Holíč

Z Wikipédie

Holíč
Erb	Mapa
Základné údaje
Kraj:	Trnavský
Okres:	Skalica
Región:
Poloha:	48° 48' 44" s. š. 17° 09' 38" v. d.
Nadmorská výška:	185 m n.m.
Rozloha:	34,82 km²
Počet obyvateľov:	13 240 (2002)
Hustota obyvateľstva:	380 obyvateľ(ov)/km2
Nacionále
ŠÚJ:	504378
EČV:	SI
PSČ:	908 51
Telefónna predvoľba:	0 34
Oficiálne adresy
Adresa:	Mestský úrad Holíč Bratislavská 5 908 51 Holíč
Web:	www.holic.sk
E-mail:	holic@holic.sk
Telefón:	+421 34 / 66 82 011
Fax:	+421 34 / 66 82 212
Politika
Primátor:	Ing. Vladimír Horák (SDKÚ, ANO)
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Holíč je mesto ležiace v Trnavskom kraji.

Obsah 1 Polohopis 1.1 Časti obce 2 Ulice 2.1 Vodné toky 2.2 Vodné plochy 3 Symboly obce 4 História 5 Politika 5.1 Mestské zastupiteľstvo 5.2 Obyvateľstvo 5.3 Partnerské obce 6 Kultúra a zaujímavosti 6.1 Divadlo 6.2 Múzeá 6.3 Hudba 6.4 Stavby 6.4.1 Pamiatky 6.4.2 Pomníky 6.5 Parky 6.6 Šport 6.7 Pravidelné podujatia 6.8 Kulinárske špeciality 7 Hospodárstvo a infraštruktúra 7.1 Doprava 7.2 Dôležité firmy 7.3 Verejné ustanovizne 7.4 Školstvo 8 Osobnosti 8.1 Čestné občianstvo 8.2 Cena obce 8.3 Významné osobnosti 9 Médiá (foto, audio, dokumenty) 10 Externé odkazy

[úprava] Polohopis

Mesto Holíč leží na severe Záhorskej nížiny 88 km od Bratislavy. Je vstupnou bránou z Českej republiky na Slovensko s hraničným prechodom na ceste prvej triedy E 51, ktorá spája Nitriansko a Trnavu (72 km) s moravským Brnom (65 km). Najbližším susedným mestom je mesto Hodonín (5 km) v Českej republike.

Časť regiónu Záhoria, kde leží Holíč je súčasťou Trnavského samosprávneho kraja. Okresným mestom je susedná Skalica (7 km) a leží na styku dvoch morfologických celkov – Chvojnickej pahorkatiny a dolnomoravského úvalu.

[úprava] Časti obce

[úprava] Ulice

29.augusta, Bažantnica, Bernolákova, Betlehém, Bottova, Bratislavská, Budovatelská, D.Rapanta, Duklianska, Fučíkova, Gagarinova, Hodonínska, Hollého, Hrubá Lúka, Hurbanova, Hviezdoslavova, J.Cabelku, J.J.Boora, Jednoradová, Jesenského, Jilemnického, Kamenice, Kátovská, Kollárova, Kopcanská, Kpt. Nálepku, Kukučínova, Lesná, Lidická, Lúčky, M.Nešpora, M. R. Štefánika, Malý Vinohrad, Mlynská, Moyzesova, Námestie Mieru, Námestie sv. Martina, Palárikova, Partizánska, Paseky, Pod hrebenom, Pod sýpkou, Pod Zadnou Horou, Potočná, Pri kaštieli, Pri štadióne, Priateľstva, Priečna, Rodinné domky, Ružová, Sasinkova, Schiffelova, Sibírska, SNP, Staničná, Sv. Anny, Svätojánska, Školská, Športová, Štepnice, Štúrova, Veterná, Vinohrady, Vrádištská, Vysoká, Zámocká

[úprava] Vodné toky

Chvojnica, Morava

[úprava] Vodné plochy

Štrkáč, rybník u zámku, Valša

[úprava] Symboly obce

[úprava] História

Územie mesta poskytovalo vhodné podmienky pre osídlenie už od praveku. Bolo i dôležitým strategickým miestom, pretože sa z neho dal kontrolovať brod cez rieku Moravu na diaľkovej obchodnej ceste.

Zatiaľ najstaršie známe archeologické nálezy pochádzajú z neolitu - mladšej doby kamennej. Kontinuitu osídlenia dokladajú ďalšie viaceré nálezy z doby bronzovej, železnej i rímsko-barbarskej. V období Veľkej Moravy bolo územie Holíča hospodárskym zázemím hlavného mesta veľkomoravskej ríše Valov u Mikulčíc, ktoré sú vzdušnou čiarou vzdialené iba 3,5 kilometra. Na katastrálnom území mesta bolo lokalizovaných niekoľko veľkomoravských osád, zväčša poľnohospodárskeho charakteru, ale boli objavené i stopy po kamenárskej osade, z ktorej vyťažený kameň bol základným stavebným prvkom pre stavbu veľkomoravských kostolov v hlavnom meste, ale i Velehrade, či Starom Meste u Uherského Hradišťa.

Posledné známe písomné správy o veľkomoravskej ríši pochádzajú z rokov 904 a 906, kedy prichádza k jej rozpadu. Predpokladá sa však, že celé desiate storočie ešte fungovala centrálna časť pôvodnej Veľkej Moravy a práve v tomto období sa Holíč stáva nositeľom veľkomoravskej tradície. Územie mesta sa stáva opäť významným strategickým miestom, o ktoré zviedli zápas tri novoformujúce sa stredoeurópske kráľovstva - uhorské, poľské a české. Najúspešnejšími v tomto boji boli Arpádovci a tak je Holíč začlenený medzi významné pohraničné oporné body Uhorska. Mestečko sa začalo rozvíjať okolo kráľovského hradu v polovici 11. storočia. Prvý krát sa písomne spomína v roku 1205 ako WYWAR. Po tatárskom vpáde roku 1241 začali Arpádovci na novom mieste budovať v Holíči kamenný hrad využijúc pritom prírodné danosti miesta v tvare poloostrova.

V 13. storočí sa stáva mesto sídlom pohraničného kráľovského komitátu, ktorý zaniká v roku 1296. Jeho nástupcom je hradné panstvo, ktorého veľkosť je doložená v donačnej listine kráľa Žigmunda v roku 1389. Panstvo siahalo na severe až po českú Strážnicu, na východe až po Senicu a na juhu boli súčasťou panstva Studienka a Lakšárska Nová Ves. Západ panstva ohraničovala rieka Morava. V roku 1228 zriadil Ondrej II. v Holíči pohraničnú colnú stanicu.

Mestečko a hrad patrili kráľovi, ktorý ho zapožičiaval rôznym feudálom a tak sa medzi majiteľmi v 14. storočí objavujú Matúš Čák Trenčiansky, či Stibor zo Stiboríc. V roku 1315 o hrad musel bojovať Matúš Čák s českým kráľom Jánom Luxemburským. Českým vojskám sa hrad nepodarilo dobyť, no ovládli ho až po smrti Matúša Čáka v roku 1321. Českému kráľovstvu patrilo toto pohraničné územie až do roku 1332, kedy prišlo na základe dohody kráľov Karola Róberta a Jána Luxemburského k navráteniu hradu i územia patriaceho pod českú správu do uhorských rúk.

Ďalšou významnou časťou tejto kráľovskej dohody bolo otvorenie (znovuoživenie) tzv. Českej cesty - významnej obchodnej spojnice Budína s Prahou v roku 1336. Holíč sa stal na tejto ceste významnou colnou stanicou, kde sa vyberal osemdesiatok z hodnoty prevážaného tovaru. Holíč mal už v tom čase charakter mestečka (v historických prameňoch sa uvádza ako oppidum). V roku 1389 získal Holíč od kráľa Žigmunda Stibor zo Stiboríc. Súčasťou tejto donácie boli i privilégia pre obyvateľov mestečka, ktorí boli oslobodení od platenia kráľovských daní a tridsiatku v celom kráľovstve a bolo im povolené konať ročne štyri výročité jarmoky.

[úprava] Politika

[úprava] Mestské zastupiteľstvo

[úprava] Obyvateľstvo

[úprava] Partnerské obce

[úprava] Kultúra a zaujímavosti

[úprava] Divadlo

[úprava] Múzeá

Muzeum Keramiky

[úprava] Hudba

• DH Májovanka

[úprava] Stavby

[úprava] Pamiatky

• Holíčsky zámok

- kostol Božieho srdca - Loretánska kaplnka - megalitická stavba

[úprava] Pomníky

[úprava] Parky

[úprava] Šport

Futbalovy Klub FK HOLIC

[úprava] Pravidelné podujatia

• Zámocké štvrtky v Holíčskom zámku

[úprava] Kulinárske špeciality

Cibuľová polievka

[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra

[úprava] Doprava

[úprava] Dôležité firmy

[úprava] Verejné ustanovizne

[úprava] Školstvo

• Stredná poľnohospodárska škola
• Stredné odborné učilište
• Základná škola I.,II.,III.

[úprava] Osobnosti

• Daniel Rapant - významný slovenský historik.

[úprava] Čestné občianstvo

[úprava] Cena obce

[úprava] Významné osobnosti

Vladimír Horák, Zdenko Čambal, Jozef Agnelli

[úprava] Médiá (foto, audio, dokumenty)

Kostol

Kaplnka

Zámok

[úprava] Externé odkazy

Mestá a obce okresu Skalica (3+17)	31.12.2003
Brodské | Dubovce | Gbely | Holíč | Chropov | Kátov | Kopčany | Koválovec | Letničie | Lopašov | Mokrý Háj | Oreské | Petrova Ves | Popudinské Močidľany | Prietržka | Radimov | Radošovce | Skalica | Trnovec | Unín | Vrádište