Trenčín

Z Wikipédie

Trenčín

Erb	Mapa

Základné údaje
Kraj:	Trenčiansky
Okres:	Trenčín
Región:	Považie
Poloha:	48° 53' 31" s. š. 18° 02' 12" v. d.
Nadmorská výška:	211 m n.m.
Rozloha:	81,99 km²
Počet obyvateľov:	56 750 (31.12.2005)
Hustota obyvateľstva:	692 obyvateľ(ov)/km²
Nacionále
ŠÚJ:	26452
EČV:	TN
PSČ:	911 XX
Telefónna predvoľba:	0 32
Oficiálne adresy
Adresa:	Mestský úrad Trenčín Mierové nám. 2 911 64 Trenčín
Web:	www.trencin.sk
E-mail:	primator@trencin.sk
Telefón:	74 35 047
Fax:	74 31 248
Politika
Primátor:	Ing. Branislav Celler (SDKÚ, ANO, DS)
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Trenčiansky hrad, 3. apríl 2001

Trenčín (po maďarsky Trencsén, nemecky Trentschin, latinsky Trentsinum alebo Laugaricio) je mesto s 57 000 obyvateľmi ležiace na rieke Váh. Nachádza sa na západnom Slovensku blízko hraníc s Českou republikou. Mesto je vzdialené približne 120 km severovýchodne od hlavného mesta Slovenska - Bratislavy. Vďaka svojej strategicky výhodnej polohe je Trenčín významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu. Svoje sídla a pobočky tu majú mnohé inštitúcie a spoločnosti. Dlhoročnú tradíciu v meste majú výstavy a veľtrhy, mesto je známe i ako mesto módy.

Trenčín je prirodzeným geografickým centrom stredného Považia. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenskej republiky je správnym centrom Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a samotný Trenčín.

[úprava] História

Vďaka geografickej a strategickej polohe v údolí rieky Váh patril Trenčín odnepamäti k najvýznamnejším mestám na Slovensku. O osídlení trenčianskej lokality už v dobe kamennej svedčia viaceré archeologické nálezy.

Keď Rimania začiatkom nášho letopočtu posunuli hranice impéria k Dunaju a vybudovali systém pevností - Limes Romanus, postupne zakladali opevnené tábory aj na sever od Dunaja. V Trenčíne zanechali orginálny doklad o svojej prítomnosti na území Slovenska. Pamätný nápis na zvislej stene hradnej skaly pripomína víťazstvo cisára Marka Aurélia a jeho adoptovaného syna Commoda nad Kvádmi v roku 179 nášho letopočtu v Laugaríciu. Podľa latinského textu nápisu vtedy v Trenčíne bojovalo 855 vojakov II. légie pod vedením legáta Maximiliána.

Prevažná časť stredného Považia sa stala súčasťou Uhorska pravdepodobne okolo roku 1018. Trenčín bol najskôr sídlom pohraničného županstva, neskôr centrom trenčianskej kráľovskej stavovskej župy.

V kronikách z 11. storočia sa spomína provincia Vag, zaberajúca širšie územie okolo Trenčína. Strediskom provincie bol pravdepodobne Trenčiansky hrad. Jeho najstaršia dodnes stojaca časť – kamenná veža, datovaná tiež do 11. storočia – súvisí z typologickej stránky s podunajskou oblasťou, kde sa vyskytujú takéto veže na švábskych, bavorských a rakúskych hradoch. Trenčínu je z nich zemepisne najbližší Hainburg vo východnej časti Rakúska neďaleko hraníc so Slovenskom. Začiatky mesta pod mohutným hradom možno hľadať v trhovej osade spomínanej už v roku 1111 na starej ceste od vážskeho brodu pod kopcom Brezina, nad ktorým sa na plošine v prudkom svahu dodnes vypína farský kostol. Súčasťou väčšieho sídliskového komplexu bol aj biskupský dvorec – Trenčianske Biskupice. Dejiny hradu a osudy mesta boli v nasledujúcich storočiach veľmi úzko späté. Za Veľkomoravskej ríše patril Trenčín k Nitrianskemu kniežatstvu. Počas vpádu na územie Slovenska v roku 1241 spustošili mesto Tatári. K jeho novému rozkvetu došlo po roku 1275, keď sa hrad dostal do vlastníctva významného veľmoža Petra Čáka, a najmä koncom storočia, keď sa jeho syn Matúš Čák stal pánom takmer celého územia dnešného Slovenska.

V období stredoveku získal Trenčín rôzne výsady a práva. V roku 1324 boli obyvatelia oslobodení od platenia mýta. Kráľ Žigmund povýšil roku 1412 Trenčín na slobodné kráľovské mesto s rovnakými právami, aké užívali obyvatelia Budína. Mestu sa nevyhli mnohé katastrofy a často trpelo vojnami. V bojoch Ferdinanda Habsburského proti Jánovi Zápoľskému dobyl cisársky generál Katzianer v roku 1528 mesto i hrad. V polovici 17. storočia muselo mesto odolávať nájazdom Turkov. Ich najväčší výpad proti Trenčínu dňa 2. októbra 1663 obyvatelia odrazili.

Veľké utrpenie zaznamenali kurucké vojny v čase kuruckej blokády v rokoch 1704 – 1708. 3. augusta 1708 sa neďaleko mesta Trenčín, medzi obcami Soblahov, Trenčianska Turná a Mníchova Lehota odhrala bitka medzi vojskami Siegberta Heistera a Františka II. Rákociho. O dva roky neskôr postihol mesto mor, ktorému podľahlo takmer 1600 obyvateľov. Po Vešeléniho sprisahaní v roku 1670 bolo dosadené do Trenčína nemecké vojsko, ktoré tu zostalo 112 rokov. V roku 1790 hrad aj s celým mestom vyhorel. Odvtedy ostal horný hrad opustený a pomaly sa rozpadával.

Ani vojny či iné nešťastia nezahatili vývoj mesta. V druhej polovici 19. storočia sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom stredného Považia, vzniklo viacero podnikov, peňažných ústavov, dokončilo sa železničné spojenie so Žilinou. Za prvej Česko–slovenskej republiky sa rozrástol predovšetkým odevný, potravinársky a strojársky priemysel, neskôr sa začína formovať výstavníctvo.

Roku 1940 mal Trenčín 13 647 obyvateľov. Nemecké vojská obsadili po začiatku SNP mesto 30. augusta 1944. Bolo tu zriadené veliteľstvo Sicherheitsdienstu a Gestapa, zriadený bol zajatecký tábor. Z mesta boli odvezené dva transporty väzňov do Mauthausenu. Počas druhej svetovej vojny bol v meste zničený ustupujúcimi nemcami jediný most cez Váh. Sovietske vojská, ktoré mesto oslobodili 10. apríla 1945 si čoskoro vystavali nový drevený, ktorý sa do dnes nezachoval. Mesto oslobodili vojská 2. ukrajinského frontu. Po oslobodení bolo na Brezine odkrytých 7 masových hrobov s 69 zavraždenými antifašistami. Dnes stojí na mieste pamätník.

Po roku 1989 mesto rozkvitlo do krásy a ožilo jeho historické jadro. Prevažná časť historických pamiatok bola zrekonštruovaná a prispôsobená potrebám modernej doby. Trenčín sídlo okresu a kraja, aj dnes patrí k významným mestám Slovenska s bohatým kultúrnym a spoločenským životom.

[1]

[úprava] Časti mesta

Trenčín má 4 hlavné mestské časti

Mestská časť

MČ STRED:
- Stred mesta
- Dolné mesto
- Dlhé Hony
- Noviny
- Biskupice
MČ Juh (Trenčín):
- JUH I.
- JUH II.
MČ SEVER:
- Sihoť I.
- Sihoť II.
- Sihoť III.
- Sihoť IV.
- Opatová nad Váhom
- Pod Sokolice
- Kubrá
- Kubrica
MČ ZÁPAD:
- Zámostie
- Kvetná
- Istebník
- Orechové
- Zlatovce
- Nové Zlatovce
- Záblatie

[úprava] Ulice

počet ulíc: 249
počet námestí: 7

[úprava] Vodné toky

rieka Váh

[úprava] Symboly mesta

TRENČÍN – Symboly mesta

[úprava] Politika

[úprava] Primátori

1977–1990 – Štefan Rehák (predseda MsNV)
1990–1994 – Štefan Rehák
1994–1998 – Ing. Jozef Žiška
1998–2002 – Ing. Jozef Žiška
2002–2003 – Ing. Juraj Liška (ANO, DS, KDH, SDKÚ) (po menovaní za ministra obrany sa vzdal funkcie)
2004 – Ing. Branislav Celler (SDKÚ, ANO, DS)
2006 - 2010 - Ing. Branislav Celler (SDKÚ)

[úprava] Mestské zastupiteľstvo

Volebné obdobie 2002–2006

Poslanci mestského zastupiteľstva

Ing. Anton Boc (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ) – poslanec a zástupca primátora

Poslanci mestského zastupiteľstva

Ján Babič (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Martin Barčák (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Ing. Ján Bezák (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Miloš Kohout (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Ing. Milan Česal (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Ľubomír Dobiaš (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Janka Fabová (HZDS-ĽS), MUDr. Peter Hlavaj (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Dipl. Ing. Július Homola (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Gabriela Hubinská (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Ing. Ján Krátky(koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), PhDr. Marián Kvasnička (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), PhDr. Alena Laborecká (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Ing. Róbert Lifka (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Oľga Löbbová (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), RNDr. Jozef Mertan (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Mgr. Anna Plánková(koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Vladimír Poruban (HZDS-ĽS), MUDr. Ľubomír Sámel (DÚ), MUDr. Pavol Sedláček (HZDS-ĽS), Ing. Štefan Sýkorčin (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Poslanec MUDr. Eugen Szép (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Ing. Veronika Závodská (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ), Branislav Zubričaňák (koalícia ANO,DS,KDH,SDKÚ)

Volebné obdobie 2006 - 2010

Janka Fabová ĽS-HZDS, Marta Blahová ĽS-HZDS, Tomáš Vaňo ĽS-HZDS, Vladimír Poruban ĽS-HZDS, Igor Kvasnica ĽS-HZDS, Ľubomír Sámel ĽS-HZDS, Dušan Gálik ĽS-HZDS, Ladislav Pavlík Smer-SD, Vladimír Gavenda Smer-SD, Daniel Beníček Smer-SD, Ján Kanaba Smer-SD, Stanislav Pastva Smer-SD, Eduard Hartmann SNS, Jozef Mertan SDKÚ-DS, Ľubomír Dobiaš SDKÚ-DS, Juraj Holubek SDKÚ-DS, Branislav Zubričaňák SDKÚ-DS, Anton Boc SDKÚ-DS, Marián Kvasnička KDH, Ján Krátky KDH, Gabriela Hubinská KDH, Ján Bezák KDH, Róbert Lifka Nezávislý, Ján Babič Nezávislý, Martin Barčák Nezávislý,

[úprava] Obyvateľstvo

Trenčín s takmer 58-tisíc obyvateľmi je 9. najväčšie slovenské mesto.

Obyvateľstvo v okrese Trenčín podľa národnosti (2001).

Obyvateľstvo spolu	112 767
Slovenská	109 012
Česká	1 894
Maďarská	196
Moravská	144
Rómska	66
Poľská	38
Nemecká	30
Rusínska	29
Ukrajinská	24
Chorvátska	4

[úprava] Partnerské obce

Cran-Gevrier (Francúzsko)
Uherské Hradiště (Česká republika)
Zlín (Česká republika)
Tarnow (Poľsko)
Casalecchio di Reno (Taliansko)
Békécsaba (Maďarsko)
[2] (Republika Srbsko a Juhoslávia)

[úprava] Kultúra a zaujímavosti

[úprava] Galérie

Galéria Miloša Alexandra Bazovského
Mestská galéria Trenčín

[úprava] Knižnice

[úprava] Verejná knižnica Michala Rešetku

Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne je kultúrna, informačná a vzdelávacia inštitúcia s pôsobnosťou v rámci Trenčianskeho samosprávneho kraja. Plní funkciu mestskej verejnej knižnice pre mesto Trenčín a zároveň funkciu regionálnej knižnice pre okresy Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Bánovce nad Bebravou a Myjava. V rámci Trenčianskeho samosprávneho kraja knižnica koordinuje a poradensky usmerňuje ostatné regionálne knižnice, zabezpečuje úlohy spojené s bibliografickou registráciou a koordináciou bibliografickej činnosti, zabezpečuje úlohy spojené s dokumentovaním stavu a rozvojom knižnično-informačných služieb verejnosti prostredníctvom knižničného systému. Zriaďovateľom knižnice je Trenčiansky samosprávny kraj.

Ústredná knižnica Slovenskej armády
Univerzitná knižnica Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka

[úprava] Divadlo

[úprava] Múzeá

Trenčianske múzeum

[úprava] Hudba

Metal goes to Jazz – Jazz goes to Metal hudba pre dvoch bubeníkov/music for two drummers
Gulliver's Band hard core/metal
Ľubor Martin Mikrostar bigbítové trio textára Bez ladu a skladu

[úprava] Stavby

[úprava] Pamiatky

Trenčiansky hrad

Trenčiansky hrad stojí na skalnej výšine, pod ktorou pôvodne tiekla rieka Váh, ktorej koryto sa neskôr posunulo ďalej. V súčasnej dobe je pod skalou centrum mesta a cestná komunikácia. Už v druhom storočí vznikol na skale kamenný hrad. Rozširoval sa od 13. storočia. Hrad bol vo vlastníctve viacerých šľachtických a kráľovských rodov, najznámejším vlastníkom bol Matúš Čák Trenčiansky. Po ňom hrad vlastnili aj Ľudovít Veľký, Žigmund Luxemburský, Štefan a Ján Zápoľskovci a od roku 1600 Ilesháziovci. V roku 1790 hrad zničil požiar.
Farské schody vedúce z námestia ku kostolu boli postavené v roku 1568 za účelom umožnenia presunu obrancov mesta ku kostolu ako spojnica ku zbrojnici postavenej v r. 1565. Schody poškodil požiar v r. 1708. Po obnove v r. 1978-1981 nadobudli schody svoj dnešný výzor.
Mestská brána je pôvodná vežovitá stavba z prvej polovice 15. storočia. Boli vybudované dve brány, z ktorých sa zachovala iba Dolná brána (Turecká). Brána je typická gotickým lomeným oblúkom nad ktorým sa nachádzajú latinské nápisy s erbom mesta. Nápisy tvrdia „Ak Boh nestráži mesto, darmo bdie ten, kto ho stráži“.
Rímsky nápis na hradnej skale pochádza z 2. storočia n.l. ako najsevernejšie položený dôkaz o pobyte rímskych légií z čias markomanských vojen. Prezimovali tu v osade Laugaricio, ktorá sa stala neskôr základom pre mesto Trenčín. V súčasnosti sa nachádza nápis za hotelom Tatra.
Morový stĺp je umiestnený na Mierovom námestí. Vznikol v roku 1712 ako pamiatka na morovú epidémiu z roku 1710 na podnet župana a grófa Mikuláša Ilešháziho

[úprava] Parky

Lesopark Brezina
Chránený areál Park Záblatie (4,50 ha)

[úprava] Šport

futbal – najvyššia slovenská futbalová súťaž sá hrá v Trenčíne zásluhou klubu FK AS Trenčín
hokej – slovenská hokejová extraliga sa hrá v Trenčíne zásluhou klubu Dukla Trenčín

[úprava] Pravidelné podujatia

Hudobné podujatia

Pohoda Festival na vojenskom letisku Trenčín [3]
Jazz pod hradom [4]
Runway international rock festival Festival Runway

Výstavy

Rock-Pop-Jazz… vo fotografii výstava fotografií/photo exhibition

Výstavisko TMM

Trenčín mesto módy
SATOT, Salón textilnej a odevnej techniky
Medzinárodná výstava obrannej techniky (IDEE)
Učeň, výstava výrobkov žiakov SOU a SPV
Komunálna technika, medzinárodná výstava zameraná na komunálnu sféru a využitie odpadu
Aqua, medzinárodná výstava vodného hospodárstva, hydroenergetiky a ochrany životného prostredia
Zlatá Fatima, súťaže producentov módy a odievania
Elo sys, medzinárodný veľtrh elektrotechniky, elektroniky a energetiky
Záhradkár, Včelár, Zdravý životný štýl
Beauty Slovakia

[úprava] Reštaurácie a kaviarne

Kaviareň Caffé Verde, J. Braneckého 14
Café Fashion, Legionárska 3
Country pub Kolkáreň, J. Braneckého 179
Cafe restaurant Rotunda, Sadová 6686

[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra

[úprava] Doprava

Letecké opravovne Trenčín, š.p.

[úprava] Dôležité firmy

Merina, a.s. – textilná spoločnosť
Old Herold, s.r.o. – liehoviny
OZETA odevné závody a.s.
Výstavisko TMM, a.s.
Trens a.s. strojárska spoločnosť

[úprava] Školstvo

[úprava] Základné

Veľkomoravská ulica 12 [5]
Dlhé Hony 1 [6]
Petra Bezruča 66 [7]
Hodžova 37 [8]
L. Novomeského 10 [9]
Východná 9 [10]
Na Dolinách 27 [11]
Kubranská cesta [12]

[úprava] Stredné

Gymnázium Ľudovíta Štúra [13]
Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého [14]
Obchodná akadémia Dr. Milana Hodžu [15]
Osemročné športové gymnázium [16]
Stredná zdravotnícka škola
Stredná priemyselná škola odevná [17]
Stredná priemyselná škola stavebná Emila Belluša Trenčín [18]
Stredné odborné učilište odevné a textilné [19]
Stredné odborné učilište stavebné
Stredné odborné učilište strojárske [20]
Stredné odborné učilište železničné [21]
Stredné odborné učilište letecko opravárenské
Združená stredná škola hotelových služieb a obchodu [22]

[úprava] Vysoké

Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka [23]
Vysoká škola manažmentu [24]

[úprava] Rodáci

JUDr. Jozef Buday - verejný činiteľ a politik.
Karol Csino - slovenský spevák a herec rómskeho pôvodu
Štefan Furka - slovenský pedagóg a matematik.
Marián Gavenda - slovenský rímskokatolícky duchovný.
PhDr. Soňa Müllerová, rod. Behulová - slovenská televízna moderátorka.
Karin Olasová - slovenská moderátorka a herečka.
Štefan Skrúcaný - slovenský herec a moderátor
Karol Štúr - slovenský básnik, kňaz a učiteľ.

[úprava] Významné osobnosti

Pavol Barabáš - slovenský režisér.
MUDr. Karol Brančík - významný lekár, prírodovedec a muzeológ. Dlhoročný člen a predseda Prírodovedného spolku župy Trenčianskej.
Marián Chovanec - rímskokatolícky biskup nitrianskej diecézy.
Ľubomír Vajdička - slovenský divadelný režisér.
JUDr. Vojtech Zamarovský - slovenský autor literatúry faktu, venujúcej sa najstarším dejinám ľudstva.

[úprava] Galéria

Trenčianský hrad

Synagóga v Trenčíne

Hotel Tatra pod Hradom

[úprava] Externé odkazy

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Trenčín

Mestá a obce okresu Trenčín (3+34)

31.12.2003

Zdroj: "http://sk.wikipedia.org../../../t/r/e/Tren%C4%8D%C3%ADn.html"

Kategórie: Okres Trenčín | Mestá na Slovensku | Trenčín