Ján Golian
Z Wikipédie
| Ján Golian | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 26. január 1906 Dombóvár, Maďarsko |
| Úmrtie | 1945 Flossenburg, Nemecko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Ján Golian, krycím menom Ley, Gama (* 26. január 1906, Dombóvár, Maďarsko – † 1945, Flossenburg, Nemecko) bol slovenský brigádny generál, organizátor a významný predstaviteľ Slovenského národného povstania.
Obsah |
[úprava] Život
V rokoch 1927 - 1939 dôstojník Československej armády, 1939 - 1943 pracovník Veliteľstva 1. divíznej oblasti v Trenčíne, 1943 náčelník štábu Rýchlej divízie. V Trenčíne sa zapojil do ilegálnej odbojovej práce, pomáhal pri ilegálnych prechodoch bývalých príslušníkov Československej armády do zahraničia. Od januára 1944 bol menovaný do funkcie náčelníka štábu Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici, kde okolo seba sústredil vplyvnú skupinu antifašisticky orientovaných dôstojníkov udržiavajúcich styk s emigrantskou česko-slovenskou vládou v Londýne. V hektickom období pred začiatkom SNP sa mu 8. augusta 1944 po 10 ročnom bezdetnom manželstve narodil syn Ivan.
[úprava] Prípravy na Slovenské národné povstanie
Na požiadavnie vojenskej odbojovej skupiny vypracoval plán ozbrojeného vystúpenia slovenskej armády, ktorý bol začiatkom roku 1944 zaslaný do Londýna. Dňa 23. marca 1944 bol Golian londýnskym Ministerstvom národnej obrany a E. Benešom dočasne poverený vedením antifašistických vojenských akcií na Slovensku. Po viacerých prípravných rokovaniach (často v jeho byte) aj po dohode s ilegálnym vedením KSS ho tou istou úlohou poverilo 27. apríla 1944 aj vedenie ilegálnej SNR. Prijal politický program SNR (takzvanú Vianočnú dohodu) a podmienku výlučnej spolupráce so SNR. 30. apríla 1944 bol po porade predstaviteľov SNR vymenovaný za veliteľa Vojenského ústredia SNR. Naďalej však udržiaval styk s domácim občianskym odbojom, prakticky nerozhodne balansoval medzi SNR a Šrobárovou skupinou. Vo vojenských prípravách SNP podliehal vplyvu koncepcie londýnskeho Ministerstva národnej obrany. Do funkcií v protifašistickom hnutí ho 14. mája 1944 poveril aj E. Beneš, čím sa dostal do podriadenia SNR aj česko-slovenskej vlády v Londýne. So štábom Vojenského ústredia vypracoval podľa pokynov SNR základný dokument vojenských príprav SNP (takzvaný Vojenský plán SNP). Podľa svojich možností vyplývajúcich z funkcie v Slovenskej armáde zabezpečil kádrové a materiálne podmienky na prípravu povstania a boj. V júli 1944 sa účastnil ilegálnej porady politických činiteľov a vojenského velenia pri Čremošnom. 25. augusta 1944 vydal osobitnú tajnú inštrukciu veliteľom posádok pripraviť do 26. augusta 1944 povstanie vo forme príprav na vojenské cvičenie. 28. augusta 1944 dohodol v Martine ďalší postup s časťou partizánov a vojenskou radou, vydal rozkaz o ozbrojenom vystúpení slovenskej armády proti nemeckým okupačným jednotkám a 29. augusta 1944 vydal o 20:00 zápoľnej a východoslovenskej armáde rozkaz na boj: „Začnite s vysťahovaním“. Sám Golian nepredpokladal, že by sa mal po vypuknutí povstania stať jeho veliteľom. Podľa plánu, ktorý sám pripravoval, malo hlavné dejstvo povstania prebehnúť na východnom Slovensku, a hlavnými ozborojenými zložkami, ktoré ho mali viesť by boli 2 divízie, ktoré mu priamo nepodliehali, práve ich činnosť mala byť v povstaní kľúčová.
[úprava] Slovenské národné povstanie
Od 1. septembra 1944 prvý veliteľ 1. česko-slovenskej armády na Slovensku a povýšený na plukovníka. Už 5. septembra 1944 povýšený na brigádneho generála (hodnosť odpovedajúca jeho dôležitosti). Od toho istého dňa sa stal členom SNR za povstaleckú armádu. Ako hlavný veliteľ československej brannej moci na Slovensku sa počas svojho pôsobenia opieral najmä o armádne ozbrojené zložky a usiloval sa dosiahnúť podriadenie partizánskych jednotiek Veliteľstvu 1. česko-slovenskej armády na Slovensku alebo ich odchod z frontových oblastí, čo by v tej dobe povstalcom podstatne pomohlo, keďže partizáni v tyle povstalcov neviedli bojovú činnosť, ale často skôr vyvolávali zmätok.
Od 7. októbra 1944 sa stal Golian zástupcom hlavného veliteľa povstaleckej armády gen. Rudolfa Viesta. Počas SNP sa účastnil zasadnutí SNR, v období medzi 12. septembrom a 7. októbrom 1944 predseda operatívno-koordinačného výboru SNR (takzvaná Rada na obranu Slovenska). V tejto funkcii prerokúval a konzultoval otázky spoločného boja s partizánskymi veliteľmi, členmi sovietskej, anglickej a americkej vojenskej misie. Ako rozhodný antifašista, ktorý ostro vystupoval proti Nemcom a ľudáckemu režimu, patril k ústredným postavám SNP, bojoval za obnovenie Česko-Slovenska a významne sa zaslúžil o prípravu SNP.
V noci z 27. na 28. októbra 1944 vydal spolu s Viestom na Donovaloch posledný operačný rozkaz povstaleckým vojskám, keď nariadili armáde prechod na partizánsky spôsob boja a sami prešli do hôr. Dňa 3. novembra 1944 bol Golian s Viestom v Pohronskom Bukovci zajatý. Dom, v ktorom sa nachádzali, najprv obkľúčili gardisti a nemecké jednotky, čoskoro ich vyzvali aby sa vzdali, pričom oznámili, že v prípade, že budú klásť odpor, trestná jednotka obec vypáli. (neskôr nacisti aj takčasť obce vypálili) Golian bol vyšetrovaný v Banskej Bystrici a Bratislave, potom transportovaný do Berlína, nemeckým súdom odsúdený na trest smrti a v nemeckom koncentračnom tábore Flossenburg, kde bol pravdepodobne spoločne s Viestom popravený.
[úprava] Vyznamenania
In memoriam vyznamenaný Radom SNP I. triedy (1945), Československým vojnovým krížom 1939 (1945), Radom republiky (1969) a viacerými medailami.
