Hlinkova garda
Z Wikipédie
Hlinkova garda (HG) bol polovojenský zbor Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, sformovaný v lete 1938 a legalizovaný v októbri 1938; so súhlasom Beranovej vlády ozbrojená.
Prvé jednotky Hlinkovej gardy vznikli v júni 1938 v Bratislave, v júli v Trnave, v Nitre a inde. Vznikali bez povolenia úradov, metódy ich práce a činnosť boli ilegálne. Po vzniku prvej slovenskej republiky 14. marca 1939 sa aktívne podieľala na perzekúciach Čechov, Židov a demokraticky zmýšľajúcich Slovákov, neskôr aj na deportáciách židovského obyvateľstva. 28. októbra 1938 sa stala Hlinkova garda jedinou brannou organizáciou na slovenskom území. Až do júna 1940, keď s ňou úplne splynula, bola samostatnou zložkou Hlinkovej gardy Rodobrana, ktorá tvorila jej elitu a uzurpovala si právo na kontrolu Hlinkovej gardy a celého spoločenského života na Slovensku. Počet jej členov sa v samostatnom štáte podstatne zvýšil.
Vládnym nariadením z 5. septembra 1939 sa podstatne rozšírili právomoci Hlinkovej gardy a stanovili sa princípy povinného vstupu aj formou doplňujúcich organizácií (Hlinkova mládež) všetkých mužských príslušníkov od 6 do 60 rokov. Toto ustanovenie narazilo na odpor obyvateľstva a preto bola 21. decembra 1939 vyhlásená za polovojenskú organizáciu s dobrovoľným členstvom. Postavenie a úlohy HG však definitívne upravil zákon z 5. júla 1940.
Mala vytvorené špeciálne jednotky (jazdecká, letecká, motorizovaná, spojovacia, železničná, akademická HG). Špeciálne kurzy pre najspoľahlivejších viedli nemeckí inštruktori. Najvyšším veliteľom bol Jozef Tiso, hlavným veliteľom do marca 1939 Karol Sidor, po ňom Alexander Mach (s výnimkou obdobia máj - júl 1940, keď ho nahradil F. Galan), 1944–1945 O. Kubala. Ako súčasť bezpečnostného aparátu Slovenskej republiky plnila niektoré úlohy politickej policie, brutálne potláčala akékoľvek formy nesúhlasu s režimom. Počas SNP sa zúčastnila po boku nemeckých jednotiek akcií proti povstalcom aj civilnému obyvateľstvu. (pozri tiež Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy) Od septembra 1944 sa stala Hlinkova garda popri Domobrane zložkou ozbrojených bezpečnostných síl fašistického štátu, podriadenou Ministerstvu národnej obrany. Od jari 1945 jej činnosť usmerňoval veliteľ nemeckých vojsk na Slovensku. Porážkou fašizmu bola Hlinkova garda likvidovaná, jej predstavitelia a aktívni prívrženci boli zväčša postavení pred súdy.
