Ján Huňady
Z Wikipédie
Ján Huňady (po maďarsky Hunyady János [modernizované: Hunyadi], po nemeckyJohann Hunyady, po rumunsky Iancu (Corvinus) de Hunedoara, po srbsky Sibinjanin Janko), (*1387/1400/1407 hrad Hunyad/Hunedoara – † 11. august 1456 Zimonyi) bol sedmohradský šľachtic, vynikajúci vojvodca, jedna z najvýznamnejších osobností 15. storočia.
Bol otcom Mateja Korvína a Ladislava Huňadyho a známym bojovníkom s Turkami.
V roku 1437 viedol so svojím banderiálnym vojskom protihusitskú výpravu do Čiech, za čo sa stal bánom Severínu. Od roku 1441 bol sedmohradským vojvodom, temešským županom a belehradským kapitánom. Na Slovensku bojoval proti Jánovi Jiskrovi. V rokoch 1446-1452 bol gubernátor Uhorska.
Obsah |
[úprava] Pôvod
Rodina Huňadyovcov pochádzala z Valašska (dnes Rumunsko). Ján bol synom pomaďarčeného Rumuna menom Voicu (Vojk) a Alžbety Morzsinayovej. Vojk získal za odmenu od kráľa Žigmunda za svoju dlhoročnú vojenskú službu na dvore hrad Hunyad (Vajda-Hunyad/Hunedoara) v Sedmohradsku. Odtiaľ asi priezvisko Huňady.
Prívlastok Corvinus prvýkrát použil životopisec jeho syna Mateja, ale niekedy je používaný aj v súvislosti s Jánom. Jána si niekedy pletú s jeho starším bratom Jánom (rumunsky Ioan de Hunedoara), ktorý zomrel v boji, niekedy okolo roku 1440.
[úprava] Vzostup
Aj Ján sa dostal do kráľovskej družiny, s ktorou prešiel Taliansko, Čechy a iné krajiny, kde si osvojil najnovšie poznatky vojenského umenia, najmä husitského. Neskôr, na čele malej žoldnierskej armády bojoval proti tureckým výbojom na Balkáne (V r. 1437 zahnal Turkov od Smedereva v Srbsku). Za úspechy v boji získal okrem rozsiahlych majetkov aj titul sriemskeho bána, územia ležiaceho na juhu Uhorska, pri Karpatoch, medzi riekami Dráva, Sáva a Dunaj. Táto oblasť bola v ustavičnom ohrození Turkami.
[úprava] Boje s Turkami
Po náhlej smrti kráľa Albrechta II., bol presvedčený, že Uhorsko v týchto časoch potrebuje kráľa-bojovníka, preto sa v bojoch o uhorskú kráľovskú korunu postavil na stranu protihabsburského krídla uhorských veľmožov, vojská ktorých porazili v boji prohabsburskú časť magnátov. Za odmenu dostal od kráľa Vladislava I. tituly sedmohradského vojvodu, temešského správcu a hlavného kapitána Belehradu (Nándorfehérvár). Stal sa tak jedným z najbohatších a najmocnejších veľmožov Uhorska a súčasne terčom závisti a nenávisti ostatnej šľachty. Svoju moc a bohatstvo využíval hlavne na organizovanie a výcvik bojaschopnej armády, jadro ktorej tvorili žoldnieri. S touto armádou tiahol do boja proti Turkom spolu s vojskami susedných štátov. V roku 1441 víťazstvom pri Semedereve a v r. 1442 neďaleko Sibiu (Hermannstadt) zničil veľkú Tureckú armádu a znovu vrátil Uhorsku vazalské štáty Valašsko a Moldavsko. V júli porazil pri Železných vrátach tretiu tureckú armádu. Povzbudený víťazstvami vypravil sa spolu s kráľom Vladislavom na výpravu, známu ako „dlhá výprava“. Huňady, na čele predvoja vstúpil na Balkán cez Trajánovu bránu, zmocnil sa mesta Niš, praziac troch tureckých pašov obsadil Sofiu, po spojení s hlavnou armádou porazil Murada II. pri Snaime. Netrpezlivosť kráľa a krutá zima prinútili ho (február 1444) vrátiť sa domov. V tom istom roku na pápežovo naliehanie, resp. na naliehanie jeho vyslanca Juliana Cesariniho bola zorganizovaná veľká križiacka výprava proti Turkom. Jedným z veliteľov výpravy bol Ján Huňady. Križiacke vojská v bitke pri Varne porážku, ktorá nepriamo zhoršila aj vnútropolitické pomery v Uhorsku. Vypukla feudálna anarchia. Rozvadení veľmoži vzájomnými útokmi objektívne oslabovali vojenskú moc Uhorska, čím sa vpád Turkov stal reálnym nebezpečenstvom.
[úprava] Po Vladislavovej smrti
Po mnohých sporoch sa konečne dostal k moci Ladislav Pohrobok (Ladislav V.) a Uhorský snem v r. 1446 vymenoval Jána Huňadyho za správcu krajiny do čias plnoletosti kráľa. Ján Huňady sa po svojom menovaní ostro postavil proti veľmožom a za pomoci drobnej šľachty a miest usiloval sa o posilnenie centrálnej moci a o vybudovanie armády, s ktorou by mohol udrieť na Turkov. V roku 1448 spolu s vojskami Skanderbega sa stretol s vojskom Turecka a utrpel porážku, po ktorej sa jeho pozície otriasli aj doma a v r. 1452 sa vzdal regentstva. Kráľ ho vymenoval za hlavného krajinského kapitána s úlohou chrániť Uhorsko pred zahraničným nepriateľom, ale dvorania a veľmoži mu v tejto úlohe veľa nepomohli, hoci sa turecký sultán Mehmed II. rozhodol dobyť čo najskôr Belehrad, ktorý pokladal za kľúč do Uhorska. V roku 1456 ján Huňady narýchlo zorganizoval križiacke vojsko, udrel na Turkov pri Belehrade a zahnal ich späť. Zo svojho najväčšieho víťazstva sa však dlho netešil. Zomrel 11. augusta 1456 v Zimonyi na mor, ktorý sa rozšíril v tábore.
