Ferdinand Čatloš
Z Wikipédie
| Ferdinand Čatloš | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 7. október 1895 Liptovský Peter, Slovensko |
| Úmrtie | 16. december 1972 Martin, Slovensko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Ferdinand Čatloš (* 7. október 1895 Liptovský Peter – † 16. december 1972 Martin) - generál, minister národnej obrany Prvej Slovenskej republiky, po skonční druhej svetovej vojny úradník.
[úprava] Život
Po vzniku pronemecky orientovanej Slovenskej republiky, sa stal Ferdinand Čatloš ministrom národnej obrany. Ako jeden z najschopnejších veliteľov armády Čatloš roku 1939 organizoval a velil ťaženiu slovenskej armády proti Poľsku. V roku 1941 pripravil armádu na boje proti ZSSR, do ktorých sa armáda zapojila v júni 1941. V roku 1944 vypracoval kontroverzný plán vojenského prevratu na Slovensku a nastolenie vojenskej diktatúry. V pláne sa mimo iného spomína nasledovné: „...(Diktatúra) by zrušila vypovedanie vojny ZSSR a jeho spojencom, so súčasným vypovedaním vojny Maďarom, čo by ju razom urobilo veľmi populárnou.“ Práve vďaka jeho snahe bolo zabezpečené lietadlo, ktoré 4. augusta odletelo spolu s kapitánom Ferjenčíkom a Šmidkem do ZSSR. Plán 23. augusta doručila delegácia SNR do Moskvy. Pritom sa Čatloš usiloval o nadviazanie spojenia so sovietskymi vojenskými i politickými činiteľmi, ako aj slovenským protifašistickým odbojom. Jeho plány však boli Slovenskou národnou radou odmietnuté. Po vypuknutí SNP mal 29. augusta 1944 prejav zameraný proti SNP. Tento žiadal od vojenských posádok, aby nekládli odpor Nemcom, ktorí obsadzujú územie Slovenska. Najmä posádky na západnom Slovensku, ktoré nepočítali s tak skorým vypuknutím povstania a neboli tak zasvätené do jeho príprav ako tie, ktoré okolo seba sústredil Golian, slová Čatlošovho prejavu uposlúchli a k povstaniu sa nepripojili. Ďalej tiež pomohol nemeckým vojskám pri odzbrojovaní bratislavskej posádky, potom však odišiel k povstalcom na stredné Slovensko. Na rozkaz Jána Goliana bol zatknutý, neskôr odovzdaný partizánom P. A. Veličku, ktorí zabezpečili jeho odlet so spoluinternovaným generálom Turancom 13. septembra do partizánskeho štábu v Kyjeve, odkiaľ bol neskôr prevezený do Moskvy. Národným súdom v Bratislave bol po vojne odsúdený na 5 rokov väzenia. Neskôr, od roku 1948 až do svojej smrti, pracoval ako úradník v Martine.
