Belehrad
Z Wikipédie
Belehrad (srbsky Beograd, Београд 
vypočuť) je hlavným mestom Srbska. Medzi rokmi 1918 až 1992 bol tiež hlavným mestom veľkej Juhoslávie. Žije tu 1,7 milióna obyvateľov, mesto leží na sútoku riek Dunaj a Sáva.
[úprava] História
V dobách Keltov tu existovala osada; potom, čo sa Belehradu zmocnili Rimania, dali mu názov Singidunum, mali tu tiež prístav svojej flotily. Od 6. storočia mesto patrilo Byzantskej ríši, po sťahovaní národov a jej úpadku sa sem nasťahovali Slovania. V 15. storočí tu bola pohraničná pevnosť Uhorska, ktorú však roku 1521 po niekoľkých neúspešných pokusoch dobyli Turci. V rokoch 1688 – 1690, 1717 – 1739 a 1789 – 1791 ho mali v moci Rakúšania, od roku 1806 je hlavným mestom Srbska; napriek tomu až do roku 1867 tu bola stále prítomná turecká vojenská posádka. Od roku 1918 bol potom hlavným mestom Kráľovstva SHS a od roku 1929 Juhoslávie. Počas druhej svetovej vojny bol obsadený fašistickým Nemeckom, oslobodila ho v októbri 1944 Červená armáda. V roku 1999 bolo mesto ťažko poškodenébombardovaním vojskami NATO.
[úprava] Charakter mesta
Ako jediné mesto v krajine s počtom obyvateľov nad 1 milión má Belehrad dominantné postavenie. Je hospodárskym, politickým a kultúrnym centrom štátu. Sú tu zastúpené takmer všetky odvetvia priemyslu, tiež sa tu nachádza aj medzinárodné letisko a veľký prístav na Dunaji. Mesto má tiež mnoho vysokých škôl a dve univerzity (1863, 1975). Z Belehradu vedú diaľnice do Záhrebu, Subotice a do Skopje.
[úprava] Externé odkazy
