmu synovi zabezpečili len to najzákladnejšie vzdelanie. Debussy v neskrošom veku rodičov spomínal zriedka - pravdepodobne mu dali málo po ľudskej a ešte menej po umeleckej stránke. Malého Clauda učila mama, nechodil do školy, čo sposobilo že mal až do svojeje tridsiatky problémy s pravopisom. Rodičia syna preto radšej zverili do opatery bohatšej Claudovej tety, ktorá prišla s myšlienkou prihlásiť ho na hodiny klavíra k starému učiteľovi. Jeho talent si všimla pianistka Mauté de Fleurville (Chopinova žiačka), ktorá sa ponúkla, že bude dávať Claudovi hodiny zdarma. Debussy rýchlo postupoval a Mauté ho na prekvapenie celej rodiny prihlásila na parížske konzervatórium. Debussyho predkovia boli prevažne remeselníci a od umenia mali všetci ďaleko. Otec túžil mať z najstaršieho syna námorníka. Pod vidinou peňazí, ktoré vtedy obľúbení virtuózi zarábali, však s konzervatóriom súhlasili. Tu Debussy študoval hru na klavíri, ale aj hudobnú teóriu a kompozíciu.
[úprava] Konzervatórium a pobyt v Rusku
Debussy začal konzervatórium navštevovať vo svojích desiatich rokoch. Najviac mu dali hodiny solféže s mladým Albertom Lavignacom. Veľké konflikty mal s profesorom harmónie Emilom Durandom. Kompozíciu študoval okrem iných u Césara Francka a neskor u Ernesta Girauda, ktorý mal pre neho viac pochopenia. Celé štúdium na konzervátoriu sprevádzali konflikty konzervatívnych profesorov a už vtedy osobito rozmýšľajúceho študenta. Do konca života spomínal Debussy na konzervátorium s trpkosťou : "Zaoberajú sa priemerom, a skutočné talenty zabíjajú." Počas štúdia na konzervatóriu prišla ponuka učiť hre na klavír deti Nadeždy von Meck, slávnej mecenášky Čajkovského. Pre Debussyho to bolo vyslobodenie z tesného prostredia konzervatória. Odišiel za rodinou von Meck najprv do Švajčiarska a Talianska a o rok na to do Ruska, kde sa zoznámil s dielami Mocnej hŕstky a Čajkovského. Rezervovaná Nadežda si Debussyho nakoniec obľúbila, najmä kvoli jeho vynikajej schopnosti hry z listu pri štvorručnom prehrávaní skladieb. Debussymu sa však zapáčila Nadeždina dcéra a preto požiadal pani vo Meck o jej ruku. Narazil však na spoločenské rozdiely. Odpoveďou pani von Meck bol lístok na vlak do Paríža.
[úprava] Rím
Po návrate, napriek konfliktom s profesormi, alebo možno práve preto, ctižiadostivý Debussy túžil získať trofej najcennejšiu - prestížnu Rímsku cenu (Grand prix de Rome). Profesor Giraud nad jeho kompozíciami len krútil hlavou : "Všetko je to veľmi zaujímavé, ale takto Rímsku cenu nikdy nevyhráte." Debussy teda spravil ústupok a zložil kantátu Márnotratný syn v massenetovskom duchu. Bola to trefa do čierneho. V roku 1884 získal prvé miesto a teda štipendium na študijný pobyt vo Vile Medici v Ríme. V Ríme bol však nešťastný a trpel depresiami. Nenašiel tu vhodné prostredie pre komponovanie. Inštitútu, ktorý mu cenu udelil, musel však preukazovať činnosť. Po získaní ceny sa už neusiloval dostať sa do priazne profesorov a do Paríža posiela symfonickú skladbu Jar. Na profesorov dojem neurobil. Ocenili síce jeho zmysel pre zvukovú farebnosť, vyčítali mu však záľubu vo zvláštnostiach, nedostatok formy a línií. Varovali ho pred neurčitou náladovosťou - "cet impresionisme vague" (!), ktorá je nepriateľkou pravdy v umení. To len posilnilo Debussyho nechuť z Ríma. Z vily, ktorá bola snom mnohých jeho spolužiakov nakoniec odchádza.
[úprava] Diela
[úprava] Klavírna tvorba
- Arabesky
- Bergamská suita
- Pour le piano
- Rytiny
- Masques
- Ostrov radosti
- Obrazy I. a II.
- Detský kútik
- Prelúdiá
- Na bielych a čiernych
- Etudy I. a II.
[úprava] Komorná tvorba
- Syrinx
- Sonáta pre violončelo a klavír
- Sonáta pre flautu, violu a harfu
- Sonáta pre husle a klavír
[úprava] Orchestrálne skladby
- Jar
- Fantázia pre klavír a orchester
- Faunovo popoludnie
- Nokturná
- Kráľ Lear
- More
- Obrazy pre orchester
- Rapsódia pre altový saxofón a orchester
- Rapsódia pre klarinet a orchester
[úprava] Balety
- Khamma
- Jeux
- La Boite a joujoux
[úprava] Opera
- Pelléas a Melisanda
Jediná dokončená opera. Pracoval na nej 12 rokov.
