Karol Šmidke
Z Wikipédie
Karol Šmidke | |
---|---|
politik, funkcionár KSČ | |
Narodenie | 21. január 1897 Vítkovice, dnes časť Ostravy, Česko |
Úmrtie | 15. december 1952 Bratislava |
Pozri aj Biografický portál |
Karol Šmidke (* 21. január 1897 Vítkovice, dnes časť Ostravy, Česko – † 15. december 1952, Bratislava) bol slovenský politik, funkcionár komunistickej strany. V rokoch 1944-1945 spolupredsedal SNR spolu s Vavrom Šrobárom. V rokoch 1948-1950 predseda SNR, 1945-1946 predseda Zboru povereníkov. Roku 1950 obvinený z buržoázneho nacionalizmu a donútený odísť z politického života.
[úprava] Život
Po vzniku prvej ČSR pracoval v rôznych funkciach straníckeho aparátu KSČ v Liptovskom Mikuláši, Trenčíne a Banskej Bystrici. Rovnako bol predstaviteľom Zväzu kovorobotníkov v Bratislave a tajomník Červených odborov na Slovensku. V roku 1935 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia za KSČ. Od januára 1939 bol poverený politickými funkciami na Morave, odkiaľ udržiaval kontakty s ilegálnymi pracovníkmi komunistickej stran na Slovensku.
Z poverenia strany 10. augusta 1939 emigroval cez Poľsko do ZSSR. Tam v rokoch 1941 až 1942 navštevoval Vyššiu leninskú školu v Kušnarenkove. Po jej skončení pracoval v Politickom vedení sovietskej armády v Moskve, tam tiež spolupracoval na vysielaní propagandistického vysielača Za slovenskú slobodu. Okrem toho sa pokúšal diskutovať s moskovským vedením KSČ o riešení vzájomných vzťahov Čechov a Slovákov. Navštevoval tiež zajatecké tábory, v ktorých boli internovaní zajatci Slovenskej armády.
Spolu s Karlom Bacílkom bol poverený ďalšími politickými úlohami a vyslaný 22. júna 1943 cez Poľsko späť na Slovensko. Moskvoské vedenie žiadalo od Slovenských komunistov aby vystupňovali svoju aktiviti v boji proti fašistom. Spolu s Gustávom Husákom založil piate ilegálne ústredné vedenie KSS. Počas svojej činnosti ktorú bol nútený vykonávať v hlbokej ilegalite žil a pracoval pod falošnými menami. Prispel k tvorbe protifašistického odboja a vytvoreniu ilegálnej SNR.
Bol vedúcim delegácie SNR, ktorá 4. augusta 1944 odletela do ZSSR, aby so sovietskou stranou prejednala a koordinovala začiatok Slovenského národného povstania. Na základe rokovaní so sovietskou stranou sa malo realizovať spojenie sovietskych vojsk so slovenskými jednotkami brániacimi časť frontu v Karpatoch. Vzhľadom na to, že rokovania prebiehali zdĺhavo a povstanie vypuklo skôr než bolo možné sa skoordinovať s postupom sovietskych vojsk, a rovnako zlyhalo aj povstalecké velenie, ktoré malo riadiť jednotky na východnom slovensku, nepodarilo sa dosiahnúť predom stanovený cieľ a spojiť sa s Červenou armádou.
4. septembra sa Šmidke vrátil na povstalecké územie, ďalej pokračoval v činnosti ako jeden z dvoch predsedov SNR, zastával i vysoké funkcie v Hlavnom štábe partizánskych oddielov na Slovensku a rade na obranu Slovenska. Po prechode povstania do hôr pokračoval v práci v ilegalite v Prešove, Bratislave a Nitre.
Po vojne vykonával niekoľko vysokých štátnych a stranníckych funkcii ale roku 1950 bol obvinený z buržoázneho nacionalizmu a donútený odísť z politického života. Zomrel v Bratislave 15. decembra 1952.
[úprava] Externé odkazy
- Stručný životopis Karola Šmidkeho
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok