Bratislavský hrad

Z Wikipédie

Hrad v noci

Pohľad z juhozápadu, z druhého brehu Dunaja.

Nádvorie hradu.

Bratislavský hrad v 16. storočí.

Historická kresba Bratislavského hradu.

Bratislavský hrad je najdôležitejší a centrálny hrad v Bratislave. Je už dlhé stáročia neodmysliteľnou súčasťou panorámy hlavného mesta.

[úprava] Charakteristika

Monumentálny obnovený hrad symbolizujúci vyše tisícročné dejiny Slovákov, situovaný na južnom výbežku Malých Karpát, na brale týčiacom sa nad ľavým brehom Dunaja, pri križovatke diaľkových európskych ciest. Jedna z hlavných dominánt mesta – NKP.

[úprava] Dejiny

Hrad je obývaný od nepamäti. Prvý predchodca dnešného Bratislavského hradu na hradnom kopci vznikol najneskôr v čase vzniku egyptských pyramíd (2. polovica 3. tisícročia pred Kr.). Išlo o akúsi akropolu. Významná akropola tu stála najmä za čias Keltov čiže pred prelomom letopočtu. V čase Rímskej ríše, ktorej hranica prebiehala na Dunaji, tu stála rímska hraničná pevnosť.

Vývoj dnešného hradu možno sledovať od čias Nitrianskeho kniežatstva, kedy tu vznikli viaceré významné stavby. Najstaršia súdobá písomná správa je z 907, obsiahnutá v Salzburských análoch, keď pri Bratislave porazili starí Maďari bavorské vojská. Obdobie Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy dokumentujú zvyšky trojloďovej baziliky, zistené na akropole rozsiahleho opevneného hradiska na východne strane hradnej terasy, pochádzajúcej z 9. stor Hrad je uvedený aj v známej písomnej zmienke o Bratislave z roku 907.

Zo slovanského kniežacieho hradu vznikol postupne prestavbami a úpravami stredoveký hrad, ktorý bol od polovice 11. stor. aj župným hradom. Stal sa načas pokladnicou korunovačných klenotov a neskôr aj korunovačným hradom. Podľa písomných dokladov stála v prvej štvrtine 13. stor. na najvyššom terénnom bode areálu obytná veža so samostatným opevnením, ktoré sa podnes zachovalo v hmote tzv. Korunovačnej veže. Obytná veža, ktorá bola miestom správneho, cirkevného a vojenského života, sa archeologicky zistila a je vyznačená v dnešnej dlažbe na nádvorí. Hradný kostol a prepošstvo presťahovali v roku 1221 do podhradia. Odvtedy mali dejiny tohto feudálneho centra svoj samostatný vývoj.

Dnešný vzhľad blokovej monumentálnej stavby vznikol v rámci neskorogotickej prestavby za kráľa Žigmunda Luxemburského, začatej 1427. Do pôvodného pravidelného obdĺžnikového pôdorysu pevnosti s palácom, rytierskou sieňou, hosp. budovami, kaplnkou a mohutným vnútorným opevnením a premostením nad vnútornou priekopou pojali aj zvyšok opevnenia st. obytnej veže. V r.1431-34 tu vybudovali rozsiahly dvojposchodový palác. Na veľkoleposť neskorogotickej architektúry poukazujú zachované časti okien, portálov, kružieb a klenieb, postupne odkrývané spod ml. nánosov a prestavieb a dobre čitateľné v novodobej úprave. Žigmundovská prestavba využila aj stáročiami osvedčenú a preverenú trasu veľkomoravského a ranogotického opevnenia a doplnila ju o bašty a vstupnú bránu (pomenovanú na počesť kráľa - Žigmundovou) a cestou, zvažujúcou sa smerom na JV k dunajskému brodu. Bohato členená dvojplášťová architektúra s kamenársky náročne riešenou bránou v podobe oslieho chrbta a sieťová klenba v priechode ju zaradujú medzi centrá stavebného vývoja podunajskej oblasti, ktoré sa stali vzormi pre širokú škálu architektúr vo svojom období.

Dnešná dispozícia hradu s pravidelným štvoruholníkovým pôdorysom okolo ústredného nádvoria je výsledkom stavebného úsilia obdobia renesancie a raného baroka. Na rozdiel od nemecky orientovanej neskorej gotiky sa stavebných podujatí v r.1552 a 1639 zúčastnili predovšetkým talianski majstri, prenášajúci umenie svojej domoviny aj do severne položených krajín. Prestavbou sa hrad zmenil na reprezentačné korunovačné sídlo uhorských kráľov, ktorých vyhnali z pôvodného centra uhorskej ríše v Budíne turecké vojská. Žiaľ, tieto úpravy sa nám dodnes zachovali len vo fragtnentoch. Podľa maľovanej štukovej steny, tvoriacej v pol. 16. stor. súčasť arkiera sály na prvom poschodí a podľa štukovej pozlátenej klenby priľahlého oratória si však vieme urobiť predstavu o výstavnosti interiérov hradu v tomto období.

Posledná veľká prestavba, ktorá zmenila pevnosť na reprezentačné sídlo habsburského cisárskeho dvora, sa uskutočnila 1750-1760 podľa projektov významných európskych - francúzskych, talianskych a rakúskych - architektov J. N. Jadota, L. N. Pacassiho a J. B. Martinelliho. Krátko nato, po 1760, postavili podľa projektov P. A. Hillebrandta aj ďalší palác, zv. Tereziánum, v ktorom sa uplatnil dobový vkus a nádhera. V novom paláci umiestnili obrazáreň, knižnicu a vzácne umelecké zbierky, najmä grafický kabinet miestodržiteľa Alberta Tešínskeho, ktorý neskôr presťahovali do Viedne a podnes je známy pod menom Albertina. Neskorobarokové stavebné podujatie zásadne zmenilo vzhľad hradného paláca, dotklo sa najmä riešenia dispozície, základných konštrukčných prvkov, ako boli reprezentačné schodištia, sály, kaplnka, uplatnilo sa pri snahe zjemnenie mohutnej blokovej siluety a jej fasád a zasiahlo podstatným spôsobom aj do dispozície areálu. Priestranné plochy pevnosti, pôvodne určené na manipuláciu s vojenskou technikou a na obranu proti nepriateľovi, sa skultivovali francúzskymi záhradami doplnenými záhradnými architektúrami, oranžériami, terasami, voliérou, letnou a zimnou jazdiarňou a trojloďovými klenutými koniarňami, kde chovali a predvádzali vzácne druhy koní s dlhoročnou tradíciou. Koncepcia výstavby areálu mala za cieľ vyrovnať sa vrcholným európskym kráľ. dvorom. S typickým barok. dôvtipom riešila. aj v stiesnených a nevhodných podmienkach vysoko dekoratívne požiadavky, najmä na prístupových cestách, usmerňujúcich návštevníka cez brány, čestné nádvorie až do slávnostnej sály, využívajúc kompozíciu zelene so vzácnymi drevinami a exotickými rastlinami.

Koniec 18. stor. je obdobím úpadku Bratislavského hradu ako korunovačného centra krajiny. Po smrti Márie Terézie umiestnil tu Jozef II. školiace stredisko a seminár katolíckeho duchovenstva. K týmto rokom (1783-1790) sa viaže význ. kapitola dejín slovenského národa; sformovala sa tu skupina vzdelancov v boji za národné uvedomenie. Do ich čela sa postavil Anton Bernolák, tvorca prvej spis. slovenčiny.

Hrad 1811 vyhorel a napriek viacerým pokusom zlepšiť jeho stavebný stav bol vyše 140 rokov v ruinách. Nové dejiny sa začali písal až 1953, keď sa pristúpilo k jeho záchrane a postupnej obnove. Rekonštrukcia hradu sa uskutočnila 1956-68 podľa projektov A. Piffla a D. Martinčeka. Po obnove nadobudol hrad pôvodný vzhľad, aký mal po tzv. tereziánskej prestavbe koncom 18. storočia.

[úprava] Exteriér

Súboru budov hradného areálu dominuje mohutná hmota blokovej stavby vlastného hradu, akropola, ktorej siluetu zdôrazňuje vystupujúci hranol Korunovačnej veže na juhozápadnej strane a nadstavené veže na troch nárožiach nad korunnou rímsou hradného paláca. Zo žigmundovskej stavby sa našli viaceré okná, kamenné portály, fragmenty kamenárskych prác, ktoré sa uplatnili na fasádach a v interiéroch v rámci pamiatkovej úpravy. Výrazným prvkom je goticko-renesančné opevnenie s dvoma vybiehajúcimi podkovovitými baštami smerom k mestu (Lugisland), pôvodne prístupné z dvoch strán výstavnými vstupnými vežovitými bránami. V plnej miere sa zachovala Korvínova brána na južnej strane opevnenia, ktorá viedla do mesta a k brodu. Riešením priečelí a klenby patrí medzi vrcholné ukážky neskorogotickej architektúry na našom území. Z obdobia renesančných úprav je zaujímavá časť opevnenia s bastiónom a renesančnou, bosovanou, tzv. Leopoldovou bránou; presklený arkier na východnej strane hradného paláca zvýrazňuje miesto niekdajšieho renesančného. Západná fasáda nádvoria hradného paláca dokumentuje vzhľad hradných budov v období baroka. Južná stena s odľahčenou arkádou vo viacerých podložiach evokuje niekdajší renesančný stav v modernom prevedení. Baroková tereziánska prestavba sa prejavila na priečelí dobovým architektonickým členením s vysokým radom pilastrov a s balkónom pred reprezentačným krídlom na prvom poschodí v snahe opticky odľahčiť ťažkú hmotu stredovekej budovy. Z týchto čias pochádza aj zmena riešenia nástupu od Viedenskej brány k hl. vstupu do paláca, lemovanému dvoma prízemnými budovami a slávnostnými bránami, ktorými umocňovali architektúru čestného nádvoria. Viaceré stavby zachované v areáli, voľne stojace alebo primknuté k hradobnému múru, sú zvyškom riešenia rôznorodých funkcií barok. areálu, najmä hosp. budovy a koniarne s trojloďovými stĺpovými klenutými priestormi. Súčasťou parkovej úpravy sú konzervované základy veľkomoravskej baziliky a paláca, dokumentujúce dôležitosť miesta už v časoch vzniku našich národných dejín.

Hlavné schodisko paláca

[úprava] Interiér

Dispozícia hradného paláca si zachováva prvky z obdobia žigmundovskej gotiky (rytierska sála, arkier v arkáde) a tereziánskeho baroka. Pre reprezentačné funkcie kráľovského barok. sídla sú charakteristické vysoko reprezentatívne architektonické prvky, ako je slávnostné schodište zaberajúce svojím priestorom celé krídlo a vstupný trojloďový vestibul. Z renesančných úprav sa zachovali len fragmenty v juhovýchodnom nároží s bohatou štukovou maľovanou klenbou a s rastlinnou i figurálnou ornamentikou na stenách niekdajšieho arkiera. Miestnosti prvého poschodia slúžia reprezentačným účelom Slovenskej národnej rady. Vo Federálnej sieni v októbri 1968 podpísali Zákon o československej federácii. Slávnostné miestnosti zdobí celý rad výtvarných diel od súčasných popredných slovenských umelcov.

[úprava] Súčasný stav

V priestoroch hradného paláca sú reprezentačné miestnosti NRSR; ďalej tu sídli Historický, čiastočne aj Archeologický ústav SNM. Na Bratislavskom hrade sú inštalované historické expozície obsahujúce cenné exponáty našich národných dejín od počiatku až po súčasnosť (vrátane vzácnej numizmatickej a archeologickej časti), skutočná klenotnica národnej kultúry. Historické expozície prezentujú vývoj hmotnej i duchovnej kultúry ako aj sociálne a politické boje na Slovensku. Z obdobia feudalizmu sú tu jedinečné umeleckoremeselné a umelecké diela, dokumenty o vývine miest a života poddaného ľudu i šľachty. Bohato zastúpené sú aj novšie dejiny (od počiatkov kapitalizmu až po súčasnosť), cenné exponáty ľudového umenia; pozornosť si zaslúži aj najväčšia numizmatická zbierka na Slovensku a zbierka hudobných nástrojov. Archeologická časť expozície prezentuje cenné praveké nálezy (paleolitická Venuša z Moravian, fragment lebky neandertálca zo Šale), unikátny poklad zlatých šperkov z doby bronzovej z Barce, nálezy z mladohalštatských mohýl v Nových Košariskách, kováčske a poľnohospodárske nástroje z keltského obdobia v Plaveckom Podhradí, pamiatky z rímskej doby (vzácne sklené, strieborné a iné predmety zo Zohoru, Vysokej pri Morave a najmä Rusoviec); pozoruhodné sú aj šperky zo slovansko-avarského pohrebiska z Devín. Novej Vsi a Žitavskej Tône, a najmä unikátne nálezy z obdobia Veľkomoravskej ríše. Stála expozícia archeologických nálezov zo Slovenka má názov Klenoty dávnej minulosti Slovenska. Expozície sú prístupné verejnosti.

V novej prístavbe podla historického vzoru na západnej strane hradu sa nachádzajú kancelárie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou

[úprava] Prístup

ŽSR, SAD Bratislava. Z mesta MHD, zástavka je blízko hlavnej brány. Pešo najpohodlnejšie z nám. SNP (centrum) cez Októbrové námestie, krátkou Kapucínskou ul. nadjazdom cez hl. dopravnú tepnu do Petržalky, na Zámockú ul. a po nej k Viedenskej bráne - hl. vstup do areálu hradu. Druhý peší výstup na hrad vedie od Dunaja, alebo Dómu sv.Martina - od mosta SNP na Židovskú ulicu a hneď po Beblavého ul. a Zámockých schodoch k Žigmundovej bráne s výhľadom na Dunaj, most SNP a Petržalku.

Otváracie hodiny: Vstupné:

Celoročne 9.00 - 17.00

Vstupné:

dospelí 60,- Sk,

študenti 30,- Sk

Pristup:

po celý rok

Posledný vstup o 16:15 hod.

Kontakt: informácie si pred návštevou overte telefonicky

Sieň slávy je dočasnou a putovnou expozíciou v Historickom múzeu na Bratislavskom hrade. Nachádza sa na 2. poschodí Bratislavkého hradu. V expozícií sa vystavujú všetky najväčšie trofeje slovenského hokeja aj posledný bronz z Fínska 2003.

[úprava] Okolie

Z terasy pred hlavným priečelím hradu je pekný výhľad na Dunaj a najväčšie sídlisko Bratislavy - Petržalku, z bývalej letnej terasy, teraz vinárne (v priestoroch bývalej koniarne) je výhľad na staré mesto s priľahlými novšími štvrťami i na okolie mesta.

Bratislava svojou polohou na úpätí Malých Karpát má dobré rekreačno-turistické zázemie. Priamo z mesta i z mestských častí vychádzajú viaceré značkované trasy, predovšetkým do Bratislavského lesného parku, ale aj mimo neho do hôr Malých Karpát. Od centra mesta 7 km na SV prímestská rekreačná oblasť – Zlaté piesky (jazero, upravené na kúpanie a vodné športy).

Blízke hrady: Devín, Pajštún, Biely Kameň, Pamiatky: Mestská pamiatková rezervácia, kaštieľ Rusovce

[úprava] Udalosti

30. októbra 1968 tu podpísali Zákon o československej federácii; Bratislava sa tak stala hlavným mestom Slovenska.
3. septembra 1992 tu podpísali Ústavu SR
24. februára 2005 sa tu konal Slovakia Summit 2005, stretnutie prezidentov Georga Busha (Spojené štáty) a Vladimira Putina (Rusko)
27. septembra 2005 sa tu konal koncert skupiny Elán vrámci koncertnej šnúry Elán On Tour 2005