Hesychazmus

Z Wikipédie

Hesychazmus (z gr. ἡσυχία – hésychia = pokoj, kľud) je určujúci smer celej východnej kresťanskej mystiky počnúc neskorobyzantským obdobím, ktorý vznikol v atoskom mníšskom prostredí na prelome 13. storočia a 14. storočia a bol systematizovaný v prvej polovici 14. storočia Gregoriom Palamasom; preto hesychazmus niekedy stotožňujú s palamizmom; inokedy sa vhľadom na vplyv a význam hesychazmus stotožňuje dokonca s celou byzantskou mystikou.

Jeho počiatky však siahajú do 4. storočia, kedy sa tento pojem objavuje u sv. Jána Zlatoústeho, Evagria, ako aj u Otcov púšte. V niektorých spisoch tej doby však označenie hesychastov splýva s anachorétmi.

Pomocou psychofyzickej metódy, spájajúcej zvláštnu techniku dychu s vytrvalým opakovaním ustálenej formuly (podobne ako mantra v indických náboženstvách), sa dosahuje dokonalé sústredenie mysle. Typickým príkladom takejto modlitby je tzv. Modlitba Ježišova. Tieto stavy boli sprevádzané svetelnými víziami a medzi atoskými mníchmi postupne prevládlo presvedčenie, že tu ide o nestvorené božie svetlo, ktoré ožiarilo Krista na hore Tábor.

[úprava] Externé odkazy

• FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok