Slovenský raj

Z Wikipédie

Chránené územie

Názov:	Národný park Slovenský raj
Typ:	národný park
Základné údaje
Poloha:	východné Slovensko
Okres:	Spišská Nová Ves Poprad Rožňava
Rozloha:	197,63 km² chránené územie 130,11 km² ochranné pásmo
Vyhlásený:	18. január 1988
Správa chráneného územia
Sídlo správy:	Správa NP Slovenský raj Letecká 3 052 01 Spišská Nová Ves
Telefón:	053/442 20 10 053/442 20 26
WWW:	www.sopsr.sk
E-mail:

Hornád

Slovenský raj je národný park na východnom Slovensku v oblasti Spiša. Je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska. Z geomorfologického hľadiska leží v sevevýchodnej časti Slovenského rudohoria a juhovýchodnej časti Fatransko-tatranskej oblasti.

[úprava] Charakteristika

Je charakteristický členitým terénom - roklinami, potokmi s vodopádmi a krasovými formami, ktoré sú pre turistov sprístupnené formou chodníkov, v náročnejších častiach aj technickými pomôckami.

Slovenský raj má rozlohu asi 210 km² na území okresov Spišská Nová Ves, Poprad a Rožňava. Pretekajú ním rieky Hornád a Hnilec. Lesy pokrývajú až 90% územia parku, ide najmä o jedľovo-bukové lesy, dealpínske lesy ale aj zmiešané lesy. Najvyššie vrchy sú Veľká Knola (1266 m n.m.) a Havrania skala (1157 m n.m.). Najnižšie miesto je v bode, kde Hornád opúšťa park - 466 m n.m.

[úprava] Geológia a geomorfológia

Slovenský raj je tvorený vápencovým pohorím, ktoré je súčasťou Spišsko-gemerského krasu. Pomenovanie Slovenský raj sa začalo používať v roku 1921.

[úprava] Reliéf

Krasové planiny — Glac, Geravy, Lipovec, Skala, Pelc
Prechodný typ — vápencové komplexy zvrásnené do štruktúr, dolomity, verfénske vrstvy, aniské bridlice
Normálny typ — verfénske vrstvy, kryštalinik, menšia členitosť

[úprava] Pôdy

Vápence a dolomity — rendziny
Sprašové hliny — hnedé lesné pôdy niekde illimerizované
Verfén — hnedé lesné pôdy
Alúviá — štvrtohorné nánosy pri vodných tokoch rôzneho zloženia

[úprava] Klíma

Územie patrí medzi mierne teplé a mierne vlhké. Členitosť terénu spôsobuje prítomnosť inverzií. Priemerné ročné teplory sú 4-6 ˚C. Najviac zrážok je v júni, najmenej vo februári. Najteplejší mesiac je júl (16-17 ˚C), najchladnejší január (-5 až -6 ˚C). Najkrajšie obdobie s najstálejším počasím je koncom leta a začiatkom jesene.

[úprava] Významné vrcholy

Predná hoľa (1545 m n.m.)
Ondrejisko (1270 m n.m.)
Človečia hlava (1269 m n.m.)
Hanisková (1164 m n.m.)
Havrania skala ( 1153 m n.m.)
Vahan (1139 m n.m.)
Popová (1099 m n.m.)
Barbolica (1013 m n.m.)

[úprava] Kaňony, tiesňavy, rokliny, doliny

Biela dolina-Piecky
Čierna dolina
Kláštorská roklina
Kyseľ
Malý Sokol
Prielom Hornádu
Sokolia dolina
Stratenský kaňon
Suchá Belá
Veľký Sokol
Tiesňavy
Zadná diera
Zejmarská roklina
Zelená roklina

[úprava] Vodopády

V roklinách a tiesňavách Slovenského raja je množstvo vodopádov, od malých až po vysoké niekľko desiatok metrov. Medzi najznámejšie a najkrajšie patria:

Korytový vodopád
Misové vodopády
Obrovský vodopád
Okienkový vodopád
Terasový vodopád
Veľký vodopád
Závojový vodopád

[úprava] Vodné plochy

Hanz-Jakubová pod Vahanom
Klauzy
Palcmanská Maša

[úprava] Jaskyne

V Slovenskom raji je bohato vyvinutý podzemný kras. Zo 69 doteraz známych jaskýň na území parku je verejnosti prístupná len Dobšinská ľadová jaskyňa. Na túto jaskyňu nadväzuje Stratenská jaskyňa, ktorá je však verejnosti neprístupná. Ďalšími známejšími jaskyňami sú:

Čertova jaskyňa
Dlhá jaskyňa
Jaskyňa nad Košiarom
Jaskyňa na Skale
Kešelova diera
Ružová jaskyňa
Vlčia jaskyňa

[úprava] Fauna a flóra

Lesy popretkávané dolinami a neprístupnými tiesňavami vytvárajú dokonalé podmienky pre zachovanie množstva ohrozených druhov vtáctva, zveri a rastlín. V Slovenskom raji nájdeme vlka (Canis lupus), rysa (Lynx lynx), líšku (Vulpes vulpes), lesnú kunu (Martes martes), orla skalného (Aquila chrysaetus), jastraba (Accipiter sp.), myšiaka hôrneho (Buteo buteo) a severského (Buteo lagopus), viacero druhov sokolov (Falco sp.), ale aj v roku 1963 umelo vypustený alpský poddruh kamzíka vrchovského (Rupicapra rupicapra alpina L.).

V potokoch a vodných nádržiach žijú rôzne pôvodné druhy ako napríklad pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss), rak riečny (Astacus astacus), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra) a iné.

V kaňonoch a tiesňavách sa zachovali pôvodné zmiešané lesy, v chladných roklinách rastie tis obyčajný (Taxus baccata). Na skalách a bralách rastú rôzne teplomilné rastliny, na lúkach lúčne a v roklinách a tiesňavách nájdeme aj chladnomilné druhy rastlín.

[úprava] Turistické trasy

[úprava] Východiská trás

[úprava] Čingov (494 m n.m.)

Najstaršie a najväčšie turistické centrum v oblasti. Nachádza sa v údolí Hornádu medzi vrchom Čingová (665 m n.m) a výbežkami Ludmanky (527 m n.m.). Je východiskom náročnejších túr do centrálnej časti Slovenského Raja. Prístup je z cesty Spišský Štvrtok-Spišská Nová Ves ale aj zo Spišských Tomášoviec.

Okolie: Spišské Tomášovce, Smižany, Spišská Nová Ves, Prielom Hornádu, Kláštorisko, Sovia Skala, Tomášovský výhľad.

[úprava] Dedinky (790 m n. m.)

Dedinky a Palcmanská Maša

Palcmanská Maša

Obec Dedinky vznikla roku 1933 spojením dvoch menších obcí - Štefanovce a Imrichovce. Dedinky ležia v údolí rieky Hnilec, nad priehradou Palcmanská Maša, ktorá patrí k najchladnejším na Slovensku.

Nad Dedinkami je planina Geravy, na ktorú sa dá vyviesť sedačkovou lanovkou. Odtiaľ vedú turistické chodníky, po ktorých sa dá dostať takmer do každej časti Slovenského raja.

V obci je možné sa ubytovať buď v hoteli alebo na privátoch.

Počas zimnej sezóny sa dá v obci aj lyžovať, lyžiarske svahy s vlekmi sú určené skôr pre nenáročných lyžiarov.

[úprava] Dobšinská Ľadová Jaskyňa (855 m n.m.)

Dobšinská ľadová jaskyňa je osada patriaca do obce Stratená v údolí rieky Hnilec. V obci začína Stratenská dolina s kaňonom rieky Hnilec končiacim za Stratenskou pílou v priehrade Palcmanská Maša.

Osada leží pri rovnomennej jaskyni vyhlásenej za národnú prírodnú pamiatku roku 1964. Jaskyňa je dlhá 1232 metrov, výzdoba jaskyne je tvorená ľadom. Jaskyňa svojím charakterom zaľadnenia patrí medzi najvýznamnejšie na svete. Jaskyňa je otvorená od polovice mája do konca septembra,denne okrem pondelkov. Verejnosti je prístupných 475 metrov s prevýšením 43 metrov, prehliadka trvá 40 minút.

[úprava] Geravy

Zachovalá vápencová plošina, leží na nej množstvo krasových útvarov. Geravy sú súborom horských lúk a polian obklúčených lesmi. Geravy sú prístupné z Dediniek sedačkovou lanovkou. Po Glatzkej ceste sú z Geráv prístupné takmer všetky oblasti Slovenského raja. Nachádzajú sa tu tiež neupravované bežecké trate. Voľakedy tu bol taktiež malý lyžiarsky vlek, avšak na protest ochranárov musel byť neskôr demontovaný.

[úprava] Kláštorisko (790 m n.m.)

Súčasnosť na Kláštorisku

Kláštorisko je popri Čingove a Podlesku ďalšie známe stredisko na severe Slovenského raja. Na Kláštorisko vedie množstvo turistických chodníkov z Podlesku cez rokliny Suchá Belá, Kyseľ, Prielom Hornádu, z Čingova ale dá sa naň dostať prakticky z každej časti Slovenského raja.

Na Kláštorisku je vybudované turistické centrum s reštauráciou, chatami a penziónom.

Zrúcaniny kartuziánskeho kláštora

Na Kláštorisku sa nachádzajú zrúcaniny kartuziánskeho kláštora, vybudovaného v 13. storočí (zakladacia listina z 12. decembra 1299). Kláštor bol v (?)13. storočí útočiskom obyvateľov pred útočiacimi tatárskymi hordami. V súčasnosti je kláštor v rekonštrukcii, každoročne koncom augusta sa na ňom konajú odpustové slávnosti.

[úprava] Mlynky (739 m n.m.)

Obec Mlynky bola vytvorená z bývalých baníckych osád: Biele Vody, Havrania Dolina, Mlynky, Palcmanská Maša, Prostredný Hámor, Rakovec a Sykavka. V rokoch 1931-1933 učil v Bielej Vode Ján Nálepka, po ktorom sú pomenované vodopády v Zejmarskej rokline.

Mlynky sú najvýznamnejším strediskom zimných športov v Slovenskom raji. Na svahoch Kruhovej sú tri lyžiarske vleky a viaceré zjazdové trate rôznej náročnosti, v okolí Bielej Vody sú vybudované bežecké trate.

Turistické chodníky vedú do Zejmarskej rokliny a na Geravy odkiaľ sú prístupné všetky ostatné turistické oblasti Slovenského raja.

[úprava] Podlesok (542 m n.m.)

Centrum v údolí Veľkej Bielej Vody od ústia Suchej Belej po ústie Veľkej Bielej vody do Hornádu (Hrdlo Hornádu). Prístup zo Spišského Štvrtka (14 km).

Okolie: Betlanovce, Spišský Štiavnik, Hrabušice, Spišský Štvrtok, Dravce, tiesňavy Suchá Belá, Piecky, údolie Veľkej Bielej vody, Prielom Hornádu.

[úprava] Spišská Nová Ves (458 m n.m.)

Okresné mesto v mieste, kde rieka Hornád opúšťa Slovenský raj. Mesto má hotelové ubytovanie.

Okolie: Levoča, Spišské Vlachy, Spišské Podhradie, Dreveník, Markušovce, Čingov, Smižany. Novoveská Huta je východiskom trás do severovýchodnej časti Slovenského Raja.

[úprava] Stratená

Stratenská píla

Obec v údolí rieky Hnilec, v minulosti banícka osada. V obci možnosť ubytovania v hotely, penziónoch a na privátoch. Z obce vedie turistický chodník na vrchol Havrania skala, do Dediniek, cez Tiesňavy pod Hanesovou do Dobšinskej ľadovej jaskyne. V okolí obce leží prírodná rezervácia Stratená so Stratenskou dolinou.

[úprava] Chránené územia v Slovenskom raji

[úprava] Národné prírodné rezervácie

Holý kameň
Kyseľ
Piecky
Prielom Hornádu
Sokol
Stratená
Suchá Belá
Tri kopce
Vernárska tiesňava
Zejmarská roklina

[úprava] Prírodné rezervácie

Barbolica
Čingovské hradisko
Hranovnické pleso
Kocúrová (štúdium rastu a prirodzenej obnovy stromov)
Malé Zajfy
Mokrá
Muráň
Ostrá skala
Vyšná Roveň

[úprava] Národné prírodné pamiatky

Dobšinská ľadová jaskyňa
Medvedia jaskyňa
Stratenská jaskyňa

[úprava] Chránený areál

Knola

[úprava] Osady na území parku

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Slovenský raj

Na území národného parku ležia nasledovné dediny a osady:

Dedinky
Dobšinská ľadová jaskyňa
Dobšinská Maša
Stratená
Vernár

Národné parky na Slovensku

Zdroj: "http://sk.wikipedia.org../../../s/l/o/Slovensk%C3%BD_raj.html"

Kategórie: Národné parky na Slovensku | Slovenský raj | Pohoria na Slovensku