Erlangen
Z Wikipédie
| Erb | Mapa |
|---|---|
 |
 |
| Základné údaje | |
| Spolková krajina: | Bavorsko |
| Vládny obvod: | Stredné Fransko |
| Okres: | štatutárne mesto („Kreisfreie Stadt“) |
| Poloha: | 49° 36' s. š. 11° 01' v. d. |
| Nadmorská výška: | 280 m n. m. |
| Rozloha: | 76,90 km² |
| Počet obyvateľov: | 103.869 (30. jún 2006) |
| Hustota obyvateľstva: | 1.345 obyvateľ(ov)/km2 |
| Nacionále | |
| UN/LOCODE: | {{{UN_LOCODE}}} |
| NUTS región: | {{{NUTS_REGION}}} |
| EČV: | ER |
| PSČ: | 91001 - 91058 |
| Telefónna predvoľba: | 09131 |
| Oficiálne adresy | |
| Web: | www.erlangen.de |
| Politika | |
| Starosta/Primátor: | Siegfried Balleis (CSU) |
Erlangen je štatutárne mesto v bavorskom vládnom obvode Stredné Fransko. V meste sídli okres(Landkreis) Erlangen-Höchstadt a svojím momentálnym počtom obyvateľov 103 000 je najmenším veľkomestom z celkového počtu 8 veľkomiest v Bavorsku.
Erlangen tvorí spolu s mestami Norimberg a Fürth mestský spolok patriaci k 23 centrám (po nemecky Oberzentrum) Bavorska. Spolu s okolím tvoria metropolitný región (po nemecky Metropolregion) Norimberg, jeden z 11 metropolitných regiónov v Nemecku.
Erlangen sa stal veľkomestom v roku 1974, keď počet obyvateľov prekročil hranicu 100 000. Mesto je veľmi známe vďaka Univerzite Friedrich-Alexander Erlangen-Nürnberg a koncernu Siemens AG, najmä Siemens Medical Solutions, ktorý sa zaoberá vývojom a výrobou CT a MRT zariadení. Lekárske kliniky tohto mesta sú taktiež veľmi známe a svojou kvalitou a vybavením sa chcú stať "hlavným spolkovým mestom medicíny".
Spolupráca Univerzity Friedrich-Alexander Erlangen-Nürnberg a Fraunhofer IIS Erlangen preslávila toto mesto vývojom a vytvorením MP3.
Obsah |
[úprava] Geografia
Erlangen leží na kraji Stredofranskej panvy. Rozprestiera sa súbežne s riekou Regnitz a kanálom Mohan-Dunaj. Severne od centra sa rieka Schwabach z východu vlieva do rieky Regnitz.
[úprava] Susedné obce
Nasledujúce obce susedia s mestom Erlangen. Uvedené sú v smere hodinových ručičiek začínajúc od severu: Möhrendorf, Bubenreuth, Marloffstein, Spardorf, Buckenhof(všetky patriace pod okres Erlangen-Höchstadt), Nürnberg, Fürth, Obermichelbach(okres Fürth), mesto Herzogenaurach a obec Heßdorf (okres Erlangen-Höchstadt).
[úprava] Časti mesta
Erlangen sa delí na 20 častí, pričom niektoré časti sú bývalé samostatné obce, ktorých názvy sa zachovali ako mená týchto štvrtí. V roku 1967 a 1972 sa v rámci reformy obcí pričlelini k mestu Erlangen obce Dechsendorf, Elterdorf, Frauenaurach(s Neuses), Hüttendorf, Kosbach (s Häusling a Steudach), Kriegenbrunn a Tennenlohe, čím vzniklo obecné zastupiteľstvo s pomerným systémom podľa množstva obyvateľstva (od päť do sedem zástupcov).
20 štvrtí mesta Erlangen:
|
|
|
|
Katastrálne sú však relevantné len nasledovné katastrálne územia:
|
|
[úprava] Podnebie
Erlangen sa nachádza v hraničnej zóne medzi prímorským a kontinentálnym podnebím. Kontinentálne podnebie charakterizuje relatívne nízke množstvo zrážok (ročne 650 mm) a prímorské podnebie relatívne vysoká ročná priemerná teplotu 8,5 °C. Centrum mesta je od severu pred studeným polárnym vzduchom chránené kopcom Burgberg. Rieka Regnitz sa stará o časté hmly.
[úprava] Dejiny
Prvá zmienka o meste Erlangen ako "villa erlangon" pochádza z roku 1002. V roku 1361 bola dedina predaná Cisárovi Karlovi IV. V blízkosti tejto dediny bolo o tri roky neskôr založené mesto, ktoré dostalo v roku 1374 vlastnú mincovú raziareň. V roku 1398 boli potvrdené mestské privilégiá. V roku 1402 sa mesto dostalo pod správu kniežatstva Kulmbach resp. po roku 1604 kniežatstva Bayreuth rodu Hohenzollern, kde ostalo do roku 1806. Po takmer styroch rokoch francúzskej okupácie sa dostalo nakoniec mesto v roku 1810 spolu s kniežatstvo Bayreuth pod Bavorské kráľovstvo.
Počas príslušnosti kniežatstvu Bayreuth prišli v roku 1686 prvý Francúzski utečenci do Erlangenu. V roku 1706 bolo Altstadt takmer úplne zničené počas požiaru, ale vzápätí opäť nanovo postavené. V roku 1812 bolo zjednotene Altstadt a Neustadt do jedného mesta.
V roku 1724 založil gróf Friedrich z Bayreuth v rezidenčnom mesto Bayreuth univerzitu, ktorá bola už v roku 1743 preložená do mesta Erlangen. Neskôr získala meno Friedrich-Alexander-Universität.
Už v roku 1818 počas bavorskej reformy obcí získalo mesto vlastnú správu. V roku 1844 bolo mesto prvýkrát pripojené k železnici vďaka prvéj časti tzv. Ludwig-Süd-Nord-Bahn medzi Norimbergom a Bambergom. Pri tom vznikol na severe Erlangenu prvý bavorský železničný tunel - Burgbergtunnel.
Druhú svetovú vojnu prežilo mesto Erlangen takmer bez ujmy. Po príchode americkej armády 16. apríla 1945 sa vzdal regionálny komandant nemeckých vojsk, Werner Lorleberg, bez boja a vyhol sa tým bezvýznamnému boju v regióne mesta. Lorleberg, pokladaný za stúpenca nacionálno-socialistického režimu, prišiel v ten istý deň o život pri Thaler Mühle. Či bol zastrelený nemeckými vojakmi, keď chcel poslať zdecimovanú bojovú skupinu splniť úlohu, alebo či spáchal samovraždu po tom čo odovzdal správu o kapitulácii, zostáva neobjasnené. V Erlangene pripomína na neho po ňom pomenované námestie Lorlebergplatz.
Po vidaní mesta ťažko poškodili americké tanky poslednú zachovanú mestskú bránu (v roku 1717 postavená "Nürnberger Tor"(Norimberská brána)), ktorá bola krátko na to odstrelená. To sa stalo auch vďaka továrňam sídliacim na Hauptstraße, ktoré, tak ako aj americké vojsko, videli v barokovej bráne s relativne úzkym prejazdom dopravnú prekážku. Ostatné mestské brány boli strhnuté už v 19. storočí.
Ako zaujímavosť bola od 17. novembra 1886 do 17. februára 1963 v prevádzke tzv. Sekundärbahn Erlangen-Gräfenberg (sekundárna železnica Erlangen-Gräfenberg), ktorá mala netypicky vedené koľajnice - buď priamo na alebo vedľa ciest.
Počas okresnej a obecnej reformy v roku 1972 bol spojený okres(Landkreis) Erlangen s okresom Höchstadt an der Aisch. Mesto Erlangen sa tým stalo sídlom nového okresu a ostalo štatutárnym mestom(kreisfreie Stadt). Včlenením okolitých obcí sa mesto rázne zväčsilo, čím sa prekonala hranica 100.000 obyvateľov a Erlangen sa stal veľkomestom.
