Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher

Z Wikipédie

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher
nemecký filozof a protestantský teológ
Narodenie	21. november, 1768 Vroclav, Poľsko
Úmrtie	12. február, 1834 Berlín, Nemecko
Pozri aj Biografický portál

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher (* 21. november 1768, Vroclav – † 12. február 1834, Berlín) bol nemecký filozof a protestantský teológ. Schleiermacher bol v úzkom styku s romantikmi, najmä s Friedrichom Schlegelom.

Jeho najslávnejším spisom sú Reči o náboženstve ku vzdelancom medzi jeho opovrhovateľmi, ktoré vznikli medzi rokmi 1798 a 1800 v Berlíne, kde bol Schleiermacher kazateľom a neskôr profesorom teológie na novozaloženej univerzite.

Náboženstvo Schleiermacher nepovažuje za myslenie alebo konanie, ale nazeranie a cit. Náboženstvo je zmysel pre nekonečno. Zbožnosť je pocit úplnej závislosti od niečoho vyššieho. V tomto pocite závislosti je nám bezprostredne daná istota božej existencie. Jediné, na čom záleží, je tento bezprostredný citový dotyk s nekonečnom; v porovnaní s ním sú dogmy, Písmo i viera v osobnú nesmrteľnosť bez významu. Aj v konaní všetko spočíva na náboženskom cítení, ktoré by malo sprevádzať všetko ľudské konanie. Človek, ktorý koná z tohto bezprostredného citu - keď sa mýli - je Schleiermacherovi milší než ten, kto sa podľa Kantovej etiky podrobuje tuhej sebadisciplíne.

V inom ohľade však Schleiermachera s jeho vymedzením náboženstva možno považovať za Kantovho pokračovateľa. Schleiermacher obhajoval starostlivé oddeľovanie vedenia a viery - hoci sám vo svojej osobe a vo svojom diele oboje spájal. Chcel dostáť svojím povinnostiam voči kresťanskej viere i voči slobodnému vedeckému bádaniu, chcel, aby viera nebola prekážkou bádaniu a bádanie aby neprekážalo viere. Tým určil ďalší smer vývoja nemeckého protestantizmu v 19. storočí.

V idei boha je - podľa Schleiermachera - myslená absolútna jednota ideálneho a reálneho s vylúčením akýchkoľvek protikladov; v pojme sveta sa však myslí relatívna jednota ideálneho a reálneho vo forme protikladu. Boha preto nemožno myslieť ani ako identického so svetom, ani ako odtrhnutého od sveta (panenteizmus).

[úprava] Dielo

Über die Religion - Reden an die Gebildeten unter ihren Verächtern, 1799
Grundlinien einer Kritik der bisherigen Sittenlehre, 1803
Monologe, 1806
Kurze Darstellung des theologischen Studiums, 1811
Der christliche Glaube nach den Grundsätzen der evangelischen Kirche, I-II, 1821
Entwurf eines Systems der Sittenlehre, 1835
Sämtliche Werke, I-XXX, 1835-1864
Dialektik, 1839
Grunriss der philosophischen Ethik, 1841
Kritische Gesammtausgabe, 1980 an.