Eurodance

Z Wikipédie

Eurodance (niekedy označované aj ako Europop), je štýl tanečnej hudby, obľúbený najmä v Európe, Oceánii a Južnej Amerike, predovšetkým v rokoch 1992-1996.

Sú preň charakteristické výrazné ženské vokály a jednoduchý refrén, čiastočne s mužským rapom, výrazné basy v rozsahu od 110 do 150 úderov za minútu so syntetizovanými rytmickými figúrami.

Eurodance získal svoje meno vďaka faktu, že bol populárny predovšetkým v Európe a produkovaný hlavne v Taliansku, Nemecku a Holandsku. V tomto štýle produkovali hudbu stovky rozmanitých zoskupení.

Ide o výrazne komerčnú hudbu. Môžeme ju považovať za dôsledok komercionalizácie v hudobnom biznise. Niektorí producenti, ako napríklad Švéd Max Martin alebo Talian Larry Pignagnoli, stáli za tuctom rôznych zoskupení. Ak členovia týchto formácii začali mať príliš veľké finančné požiadavky, mohli dostať výpoveď a byť nahradení inými ľuďmi. Len niekoľko skupín sa udržalo na scéne tak dlho, že stihli vydať viac ako jeden či dva albumy. V tomto ohľade patria medzi najúspešnejších holandskí 2 Unlimited a nemecká formácia Scooter (hoci ten má vo svojej hudbe silné buričské elementy a blíži sa k hardcore štýlu).

Je treba tiež podotknúť, že množstvo vokalistiek bolo vyberaných skôr na základe svojho zovňajšku ako talentu. Na koncertoch bol často využívaný playback, občas sa dokonca pri nahrávaní využívali iné speváčky ako na koncertoch. Niektoré skupiny, ako Captain Jack či DJ Bombay si vytvárali humorný imidž. E-rotic upútala pozornosť svojimi erotickými textami a videoklipmi.

Niektorí interpreti, ako Aqua, Daze alebo Hit'n'Hide sa často za predstaviteľov tohto štýlu nepovažujú, ale bývajú zaraďovaní do tzv. žuvačkového popu. Takéto skupiny pochádzajú predovšetkým z Dánska.

Eurodance si získal značnú nepriazeň podobnú tej, akú zažívala disko hudba v 70. rokoch. A podobne ako v tomto období, i kritici eurodance považujú tento žáner za podradný a príliš komerčný.