[úprava] Začlenené obce
Kedysi samostatné obce, ktoré boli začlenené do mesta Erlangen:
|
|
[úprava] Vývoj obyvateľstva
V stredoveku a na začiatku novoveku žilo v Erlangene len niekoľko stovák ľudí. Kvôli početným vojnám, epidémiám a hladomorom stúpal počet obyvateľov len veľmi pomaly. V dôsledku tridsať ročnej vojny spustlo toto miesto v roku 1634 takmer úplne. Až v roku 1655 žil s 500 obyvateľmi opäť rovnaký počet ľudí ako pred vojnou. Do roku 1760 stúplo obyvateľstvo na viac ako 8.000. V roku 1770 a 1772 zdecimovali hladomory obyvateľstvo až na 7.724 ľudí v roku 1774. Po náraste počtu obyvateľov do roku 1800 na 10.000 ľudí šlo číslo obyvateľov opäť späť na 8.592 v roku 1812 najmä kvôli Napoleónskym vojnám.
Počas 19. storočia sa obyvateľstvo zdvojnásobilo na 17.559 v roku 1890. Vďaka začleneniu viacerých obcí stúpol počet obyvateľov na 30.000 v roku 1925 a sa zdvojnásobil do roku 1956 na 60.000. Vďaka reforme v roku 1972 prekročilo obyvateľstvo hranicu 100.000 v roku 1974, čím sa Erlangen stal veľkomestom.
Nasledovný prehľad ukazuje ako sa obyvateľstvo vyvíjalo. Do roku 1820 sa jedná len o odhady.
|
|
|
[úprava] Vierovyznania
[úprava] Luteráni a reformovaní
Obyvateľstvo v meste Erlangen patrilo zo začiatku pod würzburské biskupstvo, od roku 1017 bolo začlenené pod Bamberské biskupstvo. V roku 1528 bol starostom a zastupiteľstvom povolaný prvý luteránsky farár, čím bola zavedená reformácia cirkvi a Erlangen sa stal protestantským mestom. V roku 1686 po založení Neustadtu pre francúzskych utečencov existovali už len reformované spoločenstvá. Od tohto roku existuje Francúzska reformovaná cirkevná spoločnosť a po usadení sa reformovaných utečencov z nemecky hovoriacej časti Švajčiarska a z Fálcka(nemecky Pfalz) v roku 1693 bola založená aj Nemecká reformovaná spoločnosť.
Od roku 1802 boli protestantské spolky v Erlangene podriadené kráľovsko-pruskému konzistóriu v Ansbachu a po prechode mesta pod štát Bavorsko sa stali časťou bavorskej protestantskej cirkvi. Erlangen sa týmto stal aj sídlom dekanátu.
V roku 1853 získali bavorské reformované cirkvi vlastnú synodu a v roku 1919 sa formálne oddelili od bavorskej protestantskej cirvi. Odvtedy existujú v Bavorsku dve protestantské krajinské cirkvi - "Evanjelicko-luteránska cirkev v Bavorsku" (po nemecky Evangelisch-Lutherische Kirche in Bayern) a "Reformovaná synoda v Bavorsku napravo od Rýna" (po nemecky Reformierte Synode in Bayern rechts des Rheins), ktorá sa od roku 1949 nazýva "Evanjelicko-reformovaná cirkev v Bavorsku" (po nemecky Evangelisch-Reformierte Kirche in Bayern). Po zlúčení nemeckej reformovanej cirkvi a bývalej francúzskej reformovanej cirkvi v roku 1920 existuje v meste Erlangen už iba jedná reformovaná cirkev, ale viaceré luteránske cirkvi. Luteránske cirkvi patria ešte dnes k dekanátu mesta Erlangen, ktorý bol pôvodne založený pre obe konfesie a sa stará od roku 1919 už iba o luteránske spoločenstvá.
Reformované spoločenstvo Erlangen sa medzičasom stalo časťou Evanjelicko-reformovanej cirkvy - Synoda Evanjelicko-reformovanej cirkvi v Bavorsku a severozápadnom Nemecku (po nemecky Evangelisch-reformierte Kirche - Synode evangelisch-reformierter Kirchen in Bayern und Nordwestdeutschland). Tu patrí pod synodálny zväz XI.
[úprava] Rímski katolíci
Od osemnásteho storočia existujú v Erlangene opäť katolíci.(od roku 1711 zavedená sloboda svedomia a vierovyznania) Prvá katolícka omša bola odslúžená v roku 1784 v radnici mesta Atlstadt. Od roku 1786 je v meste Erlangen kurát a 1787 - 1790 bola zriadená prvá modlitebňa. Od roku 1813 vznikla prvá farnosť, ktorá patrila od roku 1826 pod dekanát Herzogenaurach. Ostatné farnosti, ktoré tu boli neskôr založené, patria pod biskupstvo Bamberg. Roku 1937 sa Erlangen stal sídlom dekanátu ercdiecézy Bamberg.
Po začlenení spolkov z okolia sa množstvo protestantov a katolíkov vyrovnalo, tak že dnes je už len ľahká prevaha v prospech protestantov.
[úprava] Židia
V roku 1408 boli prvýkrát spomentý židia ako aj v roku 1478 prvý rabín. 26.marca 1515 sa rozhodol gróf Landtag vyhostiť židov. To ukončilo aj existenciu židovského spoločenstva v meste Erlangen. V roku 1711 zakázal gróf Christian Ernst židom prisťahovalectvo a podnikanie v Neustadt. Týmto sa prisťahovalectvo židov obmedzilo do okolia - Bruck, Baiersdorf a Büchenbach.
V Brucku žili židia už od roku 1431, 1604 sa uvádza tzv. "židovský dom", ktorý slúžil šiestim1619 rodinám ako synagóga. Už v roku 1707 bola postavená nová synagóga, keďže sa židovské spoločenstvo rýchlo rozrastalo - 37 rodín(1763).V roku 1811 patrilo 184 obyvateľov pod židovskú spoločnosť (cca. 15nbsp;% vtedajšieho obyvateľstva), v roku 1859 to bolo 108.
V Baiersdorfe boli prvýkrát písomne spomenutý židia roku 1473. Už v roku 1530 tu bola synagóga aj keď po vyhnaní židov z grófstva v roku 1515 tu ostala jedna rodina. Po deštrukcii synagógy v tridsať ročnej vojne sa v roku 1651 postavila nová. Z 9 rodín v roku 1619 sa počet zvýšil na 83 rodín v roku 1771. V roku 1827 dosiahla židovská spoločnosť 440 obyvaťelmi(30 % obyvateľstva) svoj historicky najvyšši počet.
V Büchenbach sa smeli židia usadiť v roku 1681. Vznikla tým židovská spoločnosť, ktorá čítala v roku 1811 74 členov a v roku 1813 postavila synagógu. V roku 1833 žilo v obci 103 židov.
V roku 1861 zaviedol bavorský parlament voľné sťahovaňie pre židov. Tým sa otvorila možnosť usadiť sa židom aj v Erlangene. Veľa židovských rodín sa presťahovalo z okolia do Erlangenu kvôli lepším perspektívam, čím sa zmenšila spoločnosť aj v Brucku, Baiersdorfe a Büchenbachu(1874 zrušený spolok). V roku 1867 patrilo pod židovské spoločnosť 67 členov, ktorí založili 15. marca 1873 vlastné náboženskú obec. Židovská spoločnosť v Brucku sa týmto rozpustila. V roku 1891 bol vysvätený vlastný cintorín. Rabínát v Baiersdorge bol zrušený v roku 1894 a od roku 1900 nežili v Brucku žiadni židia.
Počas nacionálno-socialistickej diktatúry sa zmenšil počet židov v meste Erlangen najprv z 120 na 44 ľudí. Počas tzv. "Reichspogromnach" bola zničená modlitebňa v Erlangene a zrútená synagóga v Baiersdorfe. 20. októbra 1943 bola deportovaná posledná židovská obyvateľka mesta Erlangen do Osvienčimu. 77 príslušníkov židovskej spoločnosti mesta Erlangen bolo zabitých nacistami.
Z pôvodných židovských obyvateľov sa do Erlangenu nevrátil nikto. Napriek tomu rástol počet židov do až do sedemdesatych rokov 20.storočia, čo viedlo k plánom vydavateľa menom Shlomo Lewin na vytvorenie novej spoločnosti. 19. decembra 1980 bola jeho manželka zavraždená pravdepodobne pravicovo-extremistickou skupinou Wehrsportgruppe Hoffmann. Ale rozsudok nebol nikdy vynesený, lebo údajný vrah spáchal samovraždu.[1] Po tomto zločine skončili pokusy vytvoriť izraelskú náboženskú obec. Tento nápad dostal nový rozmer po prisťahovaní židovských emigrantov z bývaleho sovietskeho zväzu. 1. decembra 1997 vznikla opäť izraelitická náboženská obec, pod ktorú patrilo v roku 2000 300 členov. 2.apríla 2000 bola vysvätená nová modlitebňa.
[úprava] Islam
Od roku 1980 existuje v meste Erlangen turecko-islamsky kultúrny spolok (nemecky Türkisch-Islamische Kulturverein Erlangen (DITIB)), ktorý zamestnáva aj hodžu ako duchovného. Odvtedy vznikli ďalšie spolky - Islamský Spolok Študentov Erlangen(nemecky Islamische Studentenverein Erlangen) (1984) a Islamský Spolok Viery(Islamische Glaubensgemeinschaft)(1995). Tieto tri spolky tvoria od roku 1999 Islamský Spolok Viery Erlangen (nemecky Islamische Religionsgemeinschaft Erlangen e. V.), ktorý sa stará a výuku Islamu na nemeckých štátnych školách. V Bavorsku sa prvýkrát zaviedlo vyučovanie tohto náboženstva v roku 2001 na základnej škole Pestalozzi Erlangen v predmete "Islamisch religiöse Unterweisung in deutscher Sprache." (Islamské náboženstvo v nemeckom jazyku). Pravé vyučovanie islamského naboženstva ako predmetu sa prvýkrát v Nemecku začalo na základnej škole Brucker Lache.
Okrem týchto troch spomenutých spolkov existuje od roku 1993 aj Türkische Verein für soziale Dienste(Turecký spolok pre sociálne služby).
[úprava] Adventisti siedmeho dňa
Adventisti siedmeho dňa sú zastúpení v Erlangene od roku 103?. V roku 1995 vzniklo v Brucku nové centrum tohto spoločenstva. V roku 2003 vzniklo ďalšie spoločenstvo (ERlebt).
[úprava] Svedkovia Jehovovi
Svedkovia Jehovovi ohlásili svoje prvé stretnutie v meste Erlangen 22. marca 1923, ktoré však nebolo povolené políciou. Po zákaze v roku 1933 došlo k silným represiám, ktoré viedli k zavraždeniu člena menom Gustav Heyer v Tötungsanstalt Schloß Hartheim 20. januára 1942. Ulica Gustav-Heyer v Brucku pripomína túto udalosť od roku 2000. V roku 1948 došlo k reorganizácii tejto spoločnosti, ktorá sa rozdelila v roku 1975 na dve zhromaždenia. V roku 1980 si vytvorili Svedkovia Jehovovi vlastné miesto na zhromaždenia - Königreichssaal.
Okrem vyššie uvedených náboženských spolkov existujú v meste Erlangen ďalšie voľné cirkvi a náboženské spolky.
[úprava] Politika
V Altstadt Erlangen je dokázatelná existencia mestskej rady od 14. storočia. Na čele mesta stáli dvaja starostovia, ktorý sa striedali každé štyri týždne. Od roku 1715 boli dokonca až 4 starostovia v úrade.
V Neustadt bola správa zo začiatku u reformovaného kňazstva. V roku 1697 boli na rok v úrade štyria starostovia, pričom traja boli Francúzi a jeden Nemec. Od roku 1701 boli v úrade štyria starostovia a ôsmi členovia mestskej rady. Potom sa ešte niekoľkokrát celá správa reorganizovala.
Po spojení Altstadt a Neustadt sa zaviedol v roku 1812 bavorský edikt a od roku 1818 bolo mesto vedené jedným starostom(Bürgermeister), ktorý sa od roku 1918 premenoval na primátora(nemecky Oberbürgermeister).
Okrem primátora existovala od roku 1818 mestská rada pozostávajúca z desiatich členov, od roku 1900 z 12 členov a druhá komora rady s 30 členmi, od roku 1900 s 36 členmi. Po druhej svetovej vojne zostala už len jednokomorová mestská rada.
V roku 1978 sa podarilo dostať Strane zelených prvýkrát do bavorskej mestskej rady práve v meste Erlangen.
Starostovia a primátori od roku 1818:
|
|
[úprava] Erb
[úprava] Partnerské mestá
Erlangen je partnerom nasledovných miest:
 |
Eskilstuna (Švédsko), od 1961 |
 |
Rennes (Francúzsko), od roku 1964 |
 |
Wladimir (Rusko), od roku 1983 respektíve 1987 |
 |
Jena (Turínsko), od roku 1987 |
 |
Stoke-on-Trent (Anglicko), od roku 1989 |
 |
San Carlos (Nikaragua), od roku 1989 |
 |
Beşiktaş (Mestská štvrť Istanbulu, Turecko), od roku 2003 |
Okrem toho existujú nasledujúce partnerstá:
 |
Shenzhen (Čína), regionálne partnerstvo od roku 1997 |
 |
Richmond, Virginia (USA), zmluva o kooperácii od roku 1998 |
 |
Cumiana (Taliansko), od roku 2001 |
 |
Ajman (Spojené Arabské Emiráty), zmluva o kooperácii od roku 2005 |
 |
Umhausen (Rakúsko), partnerská dohoda od roku 2006 |
[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra
[úprava] Doprava
[úprava] Medicína a medicínska technika
[úprava] Informačné technológie a High-tech
[úprava] Médiá
[úprava] Vzdelávanie a kultúra
[úprava] Výzkum
[úprava] Divadlo
[úprava] Múzeá
[úprava] Pravidelné akcie
[úprava] Pamätihodnosti
[úprava] Centrum
[úprava] Stavby
[úprava] Verejné záhrady
[úprava] Dôležité miesta
[úprava] Cintoríny
[úprava] Ostatné pamätihodnosti a zaujímavosti
[úprava] Osobnosti
[úprava] Pozri aj
- Friedrich-Alexander-Universität Erlangen-Nürnberg: Bekannte Studenten, Absolventen und Lehrende
- StummFilmMusikTage Erlangen
- Sekundärbahn Erlangen-Gräfenberg
[úprava] Literatúra
- Šablóna:Meyers Online
- Bayerisches Städtebuch; Band V 1. Teilband Unter-, Mittel- und Oberfranken. aus Deutsches Städtebuch. Handbuch städtischer Geschichte. – Im Auftrage der Arbeitsgemeinschaft der historischen Kommissionen und mit Unterstützung des Deutschen Städtetages, des Deutschen Städtebundes und des Deutschen Gemeindetages, hrsg. von Erich Keyser, Stuttgart, 1971
- Erlangen in der Westentasche – Ein treuer Führer durch Stadt und Universität. 2. Ausgabe 1845, verlegt bei Theodor Blaesing, als Reprint erhältlich bei Palm und Enke (jetzt Thalia-Buchhandlung Palm & Enke)
- Erlanger Stadtlexikon. Hrsg. von Christoph Friederich, Bertold Frhr. von Haller, Andreas Jakob. W.Tümmels Verlag Nürnberg, 2002. ISBN 3-921590-89-2
- Ralf Nestmeyer: Nürnberg, Fürth, Erlangen. Ein Reisehandbuch. Michael-Müller-Verlag, Erlangen, 2006 ISBN 3-89953-318-6
- Martin Schieber: Erlangen. Eine illustrierte Geschichte der Stadt. Beck-Verlag, München, 2002 ISBN 3-40648913-3
- 1000 Jahre Erlangen 1002-2002, Sonderbeilage der Erlanger Nachrichten vom Januar 2002 (Online-Text siehe "Weblinks")
[úprava] Linky
- Offizielle Homepage der Stadt Erlangen
- Erlanger Stadtlexikon
- Weitere Links zum Thema „Erlangen“ beim Open Directory Project
- Bekannte Persönlichkeiten Erlangens
- Bilder von Erlangen – öffentliche Flickr-Group
- Bild-Stadtführer vom SeniorenNetz Erlangen
- Sonderbeilage "1000 Jahre Erlangen" der Erlanger Nachrichten (privat erstellte HTML-Version)
