Ján Fadrusz
Z Wikipédie
Ján Fadrusz (* Bratislava – † Budapešť) bol slovenský sochár. Jeho zameraním bol klasicistický pomníkový smer.
![]() |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. |
Narodil sa na Zámockej ulici v Pálffyho dvore, v chudobných pomeroch. Vyučil sa za zámočníka, vo voľných chvíľach maloval a kreslil. Potom študoval na rezbárskej škole v Uhrovci za podopry mestského magistrátu. Výtvarné nadanie chlapca (1883 - reliéf Ahasver) sa ujal archivár J.A.Batka a dopomohol mu k štúdiu na viedenskej akadémii. Na základe odporúčania V. Tilgnera v roku 1885 dostal štipendium 1. Prešporskej sporiteľne. Po jej absolvovaní vytvoril v Bratislave sériu akademicky rutinovaných búst (Jakub Palugyay, Laforest - dómsky zbormajster), ale prerazil až svojim Kristom na kríži v roku 1892 v Blumentálskom kostole za ktorého dostal Munkácsyho cenu (práca podľa ukrižovaného modelu i vlastného ukrižovania). V roku 1893 si v Budapešti otvoril sochársky ateliér a venoval sa portrétnemu a monumentálnemu sochárstvu (sochy Ľudovíta Tiszu, Mikuláša Wesselényiho a jazdecká socha Mateja Korvína v Kolozsvári a mnohé iné diela). Panovník ho vymenoval rytierskym krížom Františka Jozefa a rádom železnej koruny tretej triedy. Čestný doktorát mu udelila Kolozsvárska univerzita. Viaceré práce z jeho mladosti (portréty a figurálne kompozície) sú väčšinou v galérii mesta Bratislavy. Ako 45ročný nečakane zomrel v Budapešti kde je i pochovaný